Snáď každý z nás už zažil minimálne jednu zlú jazdu taxíkom. Napríklad taxikár naraz obsluhoval tri telefóny a volantu sa veľmi nevenoval. Prípadne počúval hudbu, pri ktorej ste premýšľali, či je jednoduchšie vyskočiť za jazdy, alebo si napchať do uší tie malé voňavé stromčeky. No a čo sa týka tých „vôní“, tiež to nie je vždy ideálne. Ak sa do toho všetkého pripočítajú ešte poučenia o svetových sprisahaniach a podobné debaty, máte o „zábavu“ počas jazdy postarané. Ak vám tieto zlé zážitky z taxíkov v dnešnej dobe chýbajú, nemusíte zúfať. Stačí si zahrať hru, kde sa z vás stane zlý taxikár. A ani kvalita samotnej hry nie je práve najvyššia.

Tí starší z vás asi pozornosť zbystrili už hneď po prvých záberoch z hry. Či už propagačné obrázky, alebo aj priamo obrázky z hry totiž jasne evokujú jednu už takmer zabudnutú klasiku od Segy. Práve Sega totiž už v roku 1999 prišla s nápadom na šialené jazdenie v taxíku ulicami mesta, kde bojujete nielen so zákrutami a úzkymi uličkami, ale najmä s časomierou, aby ste svojich zákazníkov čo najskôr dopravili do cieľa. Hra najskôr zaujala na automatoch, no neskôr sa dostala aj na konzoly a PC. A tak vznikla séria, ktorá sa dočkala 6 ďalších častí, no obdobie najväčšej slávy má už za sebou.

Práve na inšpiráciu touto sériou a nostalgiu jej fanúšikov vsadil holandský tím Team6 Game Studios, ktorý už kedysi priniesol niekoľko taxi hier, no teraz sa k tomuto konceptu vrátil. A bohužiaľ to dopadlo tak, ako v ich prípade zvyčajne. V minulosti nám priniesli napríklad Flatout 3 alebo aj Super Street: The Game. No a táto hra len trošku podvihla kvalitatívnu latku nastavenú predchádzajúcimi titulmi.

Hneď v úvode ale musím povedať, že konečne nejaká hra od Team6 aspoň dobre vyzerá a občas aj znie. Ich predchádzajúce hry boli často strašné po každej stránke a to, že patria k tomu najhoršiemu v danom roku, ste videli už z obrázkov. Ale Taxi Chaos vyzerá na pohľad pekne. Samozrejme, to nie je nejaký grafický skvost, ale príjemne štylizovaná grafika dáva dojem, že toto by mohla byť dobrá hra. Síce nie je, ale naozaj aspoň dobre vyzerá, ak si nevšimnete niektoré detaily a podobne. Modely áut vyzerajú fajn, mesto je pomerne pestré a aj bohaté, len modely postáv sú na tom dosť zle.

No a dokonca ani zvuk nie je vôbec zlý. Samozrejme, zvuky áut sa nesú na rovnaké príšernej vlne ako v predchádzajúcich hrách a ak si budete len brblať pod nosom, bude to viac zodpovedať skutočnému zvuku auta, ale ten zvyšok je na tom lepšie. Napríklad hudba. Skladieb je málo a rýchlo sa opočúvajú, ale trochu mi to pripomenulo niektoré večerné sety Milana Lieskovského v rádiu. Nie sú to skladby, ktoré by ste si niekedy sami dobrovoľne pustili, ale v hre fungujú. Podobne je aj na tom aj dabing. Herci svoje úlohy síce odflákli a veľmi rýchlo zistíte, že každý tu má tak minútu dialógov a hneď sa tak rozhovory taxikára s pasažierom opakujú, ale v hre to funguje. Akurát škoda chýb, keď mužský model postavy hovorí ženským hlasom, či mlado vyzerajúca postava s mladým hlasom hovorí veci, aké by ste čakali od starej postavy. Ešte viac to kazí už tak biedny dojem.

Za ním stojí hlavne herná náplň, ktorá nie je ani zaujímavá, ani zábavná. Môžete si vybrať z dvoch taxikárov bez osobnosti, charizmy a akýchkoľvek rozdielov. Okrem modelu postavy a hlasu teda. Nezáleží teda na tom, či jazdíte s mužom, alebo ženou, na hru to vplyv nemá a dialógy sú stále rovnako zlé. Tak si vyberiete postavičku, vyberiete si auto (aj keď v úvode je dostupné len jedno do 7) a v rámci aktuálneho režimu sa vydávate do ulíc fiktívnej verzie New Yorku. Niekde v pozadí sa črtá Socha slobody, no priamo v meste nechýba prístavná časť, park, finančná štvrť s mrakodrapmi, čínska štvrť a mnoho ďalších typických lokalít, aké v takejto hre ani nesmú chýbať. Mesto nie je nejaké drobné, no ani veľmi veľké. Naprieč ním prefrčíte naozaj rýchlo, no dostanete sa aj na strechy budov, keďže váš taxík vie z nejakého dôvodu aj skákať.

Problém mesta je to, že je jednak dosť nudné, aj napriek tomu všetkému, čo v ňom je, no zároveň jednotlivé jeho časti pôsobia veľmi genericky. Sú to len recyklované prvky, takže sa tam nakoniec ani neviete dobre orientovať. No a vlastne ani nechcete, lebo hru veľmi nechcete hrať. Akurát škoda, že je na tom poznaní mesta založený jeden z režimov, ale k tomu sa ešte dostanem. Trochu pomáha to, že v meste naozaj môžete skákať po strechách. Je to taká krátkodobá a primitívna zábava, ale jazdenie s klientmi je aspoň o niečo zábavnejšie, keď sa nemusíte len držať cesty, ale môžete do cieľa vlastne doskákať.

Dobre, takže tu máme nie škaredú hru s nezáživným mestom. Čo s tým? Na začiatok môžete skúsiť Arcade režim, ktorý vychádza z tej automatovej klasiky. Takže máte limitovaný čas a je len na vás, koľko ľudí v rámci neho stihnete doručiť do cieľa. Každý úspešne doručený pasažier vám pridá sekundy, takže môžete jazdiť dlhšie. Každopádne to ale nie je dlhodobý režim a vždy po pár minútach dojazdíte. Ak sa vám darí v Arcade, môžete si odomknúť Pro režim. Ten je o tom istom, akurát vám už cieľ neukazuje šípka, ale musíte mesto poznať a pamätať si, kde sú jednotlivé miesta, kam chcú zákazníci ísť. Lenže ťažko si zamilujete ulice mesta, keď vás samotná hra nebaví a všetko vyzerá tak genericky.

Ak by ste niekde chceli hľadať väčší objem zábavy, tak snáď len v režime voľnej jazdy. Môžete si len tak jazdiť, sem tam niekoho zobrať, skúmať to nešťastné mesto, prípadne objavíte, že hra má aj nejaké tie questy. Tie sú ale až ubíjajúco nudnú a zle dizajnované. Pod úlohou si tu totiž autori predstavujú to, že zoberiete nejakú konkrétne postavu a potom jej na mape musíte nájsť 3 predmety, ktoré s ňou súvisia. Potom ju musíte zobrať zase a zase hľadať ďalšie 3 predmety. Takto tu napríklad narazíte na rockovú hviezdu, ktorej musíte nájsť 6 lakov na vlasy. Fakt „zábava“.

Takýchto úloh je tu 10 a majú hneď niekoľko problémov. Sú hlavne nudné. Ale tiež tie postavy, ktoré musíte voziť, často nie sú nejako zaujímavé a pri tom množstve generických NPC si ich v hre ani nevšimnete. Možno až na ufóna a chlapa v kostýme nosorožca. Tieto quest línie sa nijako nelíšia od vozenia bežných ľudí, sú tak rovnako nudné, jednoducho trasy z A do B. S každou postavou musíte absolvovať dve jazdy. Predmety sa vo svete objavia až po tom, ako odveziete postavu, takže zabudnite na priebežné zbieranie počas skúmania sveta. No a potom je tu ešte umiestnenie týchto predmetov. Možno by ste čakali nejakú logiku v tom, kde ich nájdete, no opak je pravdou. Sú na streche, v rôznych kútoch alebo len tak pri ceste. Prečo ale autori nedali lak na vlasy napríklad pred divadlo či iné miesta, ktoré s ním aspoň okrajovo súvisia?

Ďalšia vec, ktorá hre veľmi nepomáha, je samotné jazdenie. Našťastie to nie je úroveň Flatout 3 a iných tragédií, takže je to o niečo lepšie hrateľné, ale k zábavnej arkádovke to má ďaleko. Áut je tu sedem, správajú sa inak, no nakoniec si uvedomíte, že veľa z nich sa správa z hľadiska ovládania zle, takže sa k nim nebudete vracať a osvojíte si prakticky len to jedno, ktoré je aj rýchle, dobre prechádza zákruty a aj vie dobre zabrzdiť. Ostatné sú tu len do počtu. Občas je totiž ovládanie áut boj, takže pochopiteľne siahnete po tom, ktoré funguje najlepšie. Odomykanie áut nie je zložité a ani nebudete vedieť, ako k niektorým z nich prídete.

Autá majú svoju podivnú zotrvačnosť, fyzika je voči ním benevolentná, a tak aj rôzne krkolomné nehody pre vás končia tým, že hladko pokračujete ďalej. Dokonca sa s nimi môžete točiť na mieste. Ak potrebujete niekam ďalej doskočiť, jednoducho k tomu využijete boost (plyn a brzda naraz) a po mape doslova lietate. Tu a tam sa o niečo zbytočne zaseknete, prípadne sa zaseknete aj o nič, čo vyzerá, akoby v hre boli tu a tam nejako zle nastavené collidery.