Skateboardové hry sa pomaly zase dostávajú do kurzu a to je len dobre, hlavne pre nás trochu starších hráčov, ktorí sme na nich vyrastali. Activision zremastroval Tony Hawk klasiky, EA oživuje Skate sériu (a nová časť pri troche šťastia vyjde ešte tento rok) a potom je tu aj indie sféra, ktorá taktiež produkuje zaujímavé kúsky, napríklad realistický Skater XL či roztomilý SkateBIRD. No a konečne sme sa dočkali aj pokračovania výbornej série OlliOlli, ktorá prináša trochu iný pohľad na skateboarding.

Roll7, štúdio stojace za hrou, už nie je indie. Spolu s veľkým vydavateľom za chrbtom autorov aj vzrástli ich ambície, takže chceli priniesť svoju najväčšiu a najlepšiu hru doteraz. A musím povedať, že sa im to s OlliOlli World čiastočne aj podarilo. Hra poriadne narástla, trochu obmenila svoju štruktúru, pridala kopu možností a údajne sa aj otvorila novým hráčom. Stále je však založená aj na poriadnej výzve, takže oslovuje nielen nováčikov, ale aj hráčov, ktorí sériu poznajú a od hier očakávajú poriadnu výzvu. To všetko ešte viac podporené zameraním na kreativitu hráčov pri samotnom hraní.

Hneď v úvode ale treba uviesť, že OlliOlli World nie je tradičná skateboardová hra ako iné, ktoré som menoval vyššie. Skôr je to vlastne 2D platformovka (respektíve v tomto ponímaní skôr 2.5D), ktorá využíva skateboarding ako spôsob pohybu a triky ako niečo, čo motivuje hráčov k dosahovaniu čo najlepších výsledkov. Možno to znie krkolomne a nie až tak dobre, ale ono to v zásade funguje bezchybne. Veď samotná jazda na skateboarde je aj tak len o posune vpred a skokoch, takže stačí už len kopa prekážok na ceste do cieľa a výsledkom je unikátny a zábavný mix, ktorý má zvlášť v neskorších pasážach poriadny spád.

Hra prichádza aj s netradičným príbehom, o ktorý tu veľmi nie je a skôr len ilustruje uvoľnenú atmosféru hry samotnej. Vy ste zo začiatku nikto, bezmenná postavička (ktorú si ale môžete v úvode vytvoriť sami), na ktorú narazí štvorica podivných neznámych. Tí vás presvedčia, aby ste sa spolu s nimi vydali na cestu naprieč krajinou zvanou Radlandia a dokázali ste, že viete skateboardovať. Prečo? Kedysi tu existovali bohovia skateboardingu, ktorí toto umenie naučili veľkého skateboardového mága a ten to mal šíriť ďalej. Teraz si ale hľadá svojho nástupcu a vy máte ukázať, že sa ním môžete stať.

Je to pritiahnuté za vlasy? Samozrejme! Ale funguje to v rámci možností fajn. Príbeh tu nehrá prvé, druhé a ani tretie husle. Nie je ani v koncertnej sále, vonku pred ňou brnká na bendžo. Ale funguje. Na ceste naprieč krajinou stretávate všetky tieto pestrí postavičky, s ktorými vediete krátke dialógy. Alebo ich rovno preskakujete, čo by však bola škoda, lebo dokresľujú podivný, no láskyplný charakter hry ako takej. Tá sa neberie vážne sčasti aj kvôli tomu, že je alegóriou a hovorí o tom, že život je o čase strávenom s priateľmi a dôležitejšia ako samotný cieľ je cesta, ktorou k nemu kráčate. Aj preto si hru viete užiť a jednoducho pri nej vypnúť.

Keďže tomuto svetu vládlo 5 bohov, ktorým musíte svoje schopnosti dokázať, je aj samotný svet rozdelený na 5 častí. Tie hru rámcujú hlavne z pohľadu prostredí, kde každé sa sústredí na iné prostredie a ponúka tak aj iný vizuálny ráz. Raz sú to púšte, potom lesy, industriálna časť mapy a podobne. Tá finálna časť je navyše taký zaujímavý futuristický mix rôznych vplyvov a prvkov. Celé to hre sadne a hlavne vďaka tomu nevyzerá stále rovnako, aj keď v zásade stále robíte vlastne to isté. Každé prostredie má navyše aj nejaké vlastné nástrahy a ďalšie veci, ktoré postupne pridáva do herného mixu.

Poďme najskôr na štruktúru hry. Tá je teda rozdelená na 5 častí, kde sa musíte cez sériu levelov prepracovať až na záver, kde vás čaká výzva od samotného boha, ktorý patrí k tejto časti. V úvode vás spravidla čaká nejaký tutoriál, ktorý vám vysvetlí niektoré prvky, ktoré v najbližších leveloch budete potrebovať. Potom už ide samotná séria levelov, ktoré vás chcú preveriť. Niektoré levely sú navyše spojené v blokoch, kde sú napríklad štyri, no podmienkou pre postup ďalej je prejsť minimálne 3. takto autori robia ústupky pre hráčov, ktorí môžu mať problémy pri hraní. Ostatným ale nič nebráni, aby skúšali splniť všetko. Navyše si na mape postupne odomykáte aj rôzne špeciálne a náročnejšie výzvy, ak od hry očakávate práve náročnosť.

Autori chceli hru otvoriť každému a myslím si, že sa im to dosť podarilo. Nie je to len vyššie opísaným systémom progresu vo svete, ale aj samotnými levelmi. Tie totiž samotné obsahujú niekoľko cieľov. Tým základným je prísť do cieľa. Nemusíte robiť triky ani nič podobné, stačí len prísť do cieľa a môžete ísť ďalej. To ale pri hraní nechcete. Chcete z hry dostať viac, takže plníte aj dodatočné ciele – preskakujete nafukovačky na pláži, dáte si high five s postavičkou skrytou niekde na dráhe a podobne. No a potom sú tu ešte skóre, ktoré stanovili autori vo forme postáv z príbehu a ktoré taktiež chcete prekonávať.

Hra je takto otvorená hráčom so širokým rozsahom schopností a zručností. Niekto možno naozaj len dogrinduje do cieľa a bude so sebou spokojný. To je vec, ktorú by mala zvládnuť väčšina hráčov, avšak v bežných leveloch, nie vo výzvach, ktoré dajú viac zabrať. Niekto bude plniť aj úlohy alebo dokonca vedľajšie zadania v leveloch. No a tí najzručnejší budú aj prekonávať skóre vďaka trikom. Pritom náročnosť hry postupne stúpa s vaším progresom. Sám som s plnením všetkých úloh v leveloch prestal na konci tretieho sveta a s prekonávaním všetkých skóre vo štvrtom svete, ale ešte sa k tomu vrátim. Hra chce, aby ste sa k nej vracali a stále sa pokúšali prekonať samých seba.

Motivuje vás napríklad tým, že za plnenie dodatočných cieľov dostávate nové možnosti úprav pre svoju postavu, ktorú si tak aj po dlhšom hraní stále viete upravovať novými časťami. Dohratie príbehovej kampane navyše neznamená koniec. Ďalej hru viete hrať hneď dvomi spôsobmi. Tým prvým je asynchrónny multiplayer, kedy sa hráči v určitom čase predháňajú v tom, kto na danej trati dosiahne lepšie bodové ohodnotenie. Výsledky sa samozrejme zapisujú do tabuliek. No a ešte je tu generátor tratí, kde môžete hrať stále nový obsah, kým vás hra neomrzí. Len si vyberiete parametre, na základe ktorých hra automaticky vygeneruje novú trasu. Nie vždy sa podarí niečo naozaj zábavné, ale možností je kopa.

Dotknem sa aj samotných levelov, ktoré časom začínajú byť čoraz komplexnejšie. Nielen z pohľadu prekážok, ktoré vás čakajú, ale aj mechanizmov, ktoré budete musieť využívať. Hra vás v každej časti sveta naučí niečo nové, čím udržiava hrateľnosť sviežu a neustále do nej niečo pridáva, aby ste neopakovali dookola presne to isté. Taktiež ale dizajn levelov naberá iné kontúry. Pribudnú napríklad alternatívne cesty, ktoré navyše neraz idú paralelne. Niektoré sú ťažšie, iné ľahšie, takže si priamo sami zvolíte, ktorou chcete ísť. Akurát vopred netušíte, ktorá bude ktorá. Dizajn je dobrý, akurát mám výhrady voči tomu, že hra často skrýva tie najväčšie nástrahy, ktoré vás čakajú. Musí sa tak najskôr z vás stať mastný fľak, aby ste zistili, čo na vás kde číha. Možno by pomohlo oddialiť kameru, aby ste lepšie vopred videli, čo vás čaká.

Hru sťahujú dole aj bugy, ktorých tu na moje počudovanie vôbec nie je málo, pričom by som ich v takejto miere v takejto hre nečakal. Niektoré sú menšie, iné aj dosť nepríjemné. Napríklad sa mi v hre raz nedalo pokračovať vpred, lebo počas dialógu s postavou pred levelom vyskočil len placeholder text, postava sa zasekla a hra neponúkla možnosť odštartovať. Vyriešilo to až vypnutie a zapnutie hry. Rovnako som mal často dojem, že mi postava tesne dopadla tam, kam mala, ale hra to tak ešte neregistrovala a skončil som ako mastný fľak na chodníku. Ovládanie by taktiež chcelo trošku doladiť. Je síce intuitívne (relatívne), ale viem si predstaviť aj o trochu responzívnejšie. Zvlášť, keď veľa vecí ovládate pohybom analógu.