Pri obnovených Nintendo hrách či iných remakoch som si dlhé roky hovoril, aké by to bolo zahrať si nejakú po tých rokoch bez znalosti originálu. Obstála by v čase? Bola by stále taká chytľavá? A vyzerala by ako tá súčasná produkcia bez kompromisov?

A mesiac po dobrodružstvách s Paper Mariom z GameCube po 20 rokoch sa tu núka ďalší fúzač, tentokrát poriadne bojazlivý, s baterkou a vysávačom v ruke (aký by mu možno ani Krotitelia duchov nezávideli) – hľa, Luigi’s Mansion 2 v HD verzii. Vychádza 11 rokov po 3DS verzii, ktorú si zadovážilo 6,5 milióna hráčov a najviac nás môže zaujímať azda fakt, ako si Switch verzia poradí bez druhého displeja.

Nie je to prvý raz, čo Nintendo prináša taký remake, ale nebojte sa, ovládanie a grafika sú fajne vyladené. Už intro a prvé animácie pôsobia, ako by tento Luigi vychádzal rovno na Switch, i keď pozorné očko si v pár neskorších lokalitách všimne slabšie textúry, ktoré predsa len potvrdzujú starší dátum originálu. Ponorení do hry však nebudete mať šancu často si všímať tieto rozlíšenia či fakty na prvý raz – akurát prídu momenty, keď budete opakovať niektoré lokality dookola a vtedy vám už niečo plesne do čela.

Najprv rýchly dejový rámec – nejaký zlý bubák si zaumienil, že rozmláti rovnováhu sveta tým, že zoberie temný mesiac svietaci na oblohe, rozmláti ho na fragmenty a doktor-neborák volá Luigiho do akcie. Po istej analýze vyjde, že práve absentujúci mesiac privolal zlovestnú fialovú hmlu a duchovia si tu robia čo chcú. Prvá úloha je jasná: Luigi vyfasuje baterku, ide do veľkého zámku splašiť Poltergust 5000 mašinu a hľadať prvý fragment mesiaca. A čím viac kúskov bude mať, tým skôr vyčistí svet a bude pokoj od duchov.

A tak vyrážate do akcie. Luigi by pustil do gatí najradšej už za prvou bránou, keď nakukne cez prvé okno, vidí akurát roztopašných zeleňákov pohadzovať si fialový fragment a príde prvá výzva: dostať sa do domu. Našťastie, z diery vylezie kryska s kľúčom a poď ju naháňať pred domom. Po čase získate kľúč a na mapke už sledujete jednotlivé časti domu a v garáži čaká aj vysávač.

Nooooo a tam začína parádna švanda s fufuľou, ktorá dokáže vysávať mince z nedostižných miest, odpratať rôzne obrusy či záclony, sprístupniť zakryté dvere a iné chuťovky. Na ďalšie putovanie budete potrebovať viac kľúčov, ešte lepšie premýšľať kam ísť a kde ešte počkať. Niekedy ich nájdete viac, inokedy snoríte len po jednom – treba mať oči na stopkách a to isté platí aj pre zber mincí.

Žánrovo ide o logickú adventúru, kde sa občas nájde štipka akcie a možno aj troška skákačky. Ale oveľa dôležitejší je dizajn lokalít, kde vás hra presne necháva putovať, hľadať, snoriť a riešiť rozmanité puzzle. Úroveň obťažnosti je rozmanitá – vždy vás potrápi niečo iné a absolútny základ je prekutrať všetko. Neraz sa mi stáva, že až na druhú návštevu izby vidím aktívne prvky, hoci hra ich jasne odlíši písmenom X, stačí iba ťuknúť. Rôzne formy zámkov prinášajú odlišné výzvy, hoci spoločný menovateľ býva získať fragment, chytiť ducha a prežiť.

Noooo, nezdá sa to na prvý pohľad, ale môže to byť celkom problém. Životy a srdiečka nie sú na okrasu, duchovia si z nich ľúbia odhryznúť, a keď sa chytíte do pasce, začnú klesať rapídnym tempom, príde koniec hry a... žiadny checkpoint!! To je zrada tejto hry, ktorú som si všimol po 15 minútach v menu, keď som sa vydal hľadať, kde sa ukladá hra uprostred levelu a odpoveď je - nikde! Handheldový charakter Luigiho 2 z 3DS spočíva v tom, že celé lokality musíte zvládnuť na jeden záťah; pokiaľ sa vám to nepodarí, idete celý level od začiatku! Aha, tak to sa nám mení situácia a riskantné ťahy v štýle vyskúšam, či sa prešmyknem okolo tohto ducha, sa radšej minimalizujú.

