Tak tam hoď teda to porno, keď už v bedni zase nič nie je. Je to mäso, to si ešte nevidel. Aziatky v koži? Tisíc guliek z produkcie Criterion! Tak to bude ten nový grupáč! O tom som niečo počul. Jo, máš pravdu. Hrajú tam len sexice a dosť hlasno pritom vzdychajú. Vôbec ich nešetria!

Pre menej chápavých: V tejto recenzii nenájdete žiadne prsaté herečky, ba ani obnažené telá. Teda pokiaľ za zvodné krivky nepovažujete sklopku na samopale MP5.

Čo povedať na začiatok, aby sa dokola neomieľali tie isté fakty? Snáď len toľko, že BLACK vybuchol v bezprostrednej blízkosti a dokonale preveril membránu subwoofera. Ako s hukotom prišiel, tak sa aj s hukotom vráti. Nebezpečne intenzívna akcia bez servítok predviedla, ako má vyzerať poriadna FPS-ka od ambicióznych nováčikov v tomto žánri, ktorí sa pomaly, ale isto predriapu medzi elitu. Prvý pokus im zjavne nevyšiel. Je to však predohra, oťukávanie sa a naberanie skúseností. Spomeňme si ako sa vyvíjala séria Burnout. Podobný trend pravdepodobne zvolí Criterion aj v prípade BLACKu, ale útok na špicu hitparád bude pri ďalších pokusoch prieraznejší.

Predohra

S novým dietkom britských Criterion sa tiahla jedna nepekná vlastnosť a tou je hype. Sami nechceli nič zverejniť, to však nezabránilo insiderom, aby o hre šírili tie najlepšie zvesti. Ja nebudem skrývať sklamanie ani fakt, že som BLACKu veril do poslednej chvíle. Zanechal na mne silné dojmy, ale čo je horšie, nechal ma sledovať titulky v údive – toto bol ten BLACK? Sľuby o porne, deštrukcii a jedinečnom zážitku z intenzívnych prestreliek sa naplnili, ale niekde sa predsalen stala chyba.

Autori popri maniakálnom študovaní zbraní, ktoré odstavili ovládanú postavu na vedľajšiu koľaj a boli pasované za „pravých“ hlavných hrdinov, zabudli na maličkosti pohlucujúce hráča, dávajúc celej story o teroristoch zmysel. Nehladiac na hustú atmosféru a vizuálne hody, vás stavia hra do pozície, kedy sa vaše činy míňajú s účinkom. V hmle sa strácajú informácie o operáciách, skutočných úmysloch nepriateľov, jednotke BLACK Ops i hrdinovi. Mozaika je príliš deravá a chýbajúce časti skladačky, či chcete alebo nie, nenájdete.

Najprv strieľaj, potom sa pýtaj

Svet BLACKu napriek inšpirácii v reálnych konfliktoch a skutočných miestach, nie je uveriteľný. Hráčovi je vtisnutá do rúk zbraň, bohužiaľ nie je udaný dôvod, za čo bojovať. O nepriateľoch počujete iba historky z úst Jacka Kellara a ich aktivity zazriete vo vkusne zostrihaných prestrihových filmoch. Chýba tu pravý nepriateľ, reálna hrozba a po dohraní pocit ťažko odvedenej práce s vedomím, že ste sa pričinili o svetový mier. Maličkosti poviete si. Ale tieto drobnosti udržujú tempo hry. Dajú vám dôvod ísť do boja, povzbudia vás. Nemusíte sa sami seba pýtať, načo zbieram tajné dokumenty, keď si ich nemožno prezrieť?! Iba kvôli tomu, aby ste splnili limit (nezmyselných) vedľajších úloh?

To, čo platí pre ich popis, platí aj pre jednotlivé úrovne. Zlepenec (kampaň) drží pokope iba vďaka remeselne zrežírovaných a nastrihaných filmov od človeka, zodpovedného za seriál 24. Istá náväznosť tu je, ale každá úroveň je ako keby vytrhnutá z inej kampane. Hovorí sa tomu kompaktnosť a tá BLACKu (bohužiaľ) chýba.

Avizované porno

Začína to sparťanským menu, nič nehovoriacim introm a ste v betónovom pekle. V meste Veblensk, kde modrú oblohu zahalil ťažký dym z granátov a počuť štebotanie šrapnelov. Tu sa netreba na nič pýtať. Obtiahnuť pištoľ, zobrať brokovnicu, otvoriť s ňou dvere a vybehnúť na ulicu, kde výstrely rozkmitajú opustené auto a to s rachotom vybuchne. Detonácia je ohlušujúca a tlaková vlna roztancuje schovaných nepriateľov. Slávny a mnohokrát prežitý začiatok hry, ktorý sa stal aj náplňou hrateľnej ukážky, je prvotným signálom, že priority autorov boli iné, než sa venovať omáčkam.

