THE DARK PICTURES ANTHOLOGY: THE DEVIL IN ME |
THE DARK PICTURES ANTHOLOGY: THE DEVIL IN ME |
Spoločnosť začala byť fascinovaná sériovými vrahmi od momentu, kedy sa o nich začali šíriť legendy. Medzi faktami a fikciou sa častokrát stierala hranica a z obyčajných psychopatov sa časom stali modly a polobohovia, ktorých činy neboli až tak premyslené, ako si to verejnosť rada myslela. Od skutočných netvorov po filmových strašiakov, na vrahoch a spôsobe, akým vykonávajú svoje činy, je niečo, čo ľuďom prináša vzrušenie. Niet preto divu, že majstri interaktívnych hororov Supermassive Games sa rozhodli priniesť vlastný pohľad na kult sériových vrahov v poslednej kapitole Dark Pictures Anthology. Po prvýkrát však pritom hľadali inšpiráciu v skutočných udalostiach a začali hneď od podlahy. The Devil in Me vám predstaví legendu prvého sériového vraha v Spojených štátoch.
Vitajte vo World's Fair Hotel! Píše sa rok 1893 a v úvode hry vás privíta samotný H. H. Holmes, majiteľ budovy v Chicagu, z ktorej sa pri príležitosti veľtrhu stal hotel a následne aj miesto činu. Oboznámite sa s tradičnou hrateľnosťou titulov od Supermassive Games, v ktorých dialógové možnosti, skúmanie prostredia, výbery predmetov a quick time eventy ovplyvňujú osud vašich postáv. Aj doslova kozmetické rozhodnutia ako kúpa telového mlieka alebo púdra ovplyvní, ako sa budú vyvíjať ďalšie scény. Osud mladomanželov je spečatený. Z podnikateľa sa musí stať notoricky známy vrah, ktorý je aj v súčasnosti zdrojom fascinácie pre historikov, laikov aj tvorcov dokumentárnych seriálov. Veď práve jeho hláška o tom, že sa v ňom skrýva diabol, je v názve samotnej hry.
V roku 2022 sa pätica filmárov zo spoločnosti Lonnit Entertainment chystá natočiť dokument svojho života a vy rozhodnete, či tento výlet aj prežije. Dostanú totiž pozvánku do hotela, ktorý má byť replikou chicagskej nehnuteľnosti H. H. Holmesa prezývanej Murder Castle. Pobyt dohodne režisér Charlie Lonnit, ktorý spočiatku pôsobí ako typický neurotik, ktorý nezvláda prácu so svojimi podriadenými. Tí mu to dávajú jasne najavo na čele s reportérkou Kate Wilder, ktorej ego však naráža na iných členov tímu. Osvetľovačka Jamie Tiergan si ju rada doberá, no uštipačné poznámky má snáď na všetkých kolegov. Najhoršie to znáša krehká zvukárka Erin Keenan, ktorej väčší problém ako astma je snáď len jej nízke sebavedomie. Najvyrovnanejším členom štábu je asi kameraman Mark Nestor, ktorého najväčšou charakterovou vadou je iba neschopnosť robiť veľké rozhodnutia sám za seba.
Už v úvodných minútach hrania tak zistíte, že sledovať túto päticu, ako sa háda a navzájom doberá nie je veľká zábava. V hre je ako vždy prítomný systém zlepšovania alebo zhoršovania vzťahov medzi postavami vzhľadom na dialógové možnosti a rozhodnutia v príbehu. V The Devil in Me sú však postavy od začiatku tak nesympatické a ploché, že si budete musieť hlavne vybudovať vzťah k nim, aby vás ich osud vôbec trápil. Samozrejme, že každú postavu môžete ovplyvniť svojimi rozhodnutiami, no nedochádza tu k výraznému prerodu, ako to bolo napríklad v prípade Rachel King v House of Ashes. Scenáristi sa tu zjavne inšpirovali témami rozchodu a vodcovstva, no v The Devil in Me im to až tak nevychádza a nič výrazné sa v týchto ohľadoch neudeje. Vzťahy v tejto hre nie sú tak zásadné ako v predchádzajúcich a pri prežití často zohráva väčšiu úlohu stlačenie tlačidla v správny moment.
