Ak ste ešte nevideli, pozrite si dokumentárny film Atari: Game Over. Vyšiel v roku 2014 a podpísal sa pod ním Microsoft, pričom je to film zdanlivo zameraný na krach herného priemyslu v 80. rokoch a hru E.T., ktorá ho mala tak trochu na svedomí. Tak je to v spoločnosti povrchne vnímané, ale dôvodov ku krachu bolo niekoľko a ani v tej púšti nie je zahrabaný iba E.T. Okrem krachu ale film predstaví aj vrchol Atari a niektoré najlepšie hry tejto firmy. Medzi nimi aj Yars' Revenge, ktorá v dobe vydania zaujala akčnou hrateľnosťou a pokusom o príbeh. Paradoxne ju mal na konte Howard Scott Warshaw, ktorý vytvoril aj E.T. hru. Ak by ste chceli túto legendu bližšie spoznať no nemáte chuť hrať 40 ročnú hru, je tu jej moderné prevedenie Yars: Recharged.

To je ďalšia z neónových verzií klasických Atari hier a nadväzuje na Missile Command, Asteroids, Centipede, Breakout a ďalšie. Prakticky Atari berie základný koncept svojich klasík zo začiatku 80. rokov, dodá im moderné audiovizuálne spracovanie a trochu rozšíri hrateľnosť. Základ ale vždy zostáva rovnaký a vlastne tak Atari ukazuje, že má v portfóliu klasiky, ktoré obstáli v skúške časom a ich hrateľnosť stále funguje. Známka hore vám asi niečo naznačila a po týchto slovách nemá zmysel chodiť okolo horúcej kaše – Yar funguje asi najlepšie zo všetkých Recharged hier.

Z príbehu tu veľa nečakajte, čo je možno aj škoda. Pre pôvodnú hru bol dosť významný a dnes by sa dal pekne rozšíriť na plnohodnotný naratív. Autori sa ale rozhodli pre cestu jednoduchosti, takže ho prakticky odstrihli. Takže len základy – ovládate tu mimozemskú hmyziu potvorku menom Yar, ktorá lieta niekde vo vesmíre a bojuje proti zlým Qotilom. To sú nepriateľské jednotky, ktoré sú poriadne obrnené a aj vyzbrojené a nedajú sa len tak zničiť. Na to, aby ste ich zničili, potrebujete svoj Zorlon kanón, ktorý ale potrebuje energiu. Strácate sa v tom? Ak by autori zapracovali na príbehu, mohlo to byť oveľa lepšie.

Bez ohľadu na herný režim je tak hra naháňačkou za energiou, ktorou následne nabijete svoj kanón. Toto je naozaj 40 rokov starý koncept, ale keďže je to top-down sci-fi akcia zo starej školy, stále funguje dosť dobre. Vy teda ovládate s Yarom po obrazovke a snažíte sa najskôr zlikvidovať obranný val pozostávajúci zo šesťuholníkových blokov, aby ste sa dostali k zbraniam a následne aj ku Qotil jadru. To potrebuje dva priame zásahy z vášho kanóna, takže toho nabíjania tu bude naozaj dosť. Energiu pritom získavate zo zničených blokov, zbraní a aj streľby do jadra. Sú to drobné žlté orby, ktoré musíte zbierať, aby ste naplnili ukazovateľ na ľavej strany obrazovky.

Aby sa hra postupne obmieňala, čelíte čoraz väčšej presile nepriateľov, zložitejším vzorcom útokov a pevnejšej obrane. V základe sú nepriateľské jednotky chránené blokmi, ktoré sú pomerne krehké a rozpadnú sa už po jednom zásahu. Potom sú tu ale aj silnejšie bloky a až pancierované, ktoré len tak ľahko nezničíte. Ak sa na ne rozhodnete útočiť len svojou bežnou zbraňou, strávite pri jednom leveli peknú porciu večera. Musíte sa tak pokúšať nájsť slabšie miesta, kadiaľ vedie najvhodnejší postup útoku, aby ste nabili špeciálny kanón.

Pomáha ale aj útok na rozmiestnené zbrane. Hra vám veľmi jasne komunikuje, kedy nepriatelia útočia. Ide to nich totiž prúde energie z jadra. Nakoniec si v útokoch všimnete aj rytmus a aj keď sa občas hra premení na bullet-hell, viete v tom všetkom lietať. Aj keď teda občas naozaj tesne. Dobre si tak ustriehnete útoky, vyhnete sa projektilom a zničíte zbrane. Ich výbuch spôsobí zničenie blokov v blízkosti a zároveň získate schopnosť danej zbrane ako dočasný power-up. Takto môžete získať jeden masívny lúč, roztrojené strely, strieľanie do všetkých smerov súčasne a podobne. Musíte to vedieť však aj dobre časovať, lebo power-upy nevydržia dlho, tak aby ste nimi neplytvali.

Nemá zmysel si klamať, hra vie občas byť dosť náročná. Ale to k takýmto hrám patrí a to vlastne od nich aj očakávate. Nechcete, aby ste ihneď všetko prešli. Chce to cvik, chce to trpezlivosť a chce to aj šťastie. Z niektorých zbraní nepriateľov stačí jeden zásah a všetky tri vaše životy sú zrazu fuč. Navyše vás hra rada aj obmedzuje v priestore na pohyb, čo je prakticky vaša jediná výhoda. Vtiahne vás do úzkeho koridoru tvoreného pancierovými blokmi z oboch strán, kde sa musíte naozaj obracať, aby ste sa vyhli nepriateľským projektilom.

Z herných režimov je tu klasický Arcade režim. Teda stará klasika, kedy len idete z jedného levelu do ďalšieho a skúšate, kam sa až dokážete dostať. Ale pozor, ak vás nepriatelia v niektorom leveli zlikvidujú, je koniec a vy idete od úplného začiatku. Nie je to nekonečné, dá sa to prejsť, ale chce to naozaj dosť cviku. Nie je to úplne výzva ako za starých čias, keďže hra je modernejšia a s pekne intuitívnym a responzívnym ovládaním, takže letíte tam, kam chcete letieť. Práve vďaka nemu je hrateľnosť tak chytľavá. Akcia je síce jednoduchá, ale vďaka responzívnemu ovládaniu až návykovo zábavná.

Ak chcete iný typ výzvy, nechýba tu ani režim misií, ktorý môžete poznať aj z iných Recharged hier. Nájdete tu desiatky misií, ktoré pred vás postavia rôzne nepriateľské formácie, z ktorých každá vás chce potrápiť iným spôsobom. Aby ste si odomkli ďalšie, musíte prejsť tie predchádzajúce. Avšak osobne mi to nepríde ako nejaká výraznejšia variácia na Arcade. Prakticky aj tu ide jeden level za druhým, akurát sú oddelené a nemusíte začínať úplne od začiatku. Aj keď na druhú stranu sú trochu ťažšie.

Výhodou týchto Recharged hier je aj to, že ich nemusíte hrať len sami, ale obsahujú aj zábavný lokálny multiplayer pre dvoch. Yars: Recharged nie je výnimkou. Aj tu si môžete zahrať v lokálnej kooperácii ako misie, tak aj Arcade režim. Po boku tak máte niekoho, kto vám pomôže s taktizovaním a dokáže vám kryť chrbát. Hru samotnú kooperácia taktiež veľmi nemení, ale pridáva vám po boku niekoho, s kým si ju môžete užiť, čo automaticky pridáva na zábave.

Ak ste už videli niektorú z predchádzajúcich Recharged hier, asi viete, ako bude vyzerať táto. Berie základy z Atari 2600 klasiky a dáva im neónový nádych, pričom si stále zachováva retro ducha. Vyzerá to jednoducho, ale pekne. Navyše sa to hýbe bleskovo naprieč systémami. V ťažkých leveloch sa už ale môžete trochu strácať, keďže sa toho na obrazovke deje naozaj veľa. Hudba je trochu sklamaním. Aj tu sa pod ňu podpísala skúsená Megan McDuffee, ktorá prináša svoju variáciu na herný synthwave, ale oproti predchádzajúcim hrám pri príde herná hudba menej zaujímavá a rozhodne si ju nezapamätáte.

Atari v podobe Yars: Recharged prinieslo novú podobu jednej zo svojich najlepších hier z Atari 2600 éry a musím povedať, že je to asi aj najlepšia Recharged hra. Kombinuje to dobré zo starých hier s rýchlym moderným ovládaním a príjemným audiovizuálnym spracovaním, takže starým hráčom dá niečo nové a nových neodradí tým, že vyzerá neadekvátne na dnešnú dobu. Ak máte chuť si zastrieľať na kopu vesmírnych potvor v spracovaní, aké sa dnes tak často nevidí, toto vôbec nebude zlá voľba.