Ok borci, situácia je nasledujúca. Nepriateľ sa usadil na námestí medzi týmito troma ulicami, pričom výdatne mu dopomáha obrnený transportér, doplnený protipechotnými guľometnými hniezdami tu, tu a tu. Hej, Ronnie, prestaň rýpať do tej mŕtvoly a dávaj pozor! Chceš skončiť ako ona? Myslel som si. Všetci si pozorne prezrite mapu. Myslím všetci! Ako vidíte, všetky križujúce ulice sú husto zastavané až na južnú stranu. To bude naša brána do pekiel. Rozdelíme sa do troch tímov. John, Lenny a Marky to vezme poza trosky toho Shermana, hneď vedľa tejto ruiny, ja...

Rokmi ostrieľaná taktika nášho veliteľa znela ako pohladenie na duši. O pár minút možno slobodnej duši, mašírujúcej pred brány pekla, v tom lepšom prípade pred brány neba, sľubujúce všetko možné aj nemožné. Zoberte si môjho najlepšieho parťáka v boji, Tomyho. Tento vynikajúci vojak a strelec sa možno o pár minút stane len štatistickým údajom v zozname padlých a ja si to pravdepodobne ani len nevšimnem. Holt, vojna je krutá a človek sa až príliš skoro naučí nebrať si ju príliš k srdcu. Smrť je tu na dennom poriadku a tak sú aj tie najväčšie priateľstvá len premenlivým artiklom, ktorý sa občas objaví tu a tam, aby hneď na to zmizol do hlbiny zabudnutia. Niekedy si už aj dokonca prajem, aby si ma tá guľka našla a spravila tak krátky proces s tou mizériou, ktorú počas posledných bojov ja a ostatní chlapci zažívame. Dobytie jedného námestíčka? Pche, to nemôže byť až také ťažké!

Na tomto mieste musím rozprávanie nášho veterána prerušiť. Druhá svetová vojna je v podaní herného biznisu stále žiadaným artiklom a preto sa niet čo čudovať, že autori titulov, ťažiacich z tohto prostredia, svoju zlatú sliepku len tak skoro nezabijú. Úspešná odpoveď na Medal of Honor, atmosferická akcia Call of Duty, je toho len a len dôkazom, pretože krátko po úspešnom uvedení jej druhého pokračovania, sa na našich brehoch vyloďuje už v poradí jej tretia invázia, opäť sľubujúca hodiny a hodiny adrenalínovej zábavy. Strieľanie nacistov, tu a tam naskriptované sekvencie a k tomu výborná, priam filmová atmosféra... to všetko je ale ku podivu opäť návykové a ak nemáte FPS z prostredia najhoršej vojny všetkých čias dosť, Call of Duty 3 vám vaše chúťky spoľahlivo naplní. Teda, flintu do jednej ruky, ruženec do druhej, ide sa na front!

Vylodenie v Normandii, prípadne parašutistický zoskok nad spomínaným pobrežím, to všetko tu už raz bolo a preto sa autori dnešného pokračovania rozhodli, že nás prevedú tými menej známymi bojmi, na ktoré sa v dôsledku tých slávnejších (ale o to tragickejších) akosi pozabudlo. Tu musím spomenúť vcelku ošemetné poňatie singleplayer kampane, ktorá po vzore Brother in Arms ani na okamih neopustí prostredie Francúzska, čo síce prospieva akejsi dejovej línií (podobne ako v BiA, kde jednotlivé misie na seba príbehovo nadväzovali), ale sem-tam spestrenie v podobe odlišnej lokality by asi neuškodilo. Aby som vás ale nepriviedol do omylu, aj keď sa prostredie francúzskeho vidieka môže javiť ako príliš všedné, jednotlivé misie vás nadosmrti presvedčia o opaku.

Napríklad taký frontálny útok na mestečko Saint Lo. Síce sa jedná o úplne prvú misiu, ale nedajte sa zmiasť; ľahká rozhodne nie je. Po krátkom tréningu v spoločnosti ďalších adeptov na smrť (rozumej vojakov) sa vydávate štýlovo cez miestny cintorín k prvým improvizovaným opevneniam nepriateľa. Už v tomto momente si všimnete masové šialenstvo, ktoré medzi spojeneckými vojakmi nastáva. Každý kričí na každého, k tomu sa pridáva rozbesnený štekot nažhavených zbraní, sem tam nejaký ten delostrelecký granát a vy sa pomedzi tú spleť hrôzy a utrpenia predierate k prvému vyššiemu múriku, s vidinou aspoň nejakého krytia pre tou hromadou na vás smerujúcich guliek. Dostať sa do mesta nie je až taký problém; horšie to ale bude s deratizáciou jednotlivých palebných pozícií, ktoré svojimi MG 42 nemilosrdne kropia všetko živé, čo sa im postaví do cesty. Našťastie, poblíž stojaci tank skrýva vo svojich útrobách smrteľnú dávku výbušných projektilov a tak sa prostredníctvom ďalekohľadu stávate jeho očami. Po úspešnej spolupráci vojak-tank už ale pokračujete hlbšie do mesta, s jediným cieľom; získať mesto za každú cenu.

