Nový Sherlock Holmes je odlišný od svojich predchodcov. Omladzujúca kúra sa nedotkla len výzoru jedného z najznámejších detektívov. Knižná predloha tentoraz ostala stranou a nový projekt ukrajinských vývojárov z Frogwares sa podobá skôr filmovému či seriálovému spracovaniu. Sherry teda vyzerá inak, správa sa inak a napokon aj vyšetrovanie je trochu iné. Neznamená to automaticky, že by ste mali nad Sherlock Holmes: Chapter One zlomiť palicu.

Napriek tomu by sme k tomu mohli pristúpiť. Po vzore predchádzajúceho projektu Frogwares, The Sinking City, sa Sherlock pozrie to otvoreného sveta a z pohľadu tretej osoby sa predstavia akčné pasáže. Zhrozenie v očiach skalných fanúšikov je však rozptýlené suchým konštatovaním - no a čo. Napriek tomu, že Crimes & Punishments a napokon aj Devil's Daughter môžete považovať za skvelé detektívky – a skutočne nimi aj sú – potreboval Sherlock trochu nakopnúť.

Frogwares si otvorili dvere do Sherlockovej minulosti a do rúk dostanete mladého detektíva, ktorý nemá na svojom konte ešte žiadny dôležitý prípad, avšak neznamená to, že by mu chýbala dedukcia, postreh či logické myslenie. Spoločnosť mu robí Jon, imaginárny priateľ z detstva, ktorého vidí a počuje iba hlavný protagonista. Návrat do stredomorskej Cordony s cieľom rozlúčiť sa so zosnulou matkou sa napokon zvrtne vo vyšetrovanie niekoľkých prípadov, pričom všetky sa týkajú aj Sherlockovej minulosti.

Všetky herné prvky tu nájdete, len prešli výrazným faceliftingom. Trojrozmerný svet tentoraz nie je obmedzený na uzatvorenú lokáciu, v ktorej vyšetrujete konkrétny prípad, ale máte k dispozícii celé mesto. Prechádzky malebnými uličkami v centre striedajú trhoviská, obrovské vily, ale zavítate aj do chudobnejších štvrtí, kde živorí robotnícka trieda. V prístavnej časti sa to hemží námorníkmi, nechýba ani imigrantská vložka (my ich tu nechceme, ale budeme s nimi obchodovať, veď to poznáte), natrafíte na miestne gangy, ktoré vzali spravodlivosť do vlastných rúk, pretože skorumpovaná polícia už dávno nie je potrebnou autoritou. Pozriete sa do historickej časti, navštívite radnicu, či sa vyberiete do lesíka nad mestom.

Mesto je spracované s patričným detailom a málokedy natrafíte na vyložene hluché miesto, ktoré by nezapadalo do konceptu žijúceho osídlenia. Len keby obyvatelia nepôsobili až takým robotickým dojmom. Samozrejme, nemusíte všade chodiť pešo, ale môžete sa presúvať na vybrané lokácie, ak ich už raz navštívite a odomknete si príslušný teleport na mape. Napriek tomu je chodenie po meste zábava – možno pre stredomorský feeling, ktorý má niečo do seba alebo možno preto, že mesto nie je úplne mŕtve, ale neustále to v ňom žije. S tým sa však viaže jedna negatívna skúsenosť: neustále do niekoho narážate, zasekávate sa o neviditeľné steny a podobne. Občas to vyzerá skôr úsmevne, ale inak sú prechádzky Cordonou príjemne romantické.

Otvorený svet so sebou priniesol voľnosť pri riešení jednotlivých prípadov. Hlavné úlohy ale musíte plniť v presne danom poradí, ak sa chcete posunúť ďalej. Okrem nich tu na vás čaká niekoľko desiatok sekundárnych prípadov. Šesť hlavných vyšetrovaní je dostatočne zaujímavých a otvorí pred vami niekoľko zásadných otázok. Rozhodnúť o tom, kto bol vrahom a ukázať prstom na osobu je možno jednoduché, avšak vaša voľba musí byť podporená dôkazmi. Je len na vašom rozhodnutí, či z morálneho hľadiska zločin odsúdite, alebo z toho ľudského dáte obvinenému šancu svoj hriech odčiniť. Napriek tomu, že Sherlock uznáva na prvom mieste pravdu podporenú faktami.

Nielenže zbierate jednotlivé stopy vo forme predmetov či stôp, ale aj skúmate konkrétne miesta, zostavujete profily postáv na základe ich výzoru, prezliekate sa za účelom získania informácií od civilných osôb (robotník sa nebude rozprávať so šľachtou a mierne slepá pani domáca dá náhradný kľúč od izby iba bohémskemu mladíkovi). Nechýba ani špeciálny mód, ktorý obalí inak farebný svet Cordony do čiernobielej maľovanky. Zvýraznené stopy či predmety ukážu smer, ktorým sa vybrať. Ale zároveň spájate v tzv. Pamäťovom paláci jednotlivé dôkazy, dávate ich do súvislostí s inými stopami alebo dedukujete voľbu a pod ťažobou dôkazov napríklad určujete podozrivých. A všetko to musí zapadnúť do seba.

Na záver každého prípadu vás čaká rekonštrukcia celého aktu. Na vybraných miestach rozmiestnite jednotlivých protagonistov a pridelíte im činnosť, ktorú na danom mieste vykonávali. Po správnom určení všetkých atribútov Sherlock popíše, čo sa vlastne stalo. Pri bitke v putike zvolíte kto koho a čím udrel, či postava letiaca k zemi pri zlomenom stole mala okuliare, spadla k zemi po údere fľašou alebo päsťou. Stačí sledovať stopy a čítať denník so zápiskami od Jona.

Zaseknúť sa však môžete a keď sa tak stane, nečakajte od Jona žiadnu konkrétnu pomoc. Maximálne vás začne upozorňovať na to, že sa nesnažíte alebo by ste mali začať trochu premýšľať. Samozrejme, to vôbec nepomáha. Inak je Jon skvelým spoločníkom, neustále glosuje Sherlockovo odhaľovanie zločinov, popisuje okolie a keďže je imaginárnym výtvorom Sherryho mysle, dochádza aj k humorným situáciám. Ak vezme Jon do ruky gitaru a začne pre gradovanie deja vybrnkávať napínavú melódiu, Sherlock na neho pozrie ženským, vyčítavým pohľadom č. 452 a Jon otrávene odloží hudobný nástroj. Obaja sa výborne dopĺňajú.

Skôr než sa presunieme k prípadom dôležité doplnenie: náročnosť si môžete konkrétne nastaviť pre adventúrnu a súbojovú časť. Nechcete otrávene hľadať podozrivé miesta a stopy, ale chcete ich mať aspoň čiastočne zvýraznené? Nie je problém. Neznamená to však, že budete doslova behať za kurzorom na mape. Ak vám hra povie, že staršieho huslistu, ktorému ukradli jeho hudobný nástroj, nájdete ako lepí plagáty na konkrétnej ulici pri katedrále, tak sa musíte pozrieť do mapy, kde sa dané miesto nachádza. Žiadny svietiaci bod či na zemi zobrazená cesta. Takto putujete ďalej: z plagátu sa dozviete, že huslista býva na južnej strane ulice tej a tej, ktorá susedí s inou ulicou. Funguje to výborne.

Až tak zlé to nie je ani so súbojmi, respektíve akčnými vložkami. Zvolíte si výdrž protivníkov či vašu a keby bolo zle, môžete tieto pasáže úplne preskočiť. Prestreliek je zlomok toho, čo sme videli v The Sinking City a sú konečne aj zábavnejšie, hoci stále mierne toporné a umelé. Protivníkov zlikvidujete zásahom do hlavy, avšak zábavnejšie a lepšie hodnotené je ich zatknutie. Najprv ich musíte omráčiť (streľbou do vybraných miest na ich tele či predmetov v ich blízkosti) a nasleduje primitívna minihra, ktorá sa najlepšie ovláda gamepadom. Potiahnite vybraným smerom a stlačte štyrikrát tlačidlo a na obrazovke sa vám prehrá súboj ako z filmu.

Súboje konečne nie sú utrpením, ale často im chýba logický základ. Prečo sú niektorí protivníci „opancierovaní“ a najprv im musíte odstreliť pláty železa z rôznych častí tela, aby ste ich mohli omráčiť fúknutím korenia do tváre? Prostredia, v ktorých sa bitky odohrávajú, sú navyše jednoduché a fádne, inokedy zas schytáte ranu, kedy by ste nemali a nepriateľa nezdoláte inak, než bolo vyššie popísané. Avšak platí, že súboje môžete preskočiť, takže ich prítomnosť nijakým spôsobom neznižuje finálne hodnotenie.

Samotné prípady sú zaujímavé, len je občas úsmevné, že všade kam Sherry vkročí, dôjde k vražde. Odhaľovanie príčiny úmrtia matky, ktorú má Sherlock v hlave jasne definovanú ako tuberkulózu, naštrbia výlety do spomienok. A taktiež tajomný a výstredný umelec, zistenie, že vyšetrovanie smrťou matky sa zaoberala aj polícia, avšak spis k prípadu je prázdny a podobne. A tak začnete pátrať po okolí, vyšetrujete vraždu zbohatlíka, ktorému utiekol slon, krádež obrazu, ktorý zachytáva vysoko postaveného úradníka pri kompromitujúcej činnosti a záverečné finále s vraždou počas sexuálnych orgií vôbec nepôsobí nepatrične.

Tak ako sa vám otvárajú nové miestnosti v sídle Holmesovcov, ktoré nachádzate spustnuté, spomínate si na časy, kedy na Cordone žil 10-ročný Sherlock so svojim starším bratom Mycroftom a chorľavou matkou. A, samozrejme, s Jonom, ktorý vám rád pripomenie niektoré šibalské dobrodružstvá pri odhaľovaní zákutí Cordony. Čo je výborné, všetko pôsobí prirodzene, nenútené a okrem hlavnej príbehovej linky vám nepripadá umelé, že kupujete v obchodoch nábytok a rôzne predmety, snoríte po minciach, ktoré pred vami pred rokmi Mycroft ukryl na rôznych miestach, pričom ku každej vedie konkrétna indícia.

Alebo ste na prechádzke mestom svedkom rozhovoru civilistov, ktorých odpočúvaním získate ďalší prípad. Prípadne môžete pomôcť polícii s vyšetrovaním rôznych menších zločinov, miestnym novinárom zas podsúvate dôkazy, podľa fotiek hľadáte konkrétne miesta Cordony, kde je ukrytý poklad a nesmie chýbať ani zopár maličkostí pre Mycrofta a kráľovstvo. Je toho neúrekom a bola by škoda vybrať sa výhradne po hlavnej príbehovej linke. Dokonca sa môžete vysporiadať s nepriateľskými gangami v arénach a získavať tak miestnu menu – pretože aj nakupovanie konkrétneho oblečenia niečo stojí. A Sherlock v ženských šatách či Jon ako zmrzlinár? To predsa musíte mať.