Na niektoré veci sa oplatí počkať. Rád by som veril, že medzi ne patrí aj naša recenzia na Marvel’s Avengers, keďže pri pôvodnom vydaní sme sa hre nemohli venovať, no rozhodli sme sa na ňu pozrieť s nextgen updatom a aj novým príbehovým prídavkom Future Imperfect. Je ale aj samotná hra a jej nextgen update niečím, na čo sa oplatilo počkať? Asi ste si už zo známky vyššie domysleli, že ani nie. A ak ste dočítali až sem, keďže viem, že mnohí z vás to za hodnotenie v úvode nedávajú a rovno idú písať do diskusie, tak pokračujte ďalej, lebo sa dozviete o mnohých veciach, ktoré v hre fungujú. No aj o mnohých, ktoré ju ťahajú dole.

A aby som začal jednou z tých lepších, tak recenziu otvorím príbehom. Opäť raz to nie je žiadna Oscarovka, ale musím pochváliť Crystal Dynamics v tom, že aspoň odbočili od toľko preváraných tém, ktoré Marvel hry používali dookola. Nie je tu žiaden Thanos, nie sú tu Infinity Stones a mne veľmi odľahlo. Toľko filmov jednoducho stačilo, no ak by niekomu aj nie, stále o tom istom boli aj hry Marvel vs. Capcom: Infinite, Guardians of The Galaxy a Marvel Ultimate Alliance 3. Tu tak teraz narazíte na nových hrdinov, nových nepriateľov a hlavne nové príbehy.

Avengeri sú v univerze hry už zabehnutými a dobre známymi tvárami, pričom oceňujem, že vás hra hneď nevrhne do kože Tony Starka, Steva Rogersa a ďalších. Ak hru hráte, asi ste fanúšikom Marvelu. A preto aj hra z vás spraví fanúšika, respektíve fanúšičku. Do príbehu vkĺznete ako Kamala Khan ešte predtým, ako sa u nej prejavilo schopnosti. Spoznávate hrdinov jej očami, rozprávate o príbehoch, ktoré majú už hrdinovia za sebou, no a stávate sa tiež svedkami začiatku konca Avengers.

Nemusíte dlho čakať, aby ste zažili na vlastnej koži obrovské nešťastie v rámci osláv sviatku Avengerov. Počas A-Day príde nečakaný útok, ktorý prežijete už v koži samotných hrdinov. Vyskúšate si každú postavu zo základnej zostavy: Iron Man, Captain America, Thor, Hulk a Black Widow. Každá postava má vlastné schopnosti, vlastný súbojový systém a aj vlastné možnosti pohybu. Iron Man a Thor lietajú, každý trošku inak, ostatní sa zase tlčú na zemi, no a Black Widow je napríklad veľmi svižná. Hra túto pasáž využíva ako tutoriál, zoznámi vás s postavami najmä z hrateľnostnej stránky, zabije jednu z hlavných postáv a na rozdiel od väčšiny filmov ukáže, ako hrdinovia prehrajú, čo je príjemná zmena.

Príbehový štart je tak veľmi slušný, no bohužiaľ to isté sa nedá povedať o hrateľnosti v úvode. Práve na tomto zbesilom a lineárnom úvode bola prezentovaná celá hra, stavala na nej tiež beta, ktorú určite mnohí z vás hrali, no dojem z hrania tejto pasáže nie je zväčša až taký dobrý. Je to také superhrdinské Call of Duty na jednej rovnej ceste, z ktorej nemáte šancu vybočiť. Vyzerá to filmovo, ale nehrá sa to dobre. Minimálne nie v prípade, ak chcete od hry niečo viac ako jazdu vpred a QTE. A hlavne to zvyšok hry vôbec nereprezentuje, keďže takto lineárna je hra len naozaj ojedinele. Takže ak vás tento úvod nebavil, nemusíte sa báť, že by taká bola celá hra.

Hra po tomto zbesilom úvode skáče o niekoľko rokov dopredu a vy zisťujete, kto je jej hlavnou postavou – Kamala, teraz však už ako Ms. Marvel. Musíte dať Avengers dokopy, bojovať proti despotickému režimu v krajine a tiež spoznať nielen hlavného zloducha v pozadí, ale aj samotnú Kamalu. Tá ešte len spoznáva svoje schopnosti, spoznáva tie menej ideálne a menej naleštené stránky hrdinov a pridáva niečo naozaj nové do príbehu. Trochu naivity, ale hlavne srdca. Jej príbeh ma bavil, bavila ma aj dynamika s jednotlivými postavami a bavilo ma odhaľovanie naozaj menej tradičných záporákov v rámci aktuálneho Marvel vesmíru. Fanúšikovia tie postavy poznajú, ale v tejto dobe nie sú až tak často na očiach, takže si myslím, že príbeh zabaví ako tých, ktorí majú komiksy načítané a filmy napozerané, ale aj tých, ktorí Avengers značku poznajú len letmo.

A výhodou je, že to tu nie je jediný príbeh. Osobne som sa pred vydaním bál toho, ako chcú autori poskytnúť uspokojujúci príbeh s plnohodnotným zakončením v hlavnej dlhej kampani, no a prinášať ďalšie plnohodnotné príbehy. Zatiaľ sa však zdá, že sa im to podarilo. Základnú kampaň prejdete za nejakých 11-12 hodín (čisto kampaň bez vedľajších misií) a potom sa môžete pustiť do ďalších dvoch kampaní, ktoré zatiaľ pribudli a pekne nadviazali na základ. Happy end a potľapkávanie po pleciach po tých 12 hodinách nechýba, Avengers sú zase pokope, no na scéne sa objavuje Kate Bishop, ktorá hľadá nezvestného Hawkeya a pritom odhalí ďalšie nebezpečenstvo číhajúce v budúcnosti. Pozriete sa aj tam, postavíte sa naozaj silnému bossovi (ak čítate Marvel komiksy a aj tie, ktoré sa odohrávajú v postapokalyptickej budúcnosti, asi tušíte, kto to bude) a odhalíte jednu veľkú záhadu, pričom som už zvedavý, ako na to nadviaže tento rok Black Panther.

Kate Bishop aj Hawkeye majú kratšie kampane, každá je tak na 3-4 hodinky, čo nie je veľa, ale rozširujú prostredie základnej hry a príbehovo sú tiež zaujímavé. Hlavne teda Future Imperfect, kde priamo bojujete v post-apokalyptickej budúcnosti a dozvedáte sa, čo sa stalo s postavami. Hrateľnostne sa to už rôzni a najmä Hawkeye kampaň už veľa zaujímavých noviniek neprináša z hľadiska hrania. Nepomáha ani to, že sú obe postavy takmer totožné a nemyslím si teda, že bolo šťastným riešením dať dvoch lukostrelcov po sebe.

Samotná príbehová kampaň (respektíve kampane) ponúkajú zaujímavú kombináciu rôznych typov misií a teraz nemyslím z hľadiska hry samotnej, ale toho, ako hra kombinuje výraznejšie príbehové pasáže s tými „game as a service“ misiami. Sú tu misie, kde dokonca badať, že za hrou stoja autori Tomb Raider série. Viac založené na príbehu, intímnejšie o jednej postave, dokonca lineárnejšie a povedal by som, že aj s lepšie navrhnutými misiami, lebo to nie sú len rozsiahlejšie pustiny s hlavným a vedľajšími cieľmi. Misie majú svoj jasný scenár, vedia, kde popustiť uzdu a kde zase pritiahnuť.

Naozaj tak na hre badať snahu priniesť niečo fanúšikom. Je to napríklad misia, keď Kamala chce do tímu vrátiť jedného zo členov – komornejšie prostredie, lineárnejšia cesta do cieľa, no zároveň jedna z tých zábavnejších, aj keď zároveň jednoduchších misií. Je tu jedna úplne skvelá misia s Iron Manom, ktorá začína výletom do vesmíru, počas ktorého vám hrá Flight of Icarus (jedna z najgeniálnejších skladieb od Iron Maiden z ich tretieho najlepšieho albumu), keď sa snažíte letieť naprieč búrkou. Už len to je vec, ktorá v mojich očiach o niečo dvihla hodnotenie. A podobných misií je tu viac.

