The Dark Pictures Anthology je už dobre zabehnutá hororová séria, ktorá nám čoskoro prinesie svoju štvrtú časť. Po lodi duchov, bosorkách a mezopotámskej kliatbe sa dočkáme spracovania témy sériového vraha. Nie však fiktívneho, ale skutočného. Ústrednou témou The Devil in Me bude H.H. Holmes, ktorý sa síce priznal k 27 vraždám, ale medzi nimi boli aj ľudia, ktorí stále žili. Je to dosť netradičná postava dejín, ktorá za svoje činy odvisla, no dodnes je sprevádzaná kopou tajomstiev aj dohadov. Prečo sa autori zo Supermassive Games inšpirovali práve touto postavou a o čom bude ich nová hra, to nám v rozhovore prezradil jej režisér Tom Heaton.

Prečo ste sa rozhodli vytvoriť hru, ktorá je inšpirovaná skutočnými udalosťami?

S The Dark Pictures vždy hľadáme niečo, čo už existuje. Niekedy sú to mýty, inokedy legendy alebo dokonca niečo historické. To nám dáva štartovací bod, od ktorého sa môžeme odraziť, a materiál, s ktorým môžeme pracovať. Fanúšikom to tiež prináša niečo, čo už možno aspoň čiastočne poznajú. Je náročné povedať, ako sa H.H. Holmes stal inšpiráciou pre hru. Bolo to pravdepodobne preto, že sme chceli spracovať žáner sériových vrahov a true crime žáner. Ale taktiež to bolo tým, že samotný Holmes je veľmi netradičná postava. Postavil celý hotel plný pascí, trikov, skrytých chodieb a podivných miestností, kde zabíjal ľudí. Je zaujímavý, charizmatický, bol veľmi inteligentný a stal sa doktorom. To všetko nám poskytlo kopu materiálu, s ktorým sme mohli pracovať.

Je to nejakým spôsobom obmedzujúce v porovnaní s hrami, ktoré sú čistá fikcia?

Ani nie, pretože si zo skutočnosti môžeme zobrať len toľko, koľko chceme. Väčšina našej hry sa odohráva v súčasnosti a je o niekom, kto sa inšpiroval Holmesom. To nám dovolilo zobrať si z Holmesa len to, čo sa nám páčilo, a vynechať všetko ostatné. Nebolo to vôbec limitujúce. Slashery sú vždy veľmi obmedzené. Sú o stiesnených miestach, napríklad kempoch, malých mestečkách a iných miestach, odkiaľ pred vrahom ťažko utiecť. To je bežné pre žáner a my teraz tento žáner skúmame.

Ako teda vyzeral váš prieskum témy pred vývojom hry?

Zisťovali sme o Holmesovi všetko, čo sa dalo. Existuje o ňom niekoľko skvelých kníh, získali sme aj jeho fotky. Taktiež sme získali fotografie hotela, hlavne exteriérov. Samotná budova stála do 30. rokov, jednu dobu vyhorela a potom ju prestavali, ale stále to bola veľmi známa budova. Hlavne exteriéry sme do hry preniesli veľmi verne. Ak sa orientujete v Holmesovej mytológiu, naprieč hrou na ňu nájdete množstvo menších odkazov – čo spravil, čo vytvoril.

Vieme, že samotný Holmes často veľmi zavádzal. V hre teda vychádzate z jeho tvrdení alebo z dobového vyšetrovania?

Z každého trochu. Veď aj samotné vyšetrovanie bolo tiež v tej dobe trochu zavádzajúce. Čo sa týka Holmesa, je okolo neho vytvorená celá mytológia a mnoho vecí nevieme. Sú tam rozhodne silné príbehy. Vieme však, že skutočne existoval, skutočne postavil hotel, priznal sa k 27 vraždám a bol popravený obesením. V priznaní vyhlásil, že je v ňom diabol (z čoho vychádza aj názov hry, pozn. red.). To všetko sú známe veci. Niektorí tvrdia, že zabil až 200 ľudí, iní zas, že to bolo oveľa menej. Postavil hotel priamo za účelom vraždenia? To nevieme. V tej dobe sa prípadu venovala veľká pozornosť médií, tie to milovali a publikovali niečo každý deň. Novinári spracovali aj známu mapu jedného poschodia, ktorú sme použili ako inšpiráciu. Naozaj veľa toho v skutočnosti nevieme. Niečo je pravda, niečo nie, ale na tom nám naozaj nezáleží. Naša hra je o niekom, kto sa Holmesom inšpiroval, takže sme využili to, čo sa nám hodilo.

