Počet úloh, vzhľadom na rozsiahlosť krajiny a počet NPC, nie je až taký veľký. Aj v najväčších mestách nájdete len hŕstku misií, aj to neraz banálnych. Často treba odniekiaľ priniesť požadovaný predmet, alebo zlikvidovať konkrétnych nepriateľov. Bolo by vhodné zlepšiť aj identifikáciu tých, čo zadávajú úlohy a obchodníkov. Totiž predavači sa málokedy líšia od bežných civilistov a tak niekedy musíte pracne oslovovať bezpredmetné postavy len preto, že neviete, s kým je možné dojednať biznis. Poteší však fakt, že jednotliví kupci v okolí majú rozličný sortiment výbavy a za rozdielne ceny. Takže, kým kúpite dobrý meč alebo brnenie, je vhodné osloviť viacerých obchodníkov a porovnať ceny. Celkovo vzaté, v sídlach okrem hŕstky úloh, obchodníkov a peknej architektúry, nenájdete nič také, čo by vás tu dlhodobo zdržalo a drvivú väčšinu hry budete tráviť blúdením po zalesnenej krajine a najmä bojmi.

Boje v Two World sú akčné, povedal by som až príliš akčné, bez veľkých možností na taktizovanie. V zásade sa veľmi nelíšia od prostoduchých bojov v hack and slah hrách typu Diablo. Keď váš hrdina vytasí meč či inú zbraň, kde mi mimochodom veľmi prekážalo, že tak neurobí automaticky pri zahájení útoku, musíte sa snažiť, aby zbraň mierila na váš cieľ a potom klikať myšou dovtedy, kým nepriateľ, alebo vy neotrčí kopytá. Častejší je druhý prípad, totiž málokedy bojujete len s jedným oponentom a niekoľko, hoci jednotlivo slabých súperov, vás v skupine ubije behom krátkej chvíle. Navyše do bitky sa zapájajú aj monštrá z okolia. Hoci sa jednotlivé zvieratá a kreatúry bijú aj medzi sebou, keď na seba narazia v teréne, pri stretnutí s vami sústredia všetky sily proti vám. Vtedy najlepšie pomôže útek. Verte, či nie, ak nebudete brať ohľad na okolité ruchy a nezastavíte sa, dostanete sa bez problémov kamkoľvek v krajine, s výnimkou brán, cez ktoré môžete prejsť len po zabití stráží. Totiž nepriatelia vás nestihnú okamžite zasiahnuť a prenasledujú len na veľmi krátku vzdialenosť.

Bezduché klikanie v boji si môžete spestriť používaním kúziel, ktoré máte umiestnené na lište. Okrem ohnivých striel som sa obvykle obmedzil len na zosielanie liečivého kúzla, veľmi prakticky vyvolávaného pravým tlačítkom myši. Vďaka tomu som obmedzil umieranie hrdinu a predišiel častému oživovaniu pri najbližšom oltári. Toto sa totiž stane, keď vám nepriatelia „dajú na prdel“. Je to celkom sympatický spôsob, ako pokračovať v hre po neúspešnom boji a určite podobný systém poznáte hlavne z MMORPG titulov. Až na to, že tu nemáte žiadne postihy (aspoň som nijaký nepostrehol) a v pohode môžete pokračovať tam, kde ste prestali. Dokonca načatým nepriateľom sa neobnovuje zdravie, takže sa môžete vrátiť a doraziť ich. A ak sa vám to nepodarí ani na druhý raz, prídete znovu a znovu a skôr alebo neskôr ich zdoláte, pokiaľ nejde vyslovene o oponentov s výrazne lepšími schopnosťami. Hoci oživovanie bez nutnosti nahrávať uloženú pozíciu mi pripadalo praktické, o samotnom boji to (pri veľkej snahe) povedať nemôžem. A to ani v prípade boja na koni, hoci v sedle znesiete viac.

Áno, počuli ste dobre, sú tu aj kone a dá sa na nich bojovať. Boli by vcelku príjemným spestrením, keby sa dalo na nich aj jazdiť. Je pravda, kôň je rýchly a tak by vás mal v krátkom čase dopraviť aj na veľkú vzdialenosť. Lenže to jedine v prípade, že s ním jazdíte po ceste. Akonáhle odbočíte z chodníka, je takmer isté, že sa niekde zaseknete a to aj napriek tomu, že v ceste nemáte žiadnu viditeľnú prekážku! Takže zabudnite na skratky, inak vás to bude stáť slušné nervy, keď sa váš tátoš zastaví uprostred kopca a budete mať problém dostať ho odtiaľ. Horšie je, keď sa zasekne v boji. O tom, že privolávanie koňa pískaním zvyčajne nefