Všetci agenti na juhoamerickej základni DEA sú zabití pri brutálnom útoku. Nový drogový gang La Valedora sa stáva najsilnejšou drogovou mafiou na území a každý, kto sa jej postaví do cesty, je bez milosti odstránený. Keď zlyhali všetky štandardné postupy, DEA posiela ich najlepšieho muža. Victor Corbet je špeciálny agent, ktorého úlohou je zlikvidovať bossa La Valedora a odstrániť jeho drogový kartel. Jeho jediní spojenci sú členmi protidrogového oddelenia – kapitán Carlos Enterador a poručík Mia Rodriguezová. Spolu rozpútajú krvavý kúpeľ a postavia sa čelom narkomafii.

Českí Plastic Reality majú za sebou len veľmi priemernú hru Korea: Forgotten Conflict a o malý kus lepšiu, ale aj tak stále priemernú Loco Commotion. Preto prekvapili prvé odvážne obrázky a vyhlásenia, že ich ďalšia hra bude podobná hre Max Payne (MP). Až sa zdalo, že si toho chcú naraz až príliš veľa nabrať. Ale ako sa vraví, odvážnemu šťastie praje a risk sa potvrdil aj u El Matadora. Aj keď sa mohol posunúť ešte ďalej.

Hneď, ako hru spustíte, a nie ste herný ignorant, spozorujete neuveriteľnú podobnosť s jedným starším kultovým titulom. Je ním Max Payne. Podobnosť je až zarážajúca a netreba sa ani herných vývojárov pýtať z čoho čerpali. V tomto by som videl čiastočne aj mínus, pretože hra by sa mohla volať aj Max Payne 2.5. Až tak sú si herné mechanizmy týchto dvoch hier podobné, no skrátka to vyzerá ako „dizajn by one mater“.

Na úvod je možné skúsiť tréningovú misiu, ktorá je skutočne veľmi prepracovaná, lenže mi to u podobného štýlu príde až zbytočné. Okrem RPG, stratégií, FPS a 3rd person už prakticky nič iné ani na PC nevidno, čiže neverím, že by sa našiel niekto, kto by podobný tréningový level potreboval. Nemení to nič na tom, ako dobre je tréning prevedený, len autori mohli zamerať svoju snahu iným smerom a vytvoriť miesto trénovania radšej ďalší level, alebo pridať bonus.

Prejdime na najväčšie mínus El Matadora. Ako to už posledných pár rokov býva, je najväčším problémom krátkosť hier. EM nie je výnimka. Zdal sa mi ešte kratší ako MP2. celkový gameplay v mojom prípade nepresiahol päť hodín, čo je sakra málo muziky za dosť peňazí. Na konzolách sme zvyknutí po dohraní odomknúť nejaký špeciálny obsah v podobe nových kostýmov, ultimátnych zbraní, nových skrytých levelov alebo artov, čo v konečnom dôsledku môže predĺžiť gameplay o pekných pár hodín. Na PC síce podobné blbinky väčšinou chýbajú, no samotná dĺžka hry bola minimálne 2 až 3 krát dlhšia než je teraz. A dovolím si tvrdiť, že bude horšie. O pár rokov čakajme super hry s neuveriteľnou grafikou, ktorú dohráme za hodinu, nanajvýš hodinu a pol. Niekto síce môže namietať, že sa dá hrať na inú obtiažnosť, no ja v tom okrem frustrácie v tom istom prostredí nič nové nevidím. Toto sme chceli Slováci?

Hneď sa pozrime aj na ďalšie mínus a tou je umelá inteligencia. Väčšina levelov je koncipovaná tak, aby ste nabiehali na nepriateľov priamo, teda je tu určitá lineárnosť v úrovniach. Ak sa vám však v niektorých častiach podarí nepriateľov obehnúť, tak tí len tupo pozerajú na miesto, skadiaľ by ste mali pribehnúť. Funguje síce aj skriptovanie, kedy sa nepriatelia snažia kryť za prekážky a strieľať spoza rohu, no len za predpokladu, že postupujete presne tak ako to predpokladá hra.

Druhým problémom môže byť, že umelá inteligencia vás trafí takmer vždy s presnosťou zásahu na 95 %. S rastúcou obtiažnosťou rastie len spôsobený damage zásahu. Netrafí vás len v prípade, že ju obehnete, alebo použijete bullet-time ala MP a to tiež len v niektorých prípadoch. Vy neviete, čo je to bullet-time?

