Gamescom 2024: Fantastické intrigy a komplikované dialógy ožívajú v Metaphor: ReFantazio

Nie som práve cieľovou skupinou pre videohernú sériu Persona a preto neviem, ako nadšený bude priemerný fanúšik z návratu kreatívnych myslí z dielu tretieho, štvrtého a piateho. Každopádne ale môžem povedať, že Metaphor: ReFantazio ma úspešne zaujalo, ale zároveň vyvolalo vo mne trochu aj obavy. Premisa je jasná, v role na pohľad bipolárneho charakteru, ku ktorému hra referuje iba ako ku cestujúcemu chlapcovi, sa vydávame na dobrodružstvo naprieč krajinou Spojeného kráľovstva Euchronie. Naša misia je zachrániť protagonistovho kamaráta z detstva, právoplatného nasledovníka trónu, od kliadby, ktorá naňho bola uvalená po tom, čo jeho otca, kráľa tejto zeme, chladnokrvne zavraždili.

Demo, ktoré som mal možnosť v priebehu 60 minút na Gamescome testovať, otvorila séria pomerne rozsiahlych a veľmi prepracovaných cutscén, ktoré teda vyzerali skôr ako pomerne vysokoprodukčné anime. Dúfam, že nikoho nasledujúcou vetou nepobúrim, ale osobne som z očividne hlavného antagonistu mal extrémne Griffith vibes a celkovo som mal dojem, že sledujem nejaké odtučnené, nanovo oživené Berserk anime. Po prvej sérii desiatich minút cutscén, v ktorých som sa dozvedel, že kráľa zabil intrigy splietajúci uzurpátor trónu a že nášho na tajnú misiu vyslaného protagonistu prepadli banditi, som sa ocitol v prvej vyprahnutej, pustatinu Nového Mexika pripomínajúcej lokácii. V tele chlapca odetého v bielom kabáte s modrými vlasmi a emo ofinou, ktorého sprevádza hudobnou mágiou disponujúca víla Gallica.

Prepadnutie banditmi spôsobilo môj pád z vozu, ktorý nás mal doniesť na dôležitú lokáciu. Po ďalšej cutscéne a sérii pomerne otravných načítaní som dostal kontrolu nad heterochrónnym chlapcom a boli mi bližšie predstavené základné súbojové mechaniky. Kombináciou súbojov v reálnom čase s taktickými súbojmi formou ťahov som sa pobil zástupy piesočnatých psisiek a veľkých červov. Neskôr som sa dozvedel aj to, že nepriateľom nezbadaný útok vo voľnom svete dokáže tradične prekvapiť kohokoľvek, voči komu sa postavím, a tak je prvotné poškodenie väčšie. Taktiež sa tu odhalilo akési skenovanie okolia podobné orliemu pohľadu z asasínov, no a o ďalšiu cutscénu a načítanie neskôr som už bol teleportovaný do hlavného mesta, kde sa začalo to pravé taktizovanie a príbeh nabral obrátky. Prvá úloha bola infiltrovať miestnu armádu!

Hlavné mesto bolo pomerne veľkou lokáciou, avšak žiaľ rozdelenou na regióny, ktoré opäť vyžadovali načítavanie. Všeobecne krátkych, tempo narúšajúcich načítaní sa v hre nachádzalo veľmi veľa a to aj pri jednoduchých veciach, akými boli dialógy. Navyše moje demo bolo z nejakého dôvodu aj extrémne tiché, a tak som musel veľmi intenzívne načúvať veľmi početne zastúpené dialógy. Väčšina hlavných postáv mala hlášky nadabované, ale napríklad v otvorenom svete rozmiestnené indivíduá či nepodstatné NPC postavy povedali iba nejaké citoslovce alebo sem tam pol vety, ktorá ani nezodpovedala ich predpísanému dialógu. Pekným detailom však boli portréty postáv pri textových oknách, imitujúce rozprávanie. A samozrejme keďže ide o RPG spirituálne nasledujúce Personu, nechýba ani kopa replík, vetviace sa dialógové možnosti, čo bolo v kombinácii s možnosťami hlavného mesta pre mňa až priveľmi intenzívne a tak som radšej pokračoval v hlavnom príbehu.

Interview pre armádu som s veliteľom Klingerom zvládol na výbornú, prebral som si uniformu, získal si prvého kamaráta menom Strohl a spolu sme sa aj s jeho veľkým mečom vydali v ústrety prvej výzve. Ňou sa stala prepadnutá základňa, teraz zaplnená zmasakrovanými telami našich vojakov a tón hry sa zrazu zásadne zmenil. Vybehli na nás obrovské vajcia s končatinami a zmutovanou kačacou hlavou vykúkajúcou uprostred. Navigáciou po tejto základni som otestoval primárne prepadnutia nepriateľov, ale hlavne sa rýchlo vydal rovno za desivým škrekotom, nakoľko môj čas na hranie sa blížil ku koncu. Zvuky produkoval prvý boss dema, ktorý bol údajne človekom, avšak táto hrozivá vec vytrhnutá z najdesivejších biblických hororov rozhodne nič ľudské nepripomínala. Peril je levitujúca spleť rúk, nôh, obrastená korunami jabloní, miesto hlavy kopa očí odetých v obleku z peria a k tomu ešte aj krídla. No hrôza, ale epická!

Okrem quick save mechaniky a fantastickej hudby v tejto bitke sa predstavila aj ďalšia zaujímavá mechanika, ktorou bolo prebudenie srdca hrdinu (podotýkam, že táto scéna vyžadovala fyzické vytrhnutie srdca protagonistu z hrude), čím sa aktivoval ultimátny futuristický oblek okolo chlapca a tak som konečne dokázal tej oblude spôsobiť skutočné poškodenie. Tu sa porážkou manifestácie zla pre mňa demo skončilo. Hra ma rozhodne zaujala prechodom do temnejšieho zasadenia a spolu s kreatívnymi dizajnmi nepriateľov a plnohodnotnými anime cutscénami je tak asi dôvodov na nadšenie viac. Osobne však dúfam, že načítavaní bude o čosi menej, keďže rozsiahlosť možností tohto sveta sa zdá zatiaľ veľmi pestrá a potreba načítavania pred každou akciou by asi skutočne zamrzela. Hra vychádza už 11.10. na PC, PS5 a Xbox Series X/S, takže dlho nadšenci série Persona už čakať nebudú!