Ako už bolo mnohokrát povedané, hviezdami hry sú len a len zbrane. A pri nich začína a končí „to“ porno. Je im venovaná špeciálna pozornosť a vidieť, že si Criterion dal na nich mimoriadne záležať. Modely sú do detailov prepracované. Hýbu sa mechanické časti, háčiky na remene pri pohybe (výmene zásobníka), všetko do seba nádherne zapadá, nábojnice elegantne opúšťajú komoru, štekajú, trasú sa, plamene šľahajú z hlavne. Pri vyťahovaní sa ukazujú v celej svojej chladnej kráse a pri výmene zásobníka sa prostredie rozmaže, aby ste ich mohli obdivovať. Vrcholom fetišizmu je nasadzovanie (demontovanie) tlmiča a prepínanie módov streľby (jedna rana, dávka, automatika).

Tisícky guliek

S detailným zbraňovým arzenálom – zahŕňa tradičnú zmes AK47, M16, MAC 10, UZI, MP5, Glock, SPAZ 12, sniperka, RPG, granátomet – sa autori neuspokojili. Išli ďalej. Hra sleduje každú jednu vystrelenú guľku a ako na ňu zareaguje prostredie. Pri frenetickej akcii si nevšimnete, že sa ráta so vzdialenosťou cieľa od vás, ani nezaregistrujete, že sa guľky môžu od kovových objektov odraziť a zaiskriť vám za hlavou. To, čo však budete registrovať, sú odozva prostredia, prach, iskry a deštrukcia. Každá vystrelená guľka zanecháva za sebou stopy.

Vytrhané murivo, ozobané stĺporadie, pokrivené plechy, odletujúce časti provizórneho krytia, rozpadajúce sa betónové rúry, trieštiace sa sklo, opadávajúce priečky stien, lietajúca omietka, triesky dreva. To je takzvaná ľahká deštrukcia, keď sa dostanú k slovu granáty a do mieridiel explodujúce objekty, začína pravé ródeo. Explodujú autá, traktory, tlakové fľaše, nádrže s horľavinou, krabice s muníciou. S buchotom sa otvárajú ventily, vyšlahnuté plamene vykrivia potrubie a pohltia nepriateľov na horných poschodiach. Dobre namierená strela otvorí ako konzervu veľký zásobník chemikálie, pod raketou sa poddá aj veža kostola a hodením granátu do miestnosti vyvoláte reťazovú reakciu. Po detonácii tlaková vlna vybije okenice (všetky v okolí) a spolu s plameňmi a dymom vyletia cez okná protivníci. Nirvána!

Deštrukcii je podriadený dizajn levelov a vďaka nej naberá hrateľnosť na dynamike. Pri opatrnom postupe vôbec nemusíte naraziť na vyššie zmienené objekty, ale ak si dáte oddych od prestreliek a začnete špekuľovať, objavíte doposiaľ skrytú krásu. Svetlá po výstreloch zhasnú, vymaľujete steny brokovnicou a spokojne sa vrátite k čisteniu levelov. Deštrukčné (explodujúce) objekty vám mieridlo prefarbia na čierno.

Pekelná intenzita

BLACK možno hrať v štyroch úrovniach obtiažnosti. Posledná BLACK Ops sa odomkne, ak prejdete všetky levely na úrovni hard. A túto úroveň vrelo odporúčam. Na normal nie je hra dostatočne vyzývavá a easy je tu iba na vybláznenie a experimentovanie s prostredím. Inteligencia protivníkov ťaží predovšetkým z prevahy. Vie aj v niektorých momentoch prekvapiť, nečakajte však nič zákerné. Nepriatelia si dokonale strážia svoje miesto, prebehnú k inej prekážke, ak je potreba, ale vo všeobecnosti čakajú, kým ich nezložíte. Vedia veľmi presne strieľať a taký raketometčík či sniper vie narobiť poriadne problémy a to hlavne v situáciách, kedy máte, čo robiť, aby ste sa v tej mele okolo vás zorientovali.

