V máji sme vám avizovali, že sa v dohľadnom čase objaví pokračovanie úspešnej hry z obdobia druhej svetovej vojny Codename Panzers: Phase Two. Končí sa leto a "Druhá fáza“ je tu, aby potešila milovníkov RTS a zaútočila na rebríčky top stratégií. Či sú ambície novej hry oprávnené alebo nie, to vám prezradí táto recenzia.

Nosnou časťou produktu tentoraz budú tri rozsiahle kampane pre jedného hráča. Klasické misie za spojencov a nacistov dopĺňa partizánska kampaň, ktorá pojednáva o Juhoslovanských povstalcoch a odborároch z Talianska. Tú si však môžete zahrať až potom, keď ukončíte dve predošlé. Podobne ako v pôvodnej hre aj v pokračovaní  vystupujú v hrdinovia – vojenskí velitelia. Ich osudy sa rozvíjajú a popretkávajú vo víre bojov, najmä v púštnych oblastiach Egypta, kde dominovali legendárne jednotky Africa Corps. Spomínate si na Talianskeho dôstojníka Sergia? Čaká vás zoznámenie s jeho bratom, ktorý po ňom intenzívne pátra, ale aj s ďalšími postavami z radov nemeckej, americkej a britskej armády. Opäť budete musieť popri boji dávať pozor aj na to, aby kľúčové postavy v misii "nenatiahli brká".

Myslím, že nemusím priveľmi rozoberať systém hry a jeho fungovanie, ale pre istotu ho stručne pripomeniem. Hráč prichádza na bojisko so stanoveným počtom pozemných jednotiek a pomocou taktiky a vojenskej sily sa pokúša splniť požiadavky danej misie. Súčasťou vojska sú pešiaci, tanky, delostrelectvo a rôzne doplnkové vozidlá určené na opravu techniky a zásobovanie muníciou. Obvykle je k dispozícii aj letecká podpora – parašutisti, prieskumné a stíhacie lietadlá a bombardéry, ktorú môžete niekoľkokrát privolať na pomoc. Po zdolaní mapy nakupujete nové jednotky za body prestíže, ktorými je ohodnotená úspešnosť vášho počínania. 

Zachovali sa pôvodne použité a osvedčené nápady z prvého dielu. Pancier umiestnený po všetkých stranách vozidla, či tanku, sa poškodzuje podľa toho, či je útok vedený zboku, odpredu alebo zozadu. Vojenská technika má limitovanú muníciu, ktorú treba dopĺňať a musí ju riadiť určená posádka. Opustené nepriateľské tanky sa dajú opraviť a obsadiť vlastnými jednotkami (pilotmi, šoférmi).

Okrem týchto kvalitných inovácii však autori v hre ponechali aj tie menej šťastné, ktorým by určite neuškodila istá reforma. Mám na mysli predovšetkým zásobovanie z táborov, rozmiestnených po mape. Proti samotným zásobárňam nemám nič, prekážalo mi však, že neustále a veľmi rýchlo opravujú a liečia jednotky a tie sa potom stávajú takmer nesmrteľnými. Ak tri ťažké tanky nevedia zničiť jeden jediný, pretože oprava prebieha rýchlejšie , ako ho oni stihnú vážne poškodiť, niečo nie je v poriadku. A pritom by stačilo tak málo – zakázať zásobovanie z tábora, keď je v dosahu nepriateľ.

Keď už som začal o nedostatkoch, uvediem ďalšie skutočnosti, ktoré mi znepríjemňovali hru. Stalo sa mi, že som stratil celé mesto len preto, že dvaja pešiaci prekĺzli popred mojich obrancov zamestnaných ničením techniky a prebehli popri zásobovacom tábore. Zbytočne som mal značnú bojovú prevahu a víťazstvo prakticky vo vrecku. Nasledovalo nekompromisné “Mission failed“ a reštart. Ešte viac ma vyviedlo z miery, keď som prehral scenár, pretože som prišiel o hrdinu, o ktorom som ani netušil, že je niekde na mape. Nemohol som ho ovládať a nemal som žiadny orientačný bod ani portrét s daným veliteľom, ktorý zvyčajne upozorňuje na prítomnosť hrdinu v misii. Jednoducho som ho včas nestihol nájsť a ochrániť a tak som bol zase... viete kde.

Možno si teraz hovoríte, že to sú to detaily, ale verte mi, keď sa to stane vám, budete mať chuť roztrhať autorov v zuboch. Napokon uvediem ešte jednu závadu – nedoladené vojnové zahmlenie, alebo ak chcete Fog of War. V hre sa často stáva, že po presune jednotky na nové územie sa nedostatočne odkryje zviditeľnený terén. Na povrchu zostávajú tmavé škvrny a pôsobia dosť mätúco. Na niektorých miestach jednoducho neviete, či sa jedná o zakryté plochy alebo klamný tieň spôsobený technickou chybou.

Po výpočte mínusov je čas spomenúť nové prvky, ktoré vyvažujú uvedené chyby a stavajú hru do lepšieho svetla. V prvom rade ma potešilo, že pri početných bitkách už nezostáva územie zaplavené početnými vrakmi brániacimi v prechode. Spomínam si na zdĺhavé čakanie vo “Fáze jedna“, keď mi trosky tankov zatarasili úzky prechod. Tu už čosi také nehrozí. Zničená technika po chvíľke elegantne exploduje a územie je bez problémov schodné. Neviditeľné jednotky ukryté vo vojnovej clone môžete objaviť už skôr a to podľa zvuku. Keď vaši vojaci niečo začujú, na mieste odkiaľ prichádza zvuk sa objaví ikona. Potom sa musíte rýchlo rozhodnúť či sa stiahnete, alebo pripravíte pre nepriateľa prekvapivý útok. Nebuďte prekvapení, ak tam, kde očakávate nepriateľskú pechotu, nakoniec objavíte ťavu. Veď aj zviera niekedy robí hluk!

Pri nákupe jednotiek vás čaká bohatší sortiment ako v pôvodnej hre. Tvorcovia pridali najmä jednotky s ohnivým útokom, ako sú plameňometčíci a rôzne oheň chrliace stroje. Keď zasiahnu nepriateľské vozidlo, nezničia ho, ale prinútia posádku vystúpiť, pretože inak by sa upiekla za živa. Po ochladení je technika znovu bojaschopná. Na strane nacistov tentoraz nájdete aj talianske jednotky. Prinášajú do hry nové druhy tankov a ich pechota má nižšie útočné číslo ako nemeckí ozbrojenci. To sa však dá zmeniť, pretože jednotky v boji získavajú skúsenosti a s nimi aj vyšší útok.

Naozaj atraktívnou inováciou sú nočné boje a osvetlenie techniky. Konflikty počas tmy otvárajú hre nové možnosti. Vojenské zložky, ktoré sa pohybujú v temnote majú o dvadsaťpäť percent zníženú viditeľnosť, ale až do vypuknutia boja sú veľmi nenápadné. Dohľad tankov a vozidiel sa dá podstatne zvýšiť zapnutím svetiel. Vtedy sa však ľahko prezradia a dajú sa detekovať aj pod vojnovou clonou. Takže pre utajený postup sa nepochybne hodí pohyb bez osvetlenia, ale pri ofenzíve je lepšie zažať reflektory. Boje v noci ponúkajú ešte čosi navyše - tajuplnú atmosféru a efektívne výbuchy, ktoré ohnivým svetlom narušujú tmu. Potýčky cez deň sú síce vydarené, ale nočné ataky, to je naozaj iná káva.

Čo sa týka inteligencie nepriateľov, nie je to najhoršie, ale nečakajte nič prevratné. Niekedy postupujú premyslene, inokedy vás zaskočí tupé jednanie mužov so samopalmi, ktorí sa postavia proti tankom, hoci im nemajú šancu ublížiť. Trochu rozporuplný je aj multiplayer. Síce nechýba, ale užijete si ho len prostredníctvom internetu, po zadaní kódu v online registrácii. Nemyslím si, že v našich končinách je internet bežnou súčasťou domácností a tak tento ťah považujem zo strany autorov za nešťastný krok, ktorý môže odradiť niektorých záujemcov.

Technická úroveň hry sa od prvého dielu veľmi nezmenila, no grafike nie je čo vyčítať. Je na slušnej úrovni a umožňuje pohodlnú rotáciu mapy, približovanie jednotiek aj zobrazenie efektných výbuchov. Početné predelové scény sú síce pomerne vtipné, ale neoplývajú veľkou kvalitou. Ozvučenie je výborné a hlášky vojakov spočiatku zábavné – potom vám začnú liezť na nervy. Komu sa chce do nekonečna počúvať lamentácie - Ó moj bože, oni ma ranili... Hoci tvorcovia udávajú dosť skromné hardvérové požiadavky, nemôžem s nimi súhlasiť. Väčšinou vám síce hra pobeží plynule aj na 1000 MHz procesore s priemernou 3D kartou a 256MB RAM, ale v niektorých situáciách to jednoducho váš stroj nezvládne. Dovolím si to tvrdiť, pretože v istých momentoch sa mi hra nepríjemne spomalila, hoci som ju testoval na 2100MHz procesore, s RADEON 9600 128MB a 1024MB RAM. Pritom autori zaručujú plnú podporu grafických kariet od firmy ATI.

CODENAME PANZERS: PHASE TWO je dobrá stratégia, ktorá dokáže celkom slušne zabaviť. Neprináša veľa originálnych prvkov a má určité nedostatky, ale napriek tomu je to nadpriemerná záležitosť. Čo však dosť zamrzí je, že multiplayer môžete hrať len prostredníctvom internetu. Po zvážení všetkých kladov a nedostatkov hodnotím hru ako chválitebnú, ale predpokladám, že po vydaní titulu Blitzkrieg II zostane skromne v úzadí.