Call of Duty 3

Keď k nám v roku 2003 zavítal prvý člen z momentálne už veľkej rodiny Call of Duty, zmenil všetko čo dovtedy vo vojnových hrách platilo. Nielenže predbehol dovtedajšieho panovníka Medal of Honor, ale aj definitívne zmietol zo stola ostatné pokusy o pravú vojnovú akciu. Nikto sa ani nečudoval. O jeho prednostiach sa mohlo ostatným hrám len zdať. Neutíchajúca akcia, pravý bojový chaos, dokonalá vojnová atmosféra a to všetko opatrne zabalené do úžasného grafického kabátika. A teraz? Ako to vyzerá teraz po štyroch rokoch? Žiadna zmena. Grafika šla dopredu, technické spracovanie s ním a Call of Duty neostávalo nič iné než sa tomuto faktu prispôsobiť. A tak aj urobil. Dnes, štyri roky neskôr tu recenzujem už tretie konzolové pokračovanie tohto vojnového projektu a stále je to tá istá hra ktorá rúca základy a stavia si svoje vlastné. Kvalitnejšie.

História CoD na konzolách sa nemá začo hanbiť. Aj napriek faktu že hlavným ťahačom tejto značky bol prvý titul vydaný len na PC, jeho ďalšie konzolové pokračovania dopadli viac než dobre. Na začiatku prvý Call of Duty: United Offensive bol skvelým osviežením pre hráčov ako PS2 tak aj XBOXU. I keď šlo o oficiálnu jednotku, s prvým CoD na PC to nemalo nič spoločné a dejová linka rovnako ako náplň misií sa v mnohom odlišovali. Rovnako to bolo aj dvojkou CoD:The big red one, ktorá ma dokonca viac uchvátila v konzolovej verzii, v porovnaní s tou počítačovou dvojkou. Ako však čas plynul, autori pochopili že kopírovať starý herný systém dookola sa nie vždy oplatí a preto sa práve v tejto trojke dočkal mnohých inovácii.

Hlavnou zmenou oproti starším dielom je absencia veľkých bitiek. Ako sme boli zo starších dielov zvyknutý CoD stále oplýval neuveriteľným bojovým chaosom zobrazeným práve vďaka týmto gigantickým bitkám ako Normandia, Stalingrad, alebo napokon Berlín. A práve o to bola práca na trojke zložitejšia. Bez obrovských bojov a s rovnako gradujúcou atmosférou musím povedať že autorom už len vďaka tomuto patrí poklona. Celý príbeh CoD3 je zasadený do Francúzska, do prostredia známeho z hier Brothers in Arms. Teda dediny, lúky a všeobecne viac prírodnejšie okolie.

Vžijete sa do role amerického vojaka Nickelsa. Príbeh je zasadený do diania po oslobodení francúzskeho mestečka St. Lo. Po tomto ťahu zobrazeného hneď v prvej misii sa Nemci dostali do nie veľmi dobrej situácie. Z jednej strany obkľúčený Američanmi, a z druhej Rusmi sa stávajú v mestečku Chambois živým terčom. Nie všetko však prebehne tak hladko ako sa spočiatku zdá. A o tomto sa presvedčíte aj na vlastnej koži. Príbeh po pokusoch z predošlých hier konečne nabral aj na hlbšej podstate. Z predchádzajúcich misií typu znič toto alebo ochráň toto sa dostávame viac pod kožu aj jednotlivým charakterom a vzťahom medzi nimi. Tie sú odhaľované jednotlivými cut scénami medzi misiami. Ale nielen v nich. Viac krát sa stane aj uprostred bojového zmätku že jednotlivé postavy si medzi sebou začnú vymieňať názory. To je jemným spestrením ale nie jediným.

Na rozdiel od starších hier je do sledovanej akcie hráč viac zapojený. I keď ide len o vskutku triviálne veci poteší to a nenechá hráča len pasívne sledovať priebeh hry. Takéto zapájanie zažijete hlavne vo veciach ako napríklad kladenie výbušnín alebo dokonca veslovanie po rieke čo zvyčajne funguje stláčaním príslušných buttonov na gamepade. To však nie je všetko. V hre nájdeme aj pár misií s riadením auta čo však na môj vkus mohlo byť trocha dotiahnuté. Novinkou ale je systém blízkeho boja. V pár momentoch sa na obrazovke zjaví naštvaný Nemec ktorý by sa rád pobil. Tieto bitky fungujú opäť rovnako a to stláčaním daných tlačidiel. Takéto boje z tváre do tváre na začiatku prekvapia, ale neskôr pripadajú mierne nudné a stereotypné. Niektoré scenáre zabitia svojho oponenta sú však dostatočne premyslené a občerstvia prestrelky.

Všetky tieto elementy však hre dávajú úplne nový rozmer. A to filmovosť. Mnoho krát sa uprostred hry ocitnete v krátkej cutscene v ktorej sa posunie príbeh ďalej. A práve tieto maličkosti dávajú CoD3 iný zmysel. Už to nie je len o streľbe ale aj o sledovaní diania alebo príbehu. To ma privádza k atmosfére ktorá je naprosto neskutočná. Práve toto je faktor vďaka ktorému je hra tým čím je. Dianie na obrazovke vás dokáže zaneprázdniť na niekoľko hodín. Smola však že podobne ako ostatné hry tohto žánru nemá nejakú extra dĺžku. V priemere 10-12 hodín herného času je málo, ale intenzivita tohto zážitku to plne nahrádza.

Čo sa hrateľnosti týka overená značka CoD nesklamáva ani tu. Ovládanie je intuitívne a dostane sa vám do rúk prakticky hneď. Zaujímavá je funkcia semi-auto aim použitá aj v predošlých hrách, ktorá vám pomôže s nemotorným mierením na gamepade. Ide o funkciu ktorá sa aktivuje, keď sa kurzor priblíži k nepriateľovi, a ten aj keď sa pohybuje, kurzor ho prenasleduje pár metrov ďalej. Táto funkcia veľmi uľahčí ťažkopádne ovládanie gamepadom. Čo sa umelej inteligencie týka, tak hra je pekne naskriptovaná. Niekedy sa stane že vás nepriateľ prekvapí ale pri priamej konfrontácii je už bezmocný. Skripty sú však už súčasťou FPS hier, a tak autorom nemôžme nič zazlievať.

Zaujímavou novinkou je snaha autorov o akú takú nelinearitu. Pár krát sa vám uprostred hry naskytne príležitosť vybrať si cestu. Nejde o veľké rozhodnutia ale aspoň hráč cíti malú zodpovednosť za dianie na obrazovke. Zvyčajne ide o rozhodnutia s akou skupinou môžete ďalej pokračovať. Tým sa zvyšuje aj znovuhrateľnosť a tak hra nekončí jedným prejdením, ale zatiaľ čo prvý krát si vyberiete cestu popod mosty v koryte rieky, druhý krát môžete po tých mostoch kľučkovať z jedného brehu na druhý, a chlapcom dole zabezpečiť kľudnejšiu cestu. Zo zbraňového arzenálu sa autori opäť rozhodli pre kúsky typické ich hrám, ale typické aj druhej svetovej vojne. A tou je zvyčajne puška Springfield a osvedčený samopal Thompson.

Z technického hľadiska som bol úprimne veľmi prekvapený. Grafická stránka bola na mnou skúšanej platforme PS2 doslova úchvatná. To čo sa autorom podarilo je úžasné. Postavy sú detailné a ich pohyby reálne, čo však nič nevzalo z krásy okolitého prostredia. Prekvapil ma efekt dymu ktorý sa konečne aj na konzole vyrovnal tomu z CoD2 na PC. Výbuchy sú rovnako krásne a ako celok to pôsobí pekným dojmom a na zbesilú akciu akou CoD3 je, aj svižne. Zvuky sú rovnako skvelé. Na domácom kine s priestorovým zvukom zažijete doslova vojnu vo vašej obývačke. Všetko znie autenticky, a bezmocné hlasy jednotlivých charakterov presne sedia k ich postavám.

Ako celok pôsobí konzolová CoD3 vynikajúco. Autori odviedli skvelú prácu a až na pár bugov som bol nadmieru spokojný. Boje zblízka síce pôsobia trochu rozporuplne, a takisto aj z nápadu s autom sa dalo dostať oveľa viac, ale hre to na šarme neberie. Stále je to ta dokonalá vojnová atmosféra zabalená do krásneho technického spracovania tentoraz aj s filmovým dúškom. Jednoznačná voľba. Hrať.

Plusy
-atmosféra
-hrateľnosť
-technické spracovanie

Mínusy
-niektoré novinky nedotiahnuté
-zopár prepáčiteľných bugov