Útoky nepriateľov nie sú koordinované, ale neustále ste pod paľbou a spŕškou guliek. Odvšadiaľ lietajú iskry, omietka, zdvíha sa prach a vy hľadáte miesto, kde si v kľude môžete prebiť zbraň, prípadne doplniť zdravie zo zásob lekárničiek (na hard ich nemožno brať do zásoby). Vedia o vás, ale vy o nich nie. Prestrelky sú veľmi intenzívne a atmosférou sa im máloktorá FPS akcia vyrovná. Krčiť sa budete tak často ako sa len dá a pri vysokých obtiažnostiach sa budete baviť s protivníkmi iba na diaľku. Pri BLACKu sa nemusíte báť, že by vám došli náboje, alebo ste nemali z čoho strieľať. Naraz môžete niesť iba dve zbrane a do každej úrovne nastupujete s odlišnou výzbrojou. V BLACK má svoju rolu každá zbraň a také pištole nehodno podceňovať!

Next-gen na current-gen?

Čo si tu budeme nahovárať. Criterioni to so špičkovým technickým spracovaním natreli všetkým. Tu sú akékoľvek slová zbytočné, pozrite sa na okolité obrázky, alebo stiahnite nagrabované videá. Grafika s dychberúcimi particle efektami nemá na PS2 konkurenciu. Na Xboxe sa BLACK aj napriek konkurentom nestratí. Pri absolútnej plynulosti je vidieť do veľkej diaľky a herný kód si nepomáha vôbec hmlou. Pochvalu si zaslúži práca so svetlom a simulácia efektu HDR. Prechod z tmavej miestnosti do presvetlenej vás na malý moment oslepí a napr. postavu v ostrom svetle vidíte iba v nejasných obrysoch. Cez drevenú podlahu prenikajú lúče svetla na dolné poschodie a je možné cez ňu zlikvidovať nepriateľa.

Chválou nemožno šetriť ani na dizajn úrovní. Každý z ôsmich levelov je iný a dokazuje, že autori nemajú problémy ani s interiérmi, rozsiahlymi exteriérmi či kombináciou oboch. Variabilné prostredia zahŕňajú mesto, les, priemyselné zóny i podzemný labyrint. Úrovne sú rozsiahle, nájdete v nich mnoho skrytých zákutí a alternatívne obchádzky. Na mnohé miesta sa pri dôkladnom prieskume ani nemusíte dostať (napr. pod loď v prístave). Dizajn je napriek tomu lineárny a nedovolí vám zablúdiť. Ale necháva dostatok priestoru pre hráča, aby mohol voľnejšie dýchať. K úrovniam snáď ešte dodám, že ich najväčším nedostatkom je zlé rozloženie checkpointov. Pri vysokých obtiažnostiach si ne schuti zanadávate.

So špičkovým vizuálom drží krok ohlušujúce, kryštálovo čisté ozvučenie. Zbrane sa stali najhlučnejšími aktérmi na scéne a s ľahkosťou prekričia všetko ostatné. Pri hraní si podvedome budete sami pridávať hlasitosť, až sa miestnosť bude otriasať mohutnými výbuchmi a stonaním subwoofera. BLACK znie aj v stereu veľmi presvedčivo, oveľa väčší zážitok vám poskytne priestorové ozvučenie, pri ktorom nie je problém lokalizovať nepriateľov podľa krokov. Zvuk sa podaril na jednotku, rovnako ako podmanivá hudba z pera Michaela Ciacchina, chýbajú snáď titulky pri rádiokomunikácii a filmoch.

Dohra

Ani nováčikov v tomto žánri neospravedlní fakt, že hre chýba multiplayer. Je to šúčasť každej béčkovej hry, tak prečo ho nemá BLACK? Striedanie koridorov a veľkých hál v leveloch je ako šité na poriadne jatky s brokovnicou. Je veľká škoda, že multiplayer zostal ignorovaný, snáď v BLACK 2. Takto nám zostáva iba "krátka" singleplayer kampaň (6 - 10 hodín) a prakticky nulové bonusy po dohraní (strieborné zbrane, obtiažnosť BLACK Ops).

Criterion vybudoval pre EA novú a hodnotnú IP (intellectual property). BLACK je novým artiklom a jeho koža bude na trhu žiadaná. Nehovoriac o tom, že skôr či neskôr bude (pre hru v tak typickom deštrukčnom duchu) popisovať nové a nové misie Jacka Kellara. Autori si nechali pootvorené dvierka. Rezervy a skúsenosti budú zužitkované v druhej časti. BLACK nenaplnil očakávania tým povestným „sánka dole“ štýlom. Je to frenetická akcia, kde treba skôr strieľať ako sa pýtať. Deštrukčná forma hre veľmi sadne a je korunovaná bezkonkurenčným zvukom a grafikou. BLACK treba brať ako varovne vztýčený prst. Je predzvesťou niečoho veľkého.