Kým doteraz hlavných hrdinov v Dark Pictures Anthology naháňali nadprirodzené bytosti, v The Devil in Me po prvý raz preskúmame hrozbu v podobe chladnokrvného vraha vystupujúceho v maske H. H. Holmesa. Aj keď bol H. H. Holmes skutočný vrah právoplatne odsúdený na trest smrti obesením, fámy o počte jeho obetí a spôsobe, akým ich zavraždil, sú už predmetom diskusií historikov. Supermassive Games sa však rozhodli strmhlav ponoriť do čo najfantastickejšej verzie H. H. Holmesa a urobiť vďaka tomu vlastného vraha, ktorý má za cieľ filmový štáb postupne pozabíjať. Ako pravý psychopat to však robí pomaly, metodicky a s obeťami sa chce čo najdlhšie zahrávať. Poslúžia mu na to rôzne pasce a k fyzickému násiliu sa uchýli, až keď mu iné možnosti neostanú.
Vrah v The Devil in Me je akousi kombináciou viacerých hororových zloduchov. Podobne ako Michael Myers a Jason Voorhees nosí masku a po čase zistíte, že oplýva aj podobne vysokou odolnosťou. Jeho sadistické hry pripomínajú Ghostface či Jigsaw a do tejto zmesi Supermassive Games primiešali aj trochu z Hitchcockovej filmovej tvorby. Počas celej hry vás ťaží otázka: „Kto je ten muž v maske?” V štýle Dark Pictures čakáte na šialené odhalenie v závere hry, z ktorého vám padne sánka na zem. V prípade The Devil in Me si však väčšina hráčov spojí dva a dva už v polovici hry a veľmi pri tom nepotrápi svoje mozgové závity. Scenáristi mali šancu prebádať myseľ geniálneho vraha a naservírovať nám vlastnú detektívku hodnú seriálu na HBO, no namiesto toho skĺzli do klišé.
Vrah v zásade nie je nikdy tak rýchly, aby postavy dobehol, ale zase dokáže sa vždy zjaviť v presný čas na presnom mieste, aby vyvolal sériu quick time eventov. Jeho najobľúbenejšou hrou je „Vyber si, kto zomrie.” Veľmi explicitne vás postaví pred toho rozhodnutie a z dvoch možností je vždy len jedna správna. Teda pokiaľ vám záleží na tom, aby postavy prežili. V momente, keď sa zdá, že postavy začali konečne uvažovať ako profesionáli, ktorí majú masových vrahov naštudovaných, dokážu jeho profil zjednodušiť do jednej vety a vymyslieť nie práve brilantný plán na to, ako mu uniknúť. Horor sa v istých momentoch mení na Scooby Doo, keď postavy nezmyselne nedokážu premôcť vraha, aj keď sú v značnej presile.
Hotel, z ktorého sa snažíte utiecť, je navrhnutý presne pre potreby vraha ale aj pre tvorcov hry. Inšpirovali sa najsenzačnejšími správami o H. H. Holmesovi, ktorý mal vo svojej budove údajne vytvoriť labyrint chodieb a tajných miestností určených na mučenie a vraždenie. Z konšpiračných teórií vytvorili hotové ihrisko pre vraha a vašou úlohou bude vyviesť postavy von z tohto psychologického aj doslovného väzenia. V miestnostiach sa váľajú rôzne figuríny, z ktorých niektoré sa občas aj hýbu, aby hráča lacno vystrašili. Kľukaté chodby nie sú práve vrcholom level dizajnu, no lokality mimo hlavných poschodí vám prinesú najhutnejšiu atmosféru. V suteréne a ďalších lokalitách na pozemku okolo domu nadránom pocítite, že ide do tuhého. Hororovej atmosfére pomáha aj prvok osvetlenia, ktorý autori do hry zakomponovali.
V The Devil in Me dostali postavy po prvýkrát malý inventár, v ktorom sa nachádza zdroj svetla a zopár ďalších pomôcok v závislosti od špecializácie postáv. Dokážu si vďaka tomu otvoriť neprístupné miesta a odhaliť skryté tajomstvá. Do hry tak vstupuje viac adventúrnych prvkov a je len škoda, že ich nebolo ešte viac. Autori sa nové prvky snažia implementovať len veľmi opatrne, no je možné, že v ďalšej sérii Dark Pictures Anthology uvidíme viac hlavolamov vyplývajúcich z použitia predmetov. V The Devil in Me je len pár momentov, kedy je použitie predmetu zásadné pre progres v hre a väčšinou len pridávajú na atmosfére. No na tento účel slúžia skvele. Od Erininho mikrofónu, ktorý zachytáva desivé zvuky, cez ostré svetlo bateriek odhaľujúce desivé detaily hotela po Markov blesk na fotoaparáte, ktorý vám občas privodí menší infarkt.
