Marvel si už dáva veľký pozor na to, s kým na hrách podľa svojich značiek spolupracuje. Kedysi to vyzeralo tak, že licenciu dostal každý, kto išiel po ulici okolo. A výsledky toho boli priam príšerné. Je napríklad ťažké si vybrať, či je horší Iron Man 1, alebo Iron Man 2. Z X-Men: Destiny mám tiež doteraz nočné mory. To je ale už našťastie minulosť. K značkám sa dostávajú skúsené firmy, majú na ne dosť času aj prostriedkov, no a ruky im nezväzujú ani licencie. Skvele to fungovalo v Spider-Manovi, zaujalo to v Marvel Ultimate Alliance 3 a aj ďalšie hry sa na míle vzdialili tým odpadom spred 10 rokov. Našťastie to platí aj pre túto novinku.

Marvel's Iron Man VR je výsledkom spolupráce Sony, Marvelu a štúdia Camouflaj, ktoré prinieslo napríklad République. Teraz si na seba zobrali oveľa väčšie sústo. Nielenže pracujú na ikonickej komiksovej značke, ale chcú priniesť hru pre VR, ktorá nemá byť len techdemom, ale ďalším veľkým titulom, ktorý posunie platformu ďalej a privedie k nej nových hráčov. A to sa im sčasti darí, čo ste už asi vyčítali zo známky vyššie. Dôležitá je tá časť, že toto naozaj nie je len techdemo, ale plnohodnotná hra s dlhou kampaňou, ktorá navyše ponúka aj nejakú znovuhrateľnosť. Nedáte jej zbohom po 2-3 hodinách ako veľkému množstvu VR hier.

Ako som už spomenul, Marvel dáva svojim partnerom voľnú ruku pri spracovaní značky, no stále sa každý drží toho, čo bolo predstavené v MCU. Videli sme to v Guardians of The Galaxy aj Marvel vs Capcom: Infinite, ktoré boli stále o Thanosovi. Taktiež na postavách známych hlavne z filmov staval aj Marvel Ultimate Alliance 3. No a podobné je to aj tu. Camouflaj síce vytvorili vlastného Iron Mana, no z trojice filmov (a hlavne toho prvého) si požičiavajú možno až príliš. Niektoré veci sú dokonca 1:1, čo je škoda, keďže pri tak neuveriteľne bohatej studnici nápadov v komiksoch s touto postavou by ste chceli možno aj niečo neokukané.

Čaká vás tu tak klasický príbeh o tom, ako je Tony Stark sám svoj vlastný najväčší nepriateľ. Respektíve si tých nepriateľov vyrába sám a neskôr dopláca na svoju niekdajšiu hlúposť a nerozvážnosť. On síce minulosť hodil za hlavu, z Pepper spravil CEO svojej firmy a už sa nevenuje výrobe zbraní, ale len „superhrdinovaniu“, ale sú tu ľudia, ktorí jeho minulosť nevedia tak ľahko hodiť za hlavu. Čoskoro vám tak idú po krku nielen vaše bývalé hračky, ale aj Ghost. V komikse mužský zloduch, teraz žena (podobne ako v pokračovaní Ant Mana) s prepojením na Starkovu minulosť.

Príbeh tak síce neponúka skoro nič nové a vlastne vám sám veľmi skoro vyzradí, kto v pozadí ťahá za nitky (naozaj tu stačí len dávať pozor a už po tretine by ste autorov prefackali za to, že vám zbytočne prezradia záporáka, ktorý sa odhalí až pred poslednou misiou – a ani tie anagramy im nejdú práve najlepšie), ale Tony Stark je skvelá postava už sama o sebe, takže vás to jednoducho baví. Tento miliardár, playboy, filantrop a superhrdina má stále obrovskú charizmu, ktorá príbeh drží nad vodou a bude vás baviť nielen to, ako sa doťahuje s nepriateľmi, ale aj diskusie s jeho umelými inteligenciami.

Aj keď teda veľa vecí buď priamo tušíte, alebo ste ich rovno videli vo filmoch, hra vás to všetko nechá postupne objavovať. Hráte tu nielen v obleku Iron Mana, ale aj ako Tony Stark. Hra je rozdelená tak, že v misii bojujete vo svojom Impulse obleku, medzi misiami chodíte napríklad po svojej garáži ako Tony Stark. Diskutujete s AI, cvičíte, jete, upravujete si oblek a vyberáte misie. Je to vlastne taký hub, do ktorého sa stále vraciate a možno je trochu škoda, že hra nevyužila možnosť nechať vás vo väčšej miere hrať aj ako Tony Stark. Je tu len jeden prípad, kedy sa „prezlečiete“ do akcie priamo počas misie.