Duchovia totiž obsadili rozličné zámky a nečakajú, že sa budete na nich iba pozerať, ale že vytasíte mašinu, ktorou ich odstránite – a proti tomu budú bojovať. Herný dizajn vám dáva isté možnosti: niekoho obísť, dať si pomôcku, naštartovať nejaký mechanizmus, využiť oheň alebo vodu. V tomto smere kratším levelom nie je čo vytknúť a tým, že ich budete (a veru, budete!) opakovať, až na druhý, prípadne tretí raz objavíte všetky nuansy. To je devíza autorov, ktorí do tesných lokalít dokázali narvať pomerne dosť –sledujte preto mapku, majte oči na stopkách, nebojte sa použiť voľný mód na obzeranie, aby vám neušla minca či predmet.

Vašou hlavnou „zbraňou“ je spomínaný Poltergust 5000 – nabiť ho a namieriť na ducha v správnom čase si vyžaduje čas, pozornosť a dobre mierenie. Na menšie výzvy vám stačí kratší prúd vzduchu a pomocou neho sa dostanete za tajné dvere, koberce, závesy alebo vymetiete pavučiny. Na druhej strane sú nepriatelia neraz odolní a nepredajú kožu lacno: majú obranné vychytávky, bránia sa hádzaním nepotrebných predmetov či sa nedajú chytiť na prvú šupu. V neskoršej fáze nastúpi aj temné svetlo na rontgenovanie vecí, to je pomoc na rébusy. A treťou pomôckou je tzv. Strobulb, ktorý omráči duchov a zároveň aktivuje tlačidlá. Miestnosti nie sú prázdne: mince a diamanty si môžete meniť za vylepšováky.

V hre vás čaká 5+1 zámkov a ich dizajn priamo ráta s obmenami a používaním iných mechanizmov. V tom smere cítiť kvalitnú prácičku s pomôckami, postupom a oceníte aj minimapu, ktorá jasne ukáže, koľko izieb či skrýš by mohla lokalita obsahovať a kľúčové body v nich bývajú označené výkričníkom. Hlavná náplň je hľadanie cesty vpred, prenášanie predmetov, odblokovanie dverí či zámkov. Mapa sa zrejme presunula zo spodného displeja 3DS a Luigi dokonca dostane DS aparát na svoje potulky, čo pôsobí trošku úsmevne – v pôvodnej verzii to bol vtip na tradičného sprievodcu, tu je už skôr archaický.

Na druhej strane autori zapracovali inú formu ovládania – gyroskop na Switch, čo v praxi znamená, že ak hráte na handhelde, môžete voľne točiť celou konzolu a mieriť na bubákov. Inak je ovládanie dobré, pýta si pár funkčných tlačidiel a jasne viete, čo kedy riešiť. To je dôležité zistenie, keď budete bojovať najmä proti bossom, ktorí čakajú na konci barákov a v línii pravidla troch majú súboje s nimi tri fázy. Každá je iná, no presne mierenie či zmapovanie ovládania je na ich zvládnutie esenciálna.

Celkovo však obťažnosť ku koncu hry stúpa – ani nie v oblasti puzzle, ako skôr nepríjemných nepriateľov a aj tuhších bossov. Keďže zdravia je málo, duchovia bývajú odolnejší či lepšie vyzbrojení, môžu sa dostaviť určité fázy frustrácie. A opäť raz, bez prítomnosti checkpointov začnete hrať nemalé časti levelov zas a zas. Nejde ani tak o umelé naťahovanie hracej doby (cca 10-15 hodín), ako o starý mechanizmus, ktorý sa mal rozšíriť. A nechápem, prečo k tomu autori nepristúpili, keď si to dokážu uvedomiť aj iní borci ako Atlus pri Shin Megami Tensei V: Vengeance už po 2,5 roku.

Luigi’s Mansion 2 HD obsahuje aj pár multiplayer módov, kde napríklad preskúmavate zámok vo dvojici či až štvorici hráčov. Hunter Mode je akčnejší záber, kde naháňate a rušíte duchov. Polterpup je skôr detektívka a postupujete po stopách.