Autori hry začali chápať, že čím viac voľnosti dajú hráčovi pri skúmaní prostredia, tým lepšiu atmosféru nakoniec môžu vytvoriť, ak dobre vystavajú prostredie hry. Postavy po prvý raz dokážu bežať, preskakovať prekážky, balansovať a držať sa stien. Keďže tieto akčné prvky nie sú pre ich hry typické, autori ich tiež zaviedli s veľkou opatrnosťou ako akcie s predmetmi v inventári. Neponúkajú až tak veľa možností prieskumu a väčšinou vás chcú nasmerovať na správne miesto pre sériu quick time eventov. Napriek tomu ide o vítaný krok v hrateľnosti, ktorá doteraz bola viac interaktívnym filmom ako adventúrou. Je však škoda, že na tieto akcie nie je prispôsobená kamera, ktorá je podobne neohrabaná ako v predchádzajúcich hrách. Dúfame, že v budúcich pokračovaniach budú mať vývojári viac skúseností aj odvahy dotiahnuť tieto prvky na vyššiu úroveň.
K hrám od Supermassive Games neodmysliteľne patria herecké výkony zvučných mien. Jessie Buckley a Paul Kaye sú známi hlavne vďaka výkonom vo veľkých seriáloch od HBO a Netflixu a ich stvárnenie Kate a Charlieho vyzdvihlo postavy na vyššiu úroveň. Keďže scenár zápasí s viacerými nedostatkami, ich výkony dodávajú uveriteľnosť inak nie príliš zaujímavým charakterom. Charliemu uveríte jeho neurotickú aj umiernenú polohu a Jessie Buckley brilantne stvárňuje sebavedomú novinárku, ktorá však skrýva svoju ustráchanú stránku, pod ktorú sa podpísali duševné problémy. Vývojári zo Supermassive Games pomaly vylepšujú mimiku tvári zachytenú pomocou motion capture, no ešte stále sú tu isté muchy, ktoré treba vychytať. Je pozitívne, že mimiku Jessie Buckley tentoraz zachytili naozaj hodnoverne oproti Ashley Tisdale v House of Ashes.
Celkovo po grafickej stránke vyzerá The Devil in Me slušne a je to vidieť najmä na všetkých detailoch v interiéri hotela. Nasvietenie aj dekorácie vás vtiahnu do obdobia konca 19. storočia a hotel skutočne nepôsobí ako kulisa, ale žije vlastným životom. Dokresľuje to zvuková stránka zložená hlavne operných skladieb a desivých zvukov, do ktorých sa započúvate prostredníctvom Erininho mikrofónu. Atmosféru vám však občas pokazia rôzne bugy vrátane nefunkčnej baterky, bez ktorej toho veľa v chodbe neuvidíte. Občas sa opakujú skripty s hláškami postáv, aj keď sa už v danom priestore nenachádzajú a inokedy akoby vypadli časti dialógov. Obzvlášť otravný bol bug priamo v dialógu medzi Kate a Jamie, ktorý opakovane viedol k smrti a v tomto prípade hráčovi neostáva nič iné, len kapitolu rozohrať odznova, ak si neželá smrť.
Kým bugy sú niečo, čo sa dá na hre patchmi opraviť, čo je nenávratne preč, je akýkoľvek potenciál príbehu, ktorý autori zahodili. The Devil in Me mohla byť slušná detektívka, v ktorej by sme odhalili nečakané súvislosti. Mohla to byť sonda do mysle zvráteného vraha či sociálna kritika obsesie sériovými vrahmi. Mohol to byť aj tradičný guláš v štýle Dark Pictures, keď na konci hry neviete, čo je skutočné a čo výmysel. No The Devil in Me je skôr len zmes hororových trópov v inak vydarenom prostredí a s celkom dobrou atmosférou. Najzaujímavejšou postavou sa stále javí kurátor, ktorý nás sprevádza od Man of Medan a to, čo (ne)urobí v niektorých z možných koncov The Devil in Me.
Prvá séria The Dark Pictures Anthology je za nami, no The Devil in Me nie je také impozantné finále, aké sme čakali. Do dnešného dňa sa Supermassive Games nepodarilo prekonať Until Dawn a The Devil in Me zaostáva aj za predchádzajúcim House of Ashes. Autori síce prinášajú nové prvky hrateľnosti, no implementujú ich možno prehnane povrchne, aby neurazili všetkých hororových puristov, ktorí od nich očakávajú interaktívne prestrihové scény a 15 možných koncov. Je zjavné, že Dark Pictures hry sa chcú vyvíjať, no je otázne, akým smerom. Z každoročnej hororovej jazdy sa môže stať klišé, ak nepopracujú nielen na hrateľnosti, ale aj na scenári a presahu, ktorý hry môžu mať.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
PS4 Xbox One Vývoj: Bandai Namco / Supermassive Games Štýl: Adventúra
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|