Spolu s prológom je tu 13 misií, aj keď s počtom by som tu bol trochu opatrný. V misiách precestujete pekný kus sveta, niektoré miesta si zopakujete, no našťastie sa hre darí bojovať proti stereotypu rovnako, ako sa vám darí likvidovať nepriateľov. V dvoch prípadoch vám ale autori naservírujú vyslovene vedľajšiu výzvu ako hlavnú misiu, aj keď to v kontexte príbehu nedáva zmysel (naháňate síce zloducha ohrozujúceho svet, ale choďte si zatrénovať). Až to pôsobí tak, že bolo málo obsahu, tak si autori takto pomohli a natiahli ho na poslednú chvíľu. No pri dĺžke nejakých 8 hodín to až tak neprekáža.

No a potom ešte nastupujú na scénu takéto výzvy, ktoré ďalšej naťahujú hernú dĺžku, kde môžete prekonávať samých seba a aj ostatných. Prípadne si môžete aj klasické misie zopakovať a pokúsiť sa v nich získať ešte vyššie skóre. Výziev je tu pomerne dosť a ak vás baví naháňanie čo najlepších výsledkov, môžete sa tu vyšantiť až do zbláznenia. Po prejdení hry navyše pribudne aj jedna extrémne náročná výzva, ktorá preverí aj tých najlepších, takže nie je núdza o vedľajší obsah.

Celkovo sa tu oplatí dosahovať čo najvyššie skóre v hlavných misiách aj výzvach. Za vyšší výsledok ste odmenení vyšším počtom skúsenostných bodov. Maximum na misiu je 5 a za ne si následne môžete vylepšovať oblek tým, že si kúpite iné zbrane, iný zdroj energie, iný pohon a podobne. Nie lepší, ale iný, na to pozor. Čiže si oblek neupgradujete, ale meníte podľa potreby a preferencií. V jednej ruke môžete mať napríklad riadené strely, v druhej protipancierové (a takýchto zbraní tu je 8). Jeden zdroj vám ponúkne lepšiu regeneráciu energie, ďalší zas vyšší výkon. Takto si môžete oblek prispôsobiť svojmu hernému štýlu, čo je fajn.

No a k oblekom logicky patrí aj upravovanie ich vzhľadu, čo ale vnímam ako trochu premárnenú príležitosť. Ak nepočítam rôzne digitálne bonusy, tak tu je 8 oblekov, ktoré získavate plnením určitých kvót na ničenie nepriateľov v hre. Prípadne 9, ak ste hru hrali počas prvých troch dní, kedy ste mohli získať Iron Patriota, čo je asi aj najkrajší model v hre. Obleky nevplývajú na vaše schopnosti a sú to len skiny, takže iná farebná verzia toho, čo už na sebe máte. A nie sú práve nápadité, pričom Iron Man je tu od roku 1963, za tú dobu mal haldu oblekov a niektoré sú naozaj ikonické, no tu sa autori rozhodli dať vám len niekoľko variácií toho istého. Žiaden Stealth model, žiaden Silver Centurion, Extremis alebo Bleeding Edge. Pritom naozaj nemuseli mať iné schopnosti, stačilo by len, aby naozaj vyzerali unikátne a ťažili z bohatého komiksového dedičstva.

To sú menšie veci, ktoré možno trochu sklamú komiksových fanúšikov, ale už len možnosť mať pred sebou svoj armor, aspoň virtuálne si ho vylepšovať a meniť pred vašimi očami vás vtiahne. A to isté platí pre akciu a lietanie. Kým chodenie v koži Tonyho Starka je o teleportovaní, ako Iron Man sa už pohybujete plynule. Lietate nad ulicami Šanghaja, navštívite Nicka Furyho na jeho Helicarrieri, no a to všetko úplne prirodzene.

Naozaj si pripadáte ako Iron Man, keď využívate repulzory v dlaniach na let tak, ako ste to napríklad videli vo filmoch. Alebo nimi rovno zaútočíte, namierite na nepriateľov raketami v predlaktiach, či využijete unibeam z oblúkového reaktora v hrudníku. 90% času v hre to funguje dobre, no tu a tam sa objaví nejaký problém. V zásade to ale nie je nič, čo by vám malo pokaziť zážitok. Poletujete okolo, strieľate, prípadne jednou rukou poletujete a druhou strieľate. Postupom času si naozaj osvojíte unikátne schopnosti tejto postavy a zžijete sa s ňou, čo je najdôležitejšie.