No potom sú tu tie „raidové misie“. Niektoré lepšie, niektoré horšie, v koncepte celej hry ale začnú neskôr pôsobiť strašne genericky. Hra ponúka viacero prostredí v rôznych kútoch sveta, kde sa musíte so štvoricou postáv prebiť k svojmu cieľu, ale nastrkať také misie do kampane nepovažujem za úplne najšťastnejšie. Aspoň tá kampaň totiž mala byť o niečom inom. Diablo hry toto prezentujú dokonale, ale tu bohužiaľ už počas hlavnej kampane idete občas na dosť schematické misie, ktoré by ste čakali skôr od endgame obsahu.

Veľa misií tu totiž už v základe má štruktúru väčších prostredí, ktoré sa vetvia a rozširujú na širšie lokality, kde sa budete byť, pričom na tých odbočkách zas môžete plniť vedľajšie úlohy, hľadať debničky s korisťou a dostávať sa do skrytých pevností a miest. Väčšinu času bojujete proti hromade bežných nepriateľov, ktorí sú tu ako výplň. Tu a tam sú doplnení nebezpečnejšími nepriateľmi, no časom sa prejete toho, že proti vám hra nasadzuje stále tie isté stroje AIMu. Aspoň dodatočné kampane to občas zamenia za žoldnierov, čo prináša aspoň trochu spestrenie.

Chápem koncept týchto hier, rozumiem mu a aj ich niektoré hrávam, avšak nemyslím si, že je najšťastnejšie riešenie napchať takéto misie už do kampane. Útok, obrana, hackovanie – táto „svätá trojica“ sa opakuje v endgame obsahu a aj v kampani, kedy musíte buď niekde všetkých vytĺcť, alebo na nejakom bode dlhšie vydržať. Toto je niečo, čo chcem s priateľmi robiť po dohraní kampane proti čoraz silnejším nepriateľom, aby som získal čoraz lepšiu korisť a vytvoril si postavu podľa svojho gusta. No keď to hráte už v kampani, už sa až tak netúžite k tomu vracať po nej, či sa ďalej levelovať.

Ťažko jednoznačne zhodnotiť, na akej úrovni má túto sféru hra zvládnutá. Je tu tona skúsenostných bodov nazvyš, je tu kopa čoraz lepšieho vybavenia, taktiež je tu obrovská hromada kozmetiky (ktorú si môžete aj kúpiť). Môžete si tak vytvoriť nadupaný build svojho hrdinu, presunúť sa na iné postavy, ktoré budete posilňovať, prípadne ich mať rozpracovaných viac podľa toho, akú rolu v tíme chcete plniť. Nechýba tradičné delenie na tanky, DPS a aj podporu, keďže niektoré postavy vedia napríklad liečiť. Len tu mňa osobne akosi nič nedržalo. S priateľmi je to o niečom inom, ale to je každá hra. Bez zostavy kamarátov sa ku hre asi len tu a tam vrátite.

Rovnako akcia je rozporuplná. Páči sa mi rôznorodosť väčšiny postáv. Každý si tak môže vybrať postavu sediacu svojmu štýlu. A čoskoro bude aj možné priniesť do hry viac variácií tej istej postavy. Hra vo väčšine prípadov aj dobre spracovala schopnosti daných postáv od úvodu až do konca. A to od základných schopností až po tie špeciálne (každá postava má tri). A potom sú tu momenty, ako keď hráte s Hulkom. To je v každom jednom médiu nezastaviteľná kopa zelených svalov, ale v zlom čase stlačíte evade tlačidlo a zrazu aj Hulk dostáva do držky od bežného vojaka AIMu so štítom. Je to kvôli tomu, aby boli všetky postavy rovnako použiteľné a prakticky rovnako silné, ale úplne to nesedí s tým, čo od nich čakáte.