Najprv sme ho mohli vidieť v záberoch ligy amerického futbalu, ale do povedomia sa dostal a omnoho prepracovanejšie bol použitý vo filme Matrix. Niekoľko desiatok kamier v kruhu snímajúcich tú istú situáciu a pri použití jedného snímku z každej z nich spôsobilo (ako keby) rotáciu scény. V reálnom prostredí nákladná srandička, vo virtuálnom hračka. Prvý raz použitý v hre Max Payne a následne v mnohých ďalších. EM, keďže ako keby MP z oka vypadol, má tiež bullet time. A napodiv úplne ten istý ako v MP. Pomocou klávesy sa dá spomaliť čas a máte teda viac priestoru na presné zamierenie nepriateľa, alebo spomalíte čas len na chvíľu, kedy Victor urobí efektnú rybičku vpred, vzad alebo do strán a po dopade na zem sa čas vracia do normálu. Keďže AI mieri takmer so 100 % úspešnosťou, tak bez spomalenia sa proste ďalej nedostanete. Ukazovateľ v hornom rohu sa míňa rýchlo a dobíja len pozvoľna, preto treba zvážiť, kedy sa ho oplatí použiť.

Ďalšou takmer kópiou z MP je arzenál zbraní, no v prípade EM rozšírený ešte o viac pekných kúskov. Všetky sú tematicky rozdelené do šiestich skupín. Malé zbrane, kde nájdete pištole a kolty do jednej alebo aj oboch rúk. Malé automaty, kde sú Uziny, SMG a Macy, taktiež do jednej alebo oboch rúk. Útočné pušky, asi najviac používaná kategória s typickým Kalachom bez alebo s optikou, menšiu verziu Kalašnikov Para, útočnú pušku americkej armády taktiež v prevedení s optikou a bez a tiež nechýbajú menšie pušky ako MP5 a Commando a ich verzie s tlmičmi. V ďalšom slote nesmú chýbať brokovnice, či už normálne, upiľované alebo automatické nasledované klasickou skupinou snajperiek. Jedna verzia Dragunova a R6000 by mala stačiť každému a nakoniec skupina ťažkých zbraní samozrejme. Minigun, raketomet a granátomet. Niektoré z nich, ako minigun alebo raketomet, budete mať k dispozícii len v jednej misii, čo je dosť škoda, ale Plastic Reality zozbierali a prichystali veľmi pekný arzenál. Na menší bug sa dá naraziť pri nabíjaní. Normálne trvá nabitie zbrane od jednej do troch sekúnd, v bullet-time pokračujete v streľbe okamžite s novým zásobníkom. Nie je to však nič hrozné.

Vrhnime sa na grafiku. Malý tím sa skutočne vyriadil ako sa dalo. Graficky by som EM prirovnal ku dnešnému štandardu, odkiaľ sú slovenskí vývojári ešte na míle ďaleko, ak samozrejme nepoužijú licencovaný engine. EM na in-house engine podporuje chuťovky typu particle systems a dokonca aj HDR rendering. Okrem toho majú naprogramovaný aj vlastný fyzikálny engine, ktorý v niektorých neštandardných prípadoch stvára psie kusy, ale väčšinou sa správa tak ako má. Dostaneme sa do prostredia s úzkymi uličkami v latinsko-americkom mestečku, pralesa s husto zarastenou vegetáciou, lodných dokov, skladov, vily narko-bossa alebo nakoniec aj na tankerovú loď. Všetky sú veľmi pekné, len tu by som dal prednosť radšej kvantite než kvalite, pretože v zbesilej akcii si nemáte kedy všímať okolie a rôzne detaily ako kovanie na bráne.

Čo mi tiež trocha vadilo je, že niektoré prostredia sú až veľmi farebné a niektorých nepriateľov proste včas nezbadáte, navyše útočia častokrát aj zozadu z miest, kde predtým neboli. Na vyššej obtiažnosti to znamená takmer vždy load. Postup síce uľahčuje pomoc parťákov policajtov, ale sú skorej len pre atmosféru a do počtu ako na výraznejšiu pomoc.

Plastic Reality dokázal na vlastnom engine postaviť nadpriemernú kópiu Maxa Paynea. Práca na ňom však určite zabrala veľa času a preto asi nezostalo veľa priestoru do vydania na samotnú hru, ktorá síce nie je zlá, ale herná doba sa kruto blíži pod päť hodín a pri prechádzaní znova, aj keď na vyššej obtiažnosti ešte klesne. Verím preto, že sa v budúcom projekte budú môcť venovať viac samotnej hre, než veciam okolo a prejaví sa to pozitívne na hernej dobe a vyladenejšej hrateľnosti.