Asi nebudem hovoriť novinku, keď poviem, že v podobne hektickom duchu sa vezie aj zostávajúcich 13 misií, odohrávajúcich sa v rozličných kútoch Francúzska. Striedanie lokácii autori vcelku elegantne vyriešili prítomnosťou viacerých spojeneckých vojsk, takže počas herného ťaženia sa konfliktov zúčastnite nielen ako vojak hrdej Ameriky, ale taktiež aj ako bažant anglickej či kanadskej armády, pilne usilujúci o naklonenie misiek váhy v prospech spojencov. Okrem ofenzívy v meste Saint Lo sa tak môžete tešiť na čistenie povodia rieky Laison od nemeckých obranných pozícií, obranu mosta Mayenne pred zničením, ukrutne atmosféricku pasáž pri defenzíve na strategickom vŕšku Mont Ormel, či tankovú jazdu neďaleko mestečka Caen, v ktorej dôjde aj na zbrane ťažšieho kalibru.

Trošku menej zábavnými, ale rozhodne nie nudnými, sú potom misie v spoločnosti francúzskych rebelov, kde si užijete nespočet diverzných akcií, od záchrany unesených rebelských bojovníkov, cez likvidáciu delostreleckých batérií, až po demolíciu miestnej rafinérie. Ako teda vidíte, misie sú patrične rozmanité, pričom pozadu neostala ani ich náplň, ponúkajúca množstvo heroických okamihov. Okrem spomínanej tankovej vložky si počas hry užijete aj viacero jázd za volantom jeepu, prestreliek za pažbou guľometu, bleskurýchlych presunov počas delostreleckej paľby či obranných, nervydrásajúcich bojov, kde sa na vás budú nepriatelia valiť zo všetkých strán a vám vaše (herné) srdce aj niekoľko krát prestane biť. Veru tak, Call of Duty 3 nie je akcia štýlu Serious Sam, ale skôr sa blíži pomalšiemu a obozretnejšiemu kolegovi z dielne Gearboxu, takže prítomnosť rozličnej sute, debien či múrikov budete na krytie využívať viac než často. Všetko samozrejme závisí od zvolenej obtiažnosti, ale aj tak budú hráči prchkej povahy na svoje neuvážené výpady doplácať až neuveriteľne často.

Náplň misií je ale len jedna z ingrediencií, ktoré robia CoD3 tak neskutočne hrateľným. Tou druhou sú totižto viaceré svieže nápady, vďaka ktorým sa počas hry ani raz neocitnete vo sférach nudy. A o akých to novinkách hovorím? Prvou a asi najvýznamnejšou z nich sú občasné súboje s nemeckými vojakmi, prebiehajúce pekne telo na telo. Jednoducho si pokojne vykračujete cez interiér budovy, keď zrazu na vás spoza rohu vyskočí šialený nácko a začne vás svojou zbraňou chladnokrvne pretláčať, s úmyslom vás rýchlo odstrániť. Vy sa ale nedáte a pomocou zbesilého stáčania čudlíkov R1 a L1 jeho útok odrazíte, pričom následnou dorážkou už len spečatíte jeho osud. Musím uznať, že tieto momenty sa v hre vyskytujú v celku hojnom množstve a aj keď sú naskriptované (nemôžete si vybrať, ako nemčúra dorazíte, ani spôsob obrany), rozhodne vás dostatočne vynervujú nato, že hru skôr či neskôr prerušíte a dáte si vynútenú pauzu.

