Väčšina ľudí si myslí, že čas je ako rieka, ktorá neomylne a plynule tečie jedným smerom. Ja som však videl pravú tvár času a môžem vám povedať, že sa mýlia. Čas je búrkou rozbúrený oceán. Možno si kladiete otázku, kto som a prečo to vlastne hovorím. Posaďte sa a ja vám rozpoviem príbeh, aký ste v živote nepočuli.

Princovi zazvonil umieračik a pieskovej trilógii je koniec. Po romantickom epose za záchranou kráľovstva a jednej peknej princeznej, ktorý sa zmenil na doom operu a princ ukázal, ako správne hrať krvavý heavy metal, prichádza výprava postavená na kompromisoch. Dôstojne zakončuje jedno dobrodružstvo za prekabátením osudu a necháva aspoň na malý moment oddýchnuť vyčerpaného hrdinu na dvoch trónoch.

Ako mladý bojovník spravil osudovú chybu. Dýkou otvoril obrovské presýpacie hodiny. Vysypal sa z nich piesok a zobral so sebou všetok život v kráľovstve. Cestovaním v čase sa pokúsil napraviť napáchané škody, čím prekabátil osud, ktorému však neunikol. Zoslaný tvor Dahaka ho prenasledoval na každom kroku s jediným cieľom, aby zobral princovi život. Dlhých sedem rokov sa túlal po svete a hľadal vykúpenie na ostrove času a snažil sa zabrániť vzniku pieskov času. Súbojom s cisárovnou, opätovným cestovaním v čase a finálnym bojom s Dahakom si vybojoval trofej – svoju lásku Kaileenu. Po strastiplnej ceste sa vracajú z ostrova domov, do Babylonu. Princova domovina ho však nečaká s otvorenou náručou. Kráľovstvo sa zmieta vo vojne a spaľujúcich plameňoch. Kaileena sa v zápätí ocitá v rukách nového nepriateľa a piesky? Tie sa znovu vysypali z hodín.

To bol v krátkosti prierez celou trilógiou a úvod do tretieho záverečného dielu. Letmí pohľad do minulosti zasvätí hráčov, ktorí nemali možnosť odohrať predošlé diely. Zo začiatku sa im bude objavovať množstvo otázok, na ktoré jednoducho nenájdu odpovede. Pre fanúšikov tejto série je pripravených množstvo odkazov (odhodený medailón v intre), vyvolávajúcich príjemné spomienky na minulé dobrodružstvá princa.

Keď bolo vyčítané prvému dielu Sands of Time málo vyzývavých súbojov, tvorcovia poslúchli nárek národa a uviedli vo Warrior Within systém Free Form Fighting. Dali hráčom možnosť realizovať sa v početných stretoch s nepriateľmi. Nepomohlo. Ako hodený bumerang sa vrátili opäť výčitky. Prince of Persia The Two Thrones (T2T) sa však poučil z chýb starších bratov. Verný ocenenému konceptu, kde má svoju časť riešenie hádaniek a svoju boj, uvádza novinku Speed kill uľahčujúcu súboje s protivníkmi, čím sa najviac približuje prvému dielu Sands of Time. Speed kill odsunul na vedľajšiu koľaj Free From Fighting systém, zatienil dokonca aj používanie špeciálnych pieskových síl a prakticky celá hra je na tomto novom prvku postavená.

Speed kill je instantnou smrťou pre protivníkov, ale potrebuje vaše reflexy. Po jeho aktivovaní sa spúšťa animácia a princ začína svoj výpad. Na malý moment sa animácia v istých momentoch spomaľuje, čepeľ zažiari a čaká na stlačenie útoku. Ak ho zatlačíte priskoro alebo naopak neskoro, protivník vás zhodí na zem a začína súboj v starom duchu. Načasovanie je preto kritické. Speed killy otvárajú priestor novým eliminačným technikám, kedy princ môže prekvapiť protivníka, ktorý je pod ním, alebo mu dovoľuje v tichosti sa priblížiť za jeho chrbát a zasadiť smrteľný úder.

Boje dostali nový rozmer. Ľahšie premôžete silnejších nepriateľov (možno zabiť aj dvoch naraz) a pokojne sa môžete venovať prieskumu prostredí, ktoré sú nadizajnované tak, aby ste mohli využívať hlavne Speed kill. Z divokého princa sa stal tichý (zbabelý) zabijak čakajúci na vhodný okamih, kedy sa protivník otočí chrbtom k nemu. Rýchly výpad a už ho zviera okolo hrdla a druhou rukou mu otvára brucho dýkou. Nové, tiché zabíjanie oceníte pri strážcoch pieskových brán, cez ktoré môžu nerušene prúdiť ďalší a ďalší vojaci. Po Babylone je ich niekoľko. Stačí jedna chybička a naháňa vás tlupa rohatých.

Tradičným bojom sa však nevyhnete. Precvičíte si opäť tie nádherné skoky plavmo za chrbát nepriateľa, kradnutie zbrane vo vzduchu i smrteľné piruety s dvoma zbraňami. To, čo fungovalo, je späť a ak lipnete na tradíciách, môžete sa k nim uchýliť. Pripravíte sa však o tiché špeciality servírované na surovo, ako napr. instant kill vo výskoku. V súvislosti so súbojmi treba ešte dodať, že checkpointy a hlavne fontány na ukladanie pozície sú asi na dvoch troch miestach trochu nešťastne rozostavené. Vedie k nim tŕnistá cesta a iba skutočné zvládnutie speed killov vás nechá pokračovať ďalej bez újmy gamepadu.

Keď hovoríme o obtiažnosti, nároky nie sú položené vysoko. Nepriatelia vedia útočiť v skupinkách a brániť sa. Obzvlášť vydarené sú súboje s bossmi, kde je badať silnú inšpiráciu v iných tituloch. Nestačí iba rúbať a sekať, ale treba využiť aj prostredie. Súboj s prvým bossom (bezsánkový gladiátor) je ako vystrihnuty z God of War. Vyčítať možno slepotu nepriateľov, ktorí doslova čakajú, kým sa im dostanete poza chrbát a aktivujete Speed kill.

Skupinové boje sú doménou novej hrateľnej postavy, toľko avizovanej temnej stránky princa. Temný sa oháňa dlhým, extra silným oceľovým bičom, daggertailom. Tlupa rohatých pri tejto postave nemá šancu a dobrým točením biča je upratané skôr, než sa stihnú zahnať svojími mečíkmi. Temný dokáže boostovať úder a potom ho koncentrovať na jedného protivníka, takisto zvláda speed kill (mimoriadne efektný, omotá reťaz okolo krku) a po princovi zdedil aj všetky pohyby, vrátane roznožky ala Sam Fisher. Každá extra silná osobnosť musí mať zákonite Achilovu pätu a v prípade temného princa je to neustále ubúdajúci život.

Doplniť ho môže zabíjaním alebo rozbíjaním objektov, ako vázy, debny, sudy, taniere, ktoré sa v hojnom počte vyskytujú na miestach, kde ich až tak nepotrebujete. Keď nie sú na blízku, prichádza na radu preverenie akrobacie a presné načasovanie skokov a prekonávania prekážok. Cesta za vodou (iba tá má moc vrátiť princovi pôvodnú podobu) je tŕnistá a väčšinu situácií budete prechádzať systémom pokus omyl. Na takéto prípady je aj vracanie času prikrátke. Temný princ nedostal veľa priestoru, pritom hra za túto postavu je omnoho dynamickejšia, pretože vás neustále tlačí čas.

V súvislosti s The Two Thrones boli vysoko propagované aj jazdy na konských záprahoch. Otestujete ich a teraz pozor, až dva krát! Jazda je rýchla, vyžaduje dobrú kontrolu nad divokými koňmi a dávku šťastia. Rozbiť sa môžete na každom rohu či pri nesprávnom vybratí zákruty. Jazdy našťastie nie sú dlhé a aj pri opakovanom hraní si vychutnáte skoky, takedowny oponentov, rozbíjanie prekážok v ceste alebo malé spestrenie v podobe odkopávania nepriateľov pod voz .

Doteraz sme hovorili iba o akčnej náplni The Two Thrones. Ale ani adventure časť nezostala bez zásadných inovácií. Behy po stenách, behanie pomedzi ostré čepele, preskakovanie bezodných priepastí a hompáľanie zostalo. Pribudli otáčajúce sa bloky ostňov, diagonálne trampolíny (vystreľujú princa šikmo), úzke štrbiny pre roznožku a miesta, kam môže princ zapichnúť svoju dýky a zotrvať v takejto polohe. Takto sa môže zachytiť na relatívne prázdnej stene a odtiaľ pokračovať behom po nej na bezpečné miesto. Možnosti temného princa sú úzko previazané na daggertail. S bičom sa môže zachytiť o tyče a predĺžiť si skok či beh po stene.

Prostredie Babylonu odbremenilo autorov od interiérov, pričom oni sami zápasili s problémom, aby hráč nezablúdil. Exteriérov je teraz podstatne viacej, avšak možno hovoriť o akomsi nevyužitom potenciáli. Otváralo sa tu dostatok príležitostí pre alternatívne cesty a nepovinný prieskum striech mesta. Jednotlivé úrovne podliehajú striktnej linearite a prakticky už po vchode do miestnosti je jasné, kam sa treba dostať. Nemožno to považovať za nedostatok. Funguje to tak ako predtým (dokonca sú tu obligátne miesta (secrety), kde sa dá zvýšiť počet životov), ale hráčom mohla byť daná aspoň obmedzená sloboda, ako si poradiť s niektorými situáciami, keď sa už hra odohráva v Babylone. Pre mňa bolo osobne veľkým sklamaním zdolanie Babylonskej veže v relatívne krátkom čase. Až prirýchlo som sa ocitol nad oblakmi a potom v záverečnej aréne.

Čo nemožno prostrediam vyčítať, je maniakálny dizajn a prepracovaná architektúra dýchajúca na niektorých miestach rozprávkovom. Sály presýtené svetlom a stropom tak vysoko, že ho nie je vidno, evokujú prvý kontakt s POP: SOT. Svoje majú čo povedať aj otvorené priestranstvá, kde je v pozadí vidieť bitevnú vravu, stúpajúci dym a plamene. Pompézne fasády, striedajú zničené interiéry, obliehané nádvoria zase vymenia zeleňou zarastené záhrady s vodopádmi. Grafika síce nepatrí medzi súčasnú špičku (z konzol žmýka maximum), ale spolu s výborným ozvučením dokáže očariť atmosférou ďalekého východu.

Temné metalové tóny boli vymenené za podmanivé exotické hudobné motívy a zvukovú stránku dopĺňa perfektný dabing, ktorému chýbajú titulky. Princove dobrodružstvo je sprevádzané hlasom Kaileeny a slovnými a morálnymi zápasmi medzi rozdvojenou osobnosťou hrdinu. Malou čerešničkou na technickom spracovaní sú CGI filmy, rozvíjajúce príbeh. Ich kvalita vás doženie k opätovnému prehrávaniu po dokončení hry vo video galérii. Bonusový obsah ďalej tvoria humorné video a artworky z celej trilógie, ktoré si odomykáte kreditmi v truhliciach, podobne ako vo Warrior Within.

Prince of Persia: The Two Thrones zakončil pieskovú trilógiu viac ako dôstojne. Vrátil sa k výpravnému charakteru prvého dielu, ale súbojom sa neotočil chrbtom. Druhou hrateľnou postavou a integrovaním Speed killov, ktorým sa podrobili všetky prvky v hre, necháva vyniknúť temnú stránku tak blízku Warrior Within. The Two Thrones je jednoducho zlatou strednou cestou.