Nie je tomu tak dávno, čo sme sa spoločne ponorili do univerza geniálneho Gran Turisma 4 (recenzia). Po dlhom čakaní a období závodníckeho pôstu vypukli s jeho príchodom očakávané orgie. GT4 sa nevedel nabažiť asi nikto a tak sa stalo, že našej pozornosti mierne unikla hra Forza Motorsport (recenzia). A aj keď sme mali pocit, že po GT4 nemôže prísť žiadne lahodné sústo, mýlili sme sa. Forza bola čerešnička na torte a preto niet divu, že na príchod hry, ktorú ideme dnes zrecenzovať a ktorá svojim názvom evokuje nadšenie a sľubuje profesionalitu sme si nechali ešte trochu miesta, nech máme kam napratať tento očakávaný dezert. Ale, čo keď to bude niečo, na čom si vylámeme zuby, alebo nedaj Bože to bude pripečený zákusok? Môže sa do tretice opakovať herný „zázrak“a v Enthusii ožije v harmonickom pomere profesionalita a nadšenie, ako sa nám to Konami snaží ťahať pod nosmi?

Prvé, čo človek mojej krvnej skupiny čaká je samozrejme intro. Je jasné, že v dnešnej dobe ide o CG animácie, ale každý sa rád pozrie buď na pekné baby, alebo na nadupané autá a najlepšie na ich kombináciu. Hra síce najprv vyžaduje pochopiteľné nastavenia zobrazenia, ale v zápätí aj voľbu asistenčných systémov, ktoré vám majú pomôcť pri riadení. Nechápem zmysel tohto nastavovania, lebo v menu to môžete neskôr prehodiť a nováčikov to iba zmätie, ale kašlem na to a čakám pekné video. Video prichádza, ale je trochu iné ako som si predstavoval. Je také... mystické, plné divných ľudí a čo je hlavné, silne pripomína reklamu na nejaké nové Audi. Príroda, indián, kráska, zrýchlený obraz, krajinka, auto... je to síce trochu mimo, ale novátorský prístup mi nikdy nevadil. Konečne prichádzajú animované autá, ale schizofrénia pokračuje a zase prichádza na scénu Krásna Neznáma. No proste, je to pekné a efektné, ale nejaké „iné“. Človek by mal dať podľa múdrych rád starších na prvý dojem. A keďže som starší a fakticky strašne múdry, tak mi sakra verte, že to je myslené ako varovanie. Lebo tam, tam sa s vami nebude nikto maznať. HRA VÁS ODROVNÁ! ROZUMIETE!!! Prečo, to si povieme hneď po krátkej úvodnej melódii.

Intro skončilo a na scénu prichádza prvá divná vec. Sparťanské menu s pramálo položkami, ale zato niektoré z nich majú tajomné názvy. Obrazovka je čierna, písmená biele, ale všade znie rádoby nenútený elektro fusion jazz, či ako mám nazvať tú predstavu Konami o pohodovom ambiente. Spočiatku sa to dá, lebo viem, že hudbe venovali naozaj veľkú pozornosť a ja som naozaj zanietený fanúšik herných soundtrackov a čakal som, čo stvorí oslavovaná dvojica Nakagawa a Umezaki, ale napokon to po hodine hrania vzdávam a vypínam položku s hudbou.

Ale nemyslite si, že to bola jediná vec, ktorú som počas prvej hodiny vypol. Bohužiaľ Enthusia je natoľko „revolučná“ hra, že ju bežný človek ako ja zjavne nedokáže doceniť. Sú momenty, kedy ma vytáča práve tým, lebo vidím, že táto hra má obrovský potenciál, ale v snahe o jedinečnosť prekopali šikmáci aj to, čo prekopať netreba. Ako napríklad rozmazávanie obrazu pri veľkej rýchlosti... Ale klídek, nič strašné sa nedeje, snažil som sa len o to, aby ste hneď na úvod mali jasno v tom, že Enthusia je očakávaný titul plný nečakaných prekvapení, či už dobrých alebo zlých. Niektoré môžete vypnúť a niektoré nie.

Túto recenziu pojmem trochu inak a na znak protestu ju skrátim na nutné minimum. Pod položkou Driving Revolution sa skrýva náhrada za autoškolu. Je to vlastne súbor sedemdesiatich cvičných jázd, kde musíte dodržiavať nielen správny smer vytýčený farebnými virtuálnymi bránkami, ale aj rýchlosť, ktorá je vtipne zobrazená v spomenutých bránkach. Jadrom hry je však režim nazvaný Enthusia Life. Je to vlastne kariérny režim, v ktorom začínate ako úplná nula s príšernými autami (ktoré sú mimochodom v reálnom svete a na reálnom Slovensku aj tak nedostupné – viď Nissan Micra) a snažíte sa vyhrať čo najviac závodov, za ktoré dostanete... a tu je prvý kameň úrazu, lebo nedostanete peniaze, ale body.

Konami s nami vybabralo a zobralo nám obeživo! Za tie body si samozrejme kupujete ďalšie štvorkolesové veci a tak to ide ďalej až do večných vekov. Ale tu je ďalšia zrada. Za body si nekupujete žiadne autá, ale len vylepšujete tie staré, čo už máte. Vďaka bodom, ktoré získate podľa typu závodu, druhu vozidla, špeciálneho násobiča (to je taký ten matematický novotvar) a ďalších alchymistických pomôcok, môžete upgradovať, respektíve tunovať auto. Nové autá získate formou smiešnej lotérie z áut konkurenčných závodníkov. Čím máte viac bodov, tým ste na tom lepšie v tabuľke a tým máte väčšie možnosti v novosprístupnených závodoch.

Najmarkantnejším trademarkom Enthusie sú neuveriteľné tabuľky a prehľady bodov po skončení závodu. Ja som mal normálne bez preháňania pocit, že hrám Final Fantasy Tactics alebo Disgeu. O spomínané body ale prídete naozaj ľahko, stačí čo i len trochu vybočiť z cesty, naraziť do iného auta alebo mantinelu. „Paráda“. Ale to nie je všetko. Ak sa váš Enthusia Meter dostane na nulu, tak si nejakú dobu nezajazdíte závody. Proste paráda. Neviem, či som len rozmaznaný po Forze a GT4, ale nevidím v tomto prístupe (mimochodom som ho naozaj zjednodušil) žiadnu motiváciu. Autá sú v tejto hre síce lahôdkové, ale ich grafické spracovanie je až na treťom mieste za menovanými hrami. Kašlime teda na body a Enthusia Life, režim, ktorý je síce komplexný, ale pred ktorým aj tak budete uprednostňovať Single Race alebo Time Trial.

Grafika hry a jej špeciálne vychytávky v podobe maniakálnej fyziky boli dávno avizované vopred v mnohých nahypovaných článkoch a videách. Musím uznať, že niečo na tom bude pravda, ale nie všetko je dotiahnuté tam, kam malo byť. Prvé známe video ukazovalo Mazdu ako sviští po parkovisku okolo kužeľov a vzápätí jej digitálnu verziu a nepoznali ste rozdiel. Ani v grafike a ani v jazdných vlastnostiach. Páčilo sa vám to? Nehovorte, že nie, aj ja som úplne podľahol. Tak na to radšej zabudnite! Najprv teda grafika. Rozhodne nie je taká, ako bola v tom známom videu (mimochodom beží automaticky, ak necháte hru vegetovať na úvodnej obrazovke). Okolie je naozaj sparťanské, ale poviete si, hlavne, nech autá stoja za to.