Ešte teraz mám tik z podobného prepadu počas misie v rafinérií, ktorý ma zanechal visiac v niekoľkometrovej výške a nebyť dobrého pána designéra, ktorý scénu ukončil za mňa, dozaista by som hrdinu nechal spadnúť a zabiť sa. Skrátka, vďaka takýmto útokom nebudete počas hry ani na sekundu v bezpečí, vďaka čomu opäť zaúčinkuje syndróm jednej misie, nechávajúci vás pokračovať v hre aj po tom, čo splníte vami naplánovanú kvótu. Druhým a navonok vcelku parádnym spestrením je občasná možnosť voľby cesty v rámci jednotlivých levelov. Typickým príkladom bola napríklad misia, v ktorej úlohou bola eliminácia guľometného hniezda na poschodí jednej z budov (podotýkam, že to bol len jeden z mnoha cieľov). Ako hráč ste v tom momente dostali dve možnosti, ako sa k danému miestu odporu dostať; buď to vezmete cez neďaleké ruiny, alebo zvolíte trasu cez bývalé mäsiarstvo, vedúce síce priamo k nepriateľom, ale poskytujúce väčšie možnosti obrany a úkrytu. Podobných možností je v hre síce poskromne a aj keď sa občas voľba menšieho zla javí ako tou lepšou alternatívou, vo výsledku o tak markantný rozdiel nejde a vo väčšine prípadov si ani len neuvedomíte, že ste si mohli zvoliť inú trasu.

Poslednou a zrejme najrozpačitejšou sa potom javí pridanie akejsi minihry v podobe umiestňovania náloží. Na inkriminovanom mieste už tak nestačí iba podržať jeden čudlík, aby sa nálož aktivovala, ale je k tomu zapotreby celej série úkonov, zdržujúcich tak solídne rozbehnuté tempo hry. Pri likvidovaní delostreleckých batérií sa tento fakt ešte dá prehliadnuť, ale horšie to je, keď musíte pricapiť nálož na útočiaci tank. Osobne by som sa v takom okamihu snažil bombu odistiť čo najrýchlejšie, ale hrdinovia CoD3 sú zrejme ťažkí pohodári a tak im ležérne aktivovanie výbušnín v časoch, kedy sa ukrýva aj samovrah, nie je ani náznakom cudzie. No a keď už som si na tomto mieste rýpol, neodpustím si ešte zopár ďalších pripomienok.

Prvou z nich je respawning protivníkov. Keby sa ale objavovali v čase, keď sa nepozeráte. Oni sa vám ale zjavujú priamo pred očami! Stačí stáť na respawnovaciom bode a až s údivom budete čumieť, akého technologického pokroku na poli teleportácie tá nemecká armáda dosiahla. Druhou výtkou z mojej strany je potom kolísajúca AI, a to nielen protivníkov, ale aj spolubojovníkov. Kamikadze útoky, neuvážené výpady proti MG42 či ďalšie a ďalšie ukážky rozpačitej AI sú v CoD3 na dennom poriadku a aj keď sa rozhodne nejedná o katastrofu, byť by tu rozhodne nemuseli. Čo som ešte nespomenul, je multiplayer, ponúkajúci vojnovú zábavu až pre 16 ľudí, ale nakoľko som jeho kvality nemal možnosť odskúšať, budete si ho musieť otestovať na vlastnú päsť.

Z technického hľadiska sa opäť jedná o poctivo odvedenú prácu a rozhodne sa nemusíte báť, žeby ste pohľadom na túto hru prišli o zrak. Pravda, next-gen verzie CoD3 prekonávajú, čo do kvality grafického spracovania, tú PS2-kovú o niekoľko desiatok hláv, ale hráči, odchovaní na dosluhujúcej mašinke nebudú z vizuálnej stránky vonkoncom sklamaný. Jednotlivé prostredia sú detailné, výbuchom nechýba potrebná ostrosť, dymovnice zaplavujú priestory dymom ako v reáli a samotné postavy ani na zlomok sekundy nepocítia nedostatok textúry či polygónu. Skrátka, vycibrený vizuál v rámci možností PS2, poskytujúci úžasnú vojnovú atmosféru. Tej samozrejme napomáha aj kvalitná audio stránka, kde okrem poplašených pokrikov zdesených vojakov a všade prítomných svištiacich guliek sa občas do popredia dostane orchestrálna hudba, vhodne doplňujúca už celkové tragické poňatie vojny. Azda len občasný pokles frameratu mi bráni v tom, aby som technický stav CoD3 nevyniesol do nebies.

Tri diely, tri výborné hry. Asi takto by sa dala charakterizovať dnes už trilógia Call of Duty, majúca na svojom konte tisíce a tisíce predaných kópii. A zdá sa, že dnešné pokračovanie bude v nastolenom tempe len a len pokračovať. Perfektná hrateľnosť a atmosféra, výborné technické spracovanie či v neposlednom rade množstvo pamätihodných herných okamihov, to všetko je aj napriek ošemetnému prostrediu druhej svetovej vojny stále atraktívne, čoho je Call of Duty 3 rukolapným dôkazom. A ako dopadol útok spomínaného veterána? Zahrajte si hru a uvidíte :-). Stojí to totižto za to.