Čo je podľa vás dôvodom toho, že sa teraz v médiách venuje toľká pozornosť sériovým vrahom? Venujú sa im filmy, seriály, dokumentárne série a mnoho ďalšieho. Koniec koncov aj vaša hra.

True crime žáner bol vždy veľmi populárny, to vôbec nie je nová vec. Myslím si, že to je kvôli tomu, že sa s ním ľudia vedia stotožniť dvomi spôsobmi. V prvom rade ako obete, keď si predstavujú, aké by to bolo strašné, keby sa to stalo im. Predstavujú si to takto. Taktiež sa ale pozerajú na páchateľov. Vidia, čoho sú ľudia schopní, koľko zla dokážu napáchať. Zamýšľajú sa nad tým, či to v nich tiež nie je. To je otázka, ktorú si podľa mňa ľudia kladú. True crime žáner umožňuje klásť si tieto otázky a používať predstavivosť v bezpečnom prostredí. Istým spôsobom je to dokonca terapeutické. Tým, že pomenujú svojich démonov, ich môžu podľa mňa vyhnať. To je podľa mňa dôvod, prečo to vždy bol populárny žáner, či už v knihách, TV alebo aj v hrách.

Samotný hotel je veľmi dôležitým prvkom hry a tiež miestom, kde sa odohráva. Dostaneme sa z neho aj von?

Áno, dokážete nájsť cestu von. Problémy však nekončia tým, že sa z neho dostanete.

The Devil in Me prinesie rozšírené, ale aj úplne nové herné prvky. Môžete nám ich predstaviť?

Áno, The Devil in Me prinesie tri hlavné nové herné možnosti. Tou prvou je nová ponuka akcií na exploráciu. Vždy predtým ste v The Dark Pcitures hrách skúmali tieto desivé prostredia, ale teraz hráčom umožníme preskakovať veci, podliezať veci, dokonca liezť, plaziť sa a mnoho ďalšieho. Hra tak dostala celú hromadu nových ciest, ako sa v prostredí môžete pohybovať. Hráčom to dáva viac zodpovednosti, lebo toho v hre môžu robiť oveľa viac. Zároveň to našim dizajnérom umožnilo vytvoriť oveľa komplexnejšie levely, s tajnými miestnosťami a novými výzvami. Rozširuje to celý herný zážitok.

Taktiež prinášame nový inventár. Postavy majú nástroje a taktiež vo svete nachádzajú ďalšie, ktoré môžu používať. Každá postava má nástroje, ktoré zodpovedajú jej povolaniu. Môžu ich použiť pri skúmaní prostredia, na akciu, ale taktiež otvárajú nové vetvy príbehu, ktorými sa môžete vydať. Niekedy ich môžete vylepšiť, inokedy ich dokážete stratiť alebo zničiť. Je to naozaj dynamický systém, ale inventár stále držíme jednoduchý a priamočiary. Chceme, aby sa hráči primárne sústredili na príbeh, ktorý hra rozpráva.

No a taktiež máme v hre hádanky, lebo H.H. Holmes rád miatol svoje obete. Hádanky budú plniť podobnú rolu v hre. Budete musieť opravovať ističe, aby ste sa dostali ďalej. Bude tu dokonca aj situácia podobná escape room. Budete sa snažiť opravovať veci, aby ste pokročili v príbehu. To všetko opäť rozširuje herný zážitok pre hráčov.

Zaujímavé obsadenie bolo vždy jedným z pilierov vašich hier. Ako ste vyberali hercov pre The Devil in Me?

Proces začína už pri vzniku nápadu na hru. Jedna z prvých vecí, na ktorých pracujeme, je stanoviť, kto sú títo ľudia. To je pre hru nesmierne dôležité. Kto sú, ako sa spoznali, ako sa dostali do tejto situácie? Dokumentárny štáb je zaujímavý, pretože je rozdielny od všetkého, čo sme robili doteraz. Sú to mladá profesionáli, ktorí spolu pracujú a tak sa primárne spoznali, aj keď sú už teraz v skupine iné vzťahy.

Potom sa snažíme diverzifikovať obsadenie na základe toho, aké typy postáv v hre máme. Chceme, aby sa naše postavy navzájom výrazne odlišovali. Máme tu staršieho chlapíka Charlieho, ktorý to vedie. Máme tam tiež ambicióznu moderátorku. Je tam tiež jej ex, ktorý je spoľahlivý, ale nedokáže sa sám rozhodovať. Je tam taktiež cynická osvetľovačka alebo aj veľmi hanblivý chlapík, ktorý sa ostatných stráni. Je to veľmi zaujímavá zostava postáv.

Čo sa týka castingu, využívame hollywoodsky proces. Oslovíme castingového režiséra, predstavíme postavy, náš príbeh a oni sa už starajú o to, aby našli niekoho správneho pre tieto úlohy. Musia tiež zaistiť dostupnosť, čo je vždy obrovský problém. Keď máme zoznam 2-3 ľudí na postavu, sadneme si s nimi, porozprávame sa o hre a o tom, či ich to zaujíma.

Ako vlastne vyzerá proces tvorby takejto viac filmovej hry? Predpokladám, že je to odlišné od FPS a iných hier.

Sú tam podobnosti, ale aj rozdiely. Jedna z vecí, ktoré musíme urobiť ako prvé, je, že musíme všetko detailne naplánovať s veľkým predstihom. Nemôžeme jednoducho dať dokopy tím a vytvoriť hru, kým nevieme, čo presne to bude. Nehovorím, že neskôr nerobíme menšie zmeny, ale naozaj potrebujeme veľa plánovania a predprodukcie. Na The Devil in Me pracovalo zhruba len 7 ľudí vrátane mňa na nejakých 18 mesiacov, kým sme vypracovali príbeh, vypracovali celé vetvenie hry a spravili ho naozaj funkčné a hrateľné. A to ešte predtým, než sme napísali akékoľvek dialógy alebo vytvorili čokoľvek hrateľné. Mali sme len storyboardy so základným textom a takto sme hru testovali, aby sme sa uistili, čo robíme.

Potom pracujeme so scenáristom, čo je veľmi dlhý proces. Najali sme Setha M. Sherwooda, ktorý napísal Hell Fest a Leatherface. Je to skvelý chlapík, talentovaný scenárista, ale museli sme mu so scenárom pomôcť, lebo nie je zvyknutá písať rozvetvené scenáre, ale užil si ten proces, aj keď potreboval trochu naviesť.

Následne nahráme hercov, získame všetky potrebné dáta a až potom povoláme celý vývojový tím, ktorý začne vytvárať hru na základe toho, čo máme. Nie je to jednoduché, je to dosť náročný proces.

Páči sa vám ako režisérovi tento filmový aspekt hry?

Áno, veľmi. Zbožňujem filmy, stále nejaké sledujem, rôzne žánre. Myslím si, že je to zábava, ponúkajú naozaj silné zážitky. Veľa sa z filmov učíme, napríklad prácu s kamerou, ako spolu fungujú jednotlivé aspekty na vytváraní silných zážitkov. Preto je naša hra veľmi dynamická a viac filmová ako tradičné hry.

Už ste priniesli loď duchov, bosorky, starú kliatbu a teraz sériového vraha. Na akej téme by ste chceli ďalej pracovať?

To nemôžem povedať, lebo by som prezradil priveľa. Môžem ale povedať, že existuje veľmi veľa hororových žánrov a formulka, ktorú sme s týmito hrami vytvorili, je veľmi flexibilná. Jednoducho povedané, ak nejakú tému viete sfilmovať, dá sa z toho spraviť aj hra. Zo súčasného hororu mám rád veci Roberta Eggersa. Bola by zábava vytvoriť nejaký divný horor v štýle The Lighthouse. Ale v zásade dokážeme pracovať s každým hororovým žánrom.

Keďže je The Devil in me poslednou hrou prvej série The Dark Pictures Anthology, dočkáme sa aj nejakého previazania všetkých doteraz vydaných hier?

Krátka odpoveď je nie. O každej hre hovoríme, že je samostatná, sú súčasťou antológie. Sú to nezávislé hry, ktoré môžu hráči hrať bez toho, aby hrali ostatné časti, môžete ich tiež hrať v akomkoľvek poradí. Dúfame v to, že si k The Devil in Me sadnú noví hráči, zapáčim sa im a vyskúšajú si aj predchádzajúce hry. Novú hru môžete hrať bez toho, aby ste poznali predchádzajúce.

Aj tak sme ale vždy do hier vkladali drobné a nenápadné odkazy. Ak ste ich nehrali, vôbec vám nebudú chýbať. Ale ak ste ich hrali, určite ste si ich všimli. Rozhodne sa vráti Kurátor, ktorý má svoj vlastný príbeh, ktorý sa o niečo pohne vpred, čo je určite niečo pre fanúšikov predchádzajúcich hier.

Dozvieme sa teda konečne, kto je Kurátor?

Ako som označil, Kurátor má veľmi pomalý naratív. Ten bude pokračovať v druhej sérii a bude sa ďalej vyvíjať. Ale áno, jeho príbeh sa rozšíri o niektoré nové prvky a niečo málo sa o ňom dozviete.

Ďakujem za rozhovor.