Tie sú síce dosť dobré, ale len „dosť dobré“. Po GT4 je to škoda. Je ich tu naozaj požehnane – 200 licencovaných vozidiel – a niektoré perly neuvidíte nikde inde, ale sú moc stroho zobrazené. Niektoré sú reálne, ale iné sa tvária ako lepšie angličáky. Asi najlepšou devízou Enthusie v oblasti vozidiel je fakt, že od začiatku máte prístup k superšportovým „krídlam“. Ich „tuning“ moc nestojí za reč, ale musím uznať, že po zmene dôležitých parametrov sa autá začali správať podľa vykonaných zmien. Ale poďme ďalej. Vizuál tratí je silne poznačený Ridge Racerom. Nereálne, ale atraktívne okruhy vedú oproti existujúcim v drvivom pomere 48:2 alebo tak nejak :). Jediné, na ktorých máte mizivú šancu previezť sa v reálnom živote sú Tsukuba a Nordschleife. Ostatné sú výplodom fantázie tvorcov. A tu je ďalší kameň úrazu.

Všetko by bolo super, keby sa Enthusia netvárila ako „Professional driving simulator“. Je predsa známe, že veľké veci padajú na detailoch. A nereálne trate takým detailom sú. Treba však jedným dychom dodať, že hlavne najznámejší, najlepší a jediný naozaj dokonalý okruh sveta – Nurburgring Nordschleife, je stvárnení celkom pekne a poteší asi každého fanúšika automobilového športu. Tsukuba je tiež v pohode, ale to nestačí. Ostatné trate sa nesú v znamení mrakodrapov, tunelov, pobreží, promenád, pamiatok, krajiniek, raketoplánov, monumentov, jaskýň, piesku a podobných atrakcií. Všetky sú pekné, ale za zmienku stojí len jeden a tým je piesočné rally. Táto trať sa generuje náhodne, takže nikdy (aspoň teoreticky) nejazdíte po rovnakej ceste. K reálnosti nepridá ani zlá podpora force feedbacku. Dualshock sa zatrasie iba v prípade vybočenia z trate. Inakšie máte pocit, že idete s InterCity po koľajniciach a nie závodným autom po drsných tratiach.

Teraz by bolo vhodné spomenúť aj tak ospevovaný fyzikálny model áut. Je viditeľný na dvoch výstupoch. Prvým je samotné správanie sa vozidla na trati a druhým je grafické zobrazenie v podobe divného rámčeka a šípok pri pohľade „z auta“. Ten rámček sa hýbe trochu inakšie ako auto a má evokovať pohyb hlavy. Je však natoľko rušivý, že ho iste vypnete. Tie šipky zase ukazujú smer odstredivých síl pôsobiacich na auto. Okrem toho si môžete ešte zobraziť (uprostred) obrazovky podvozok so všetkými kolesami a fokusom prítlačnej sily, ale tiež je to rušivé. Prijal by som túto zaujímavú možnosť skôr pri replayi v podobe telemetrických záznamov.

A čo sa týka samotných vozidiel, tie sa chovajú doslovne hystericky. Pri prednom náhone to ešte ako tak ide, ale pri 4WD a zadnom ste v keli. Autá nie sú schopné udržať stopu pri akcelerácii, pri brzdení (ani pri zapnutých asistentoch) a v podstate niekedy ani pri priamej jazde z kopca. Snaha o hyperrealitu sa Konami vymkla z rúk a žije si vlastným životom. Takže ďalší mýtus o revolučnom a profesionálnom prístupe som musel zadupať do zeme. Bohužiaľ.

Entusia samozrejme skrýva ešte veľa možností a tajomstiev. Ale ak by som pokračoval, tak by som pravdepodobne totálne odradil aj teoreticky potencionálnych kupcov od tejto hry a to by som nechcel. Enthusia je kvalitný, nadpriemerný titul. Ale keby prišla o pol roka skôr a keby sa nesnažila o revolúciu a realitu na každom kroku, ktorú potom zadupe s nejakým kliše v kombinácii s arkádovými prvkami, tak by som tlieskal nadšením. Ale nešikovný bodový systém, nie moc vydarená grafika a hlavne hysterický fyzikálny model posúvajú túto hru až do zóny 75%. Ani viac a ani menej. V Enthusii je kvantum vozidiel, tratí a mnohé odomknete až po pol roku. Svojich fanúšikov si určite nájde, ale ja si radšej počkám na druhý diel. Lebo verím, že myšlienka bola naozaj správna. Teraz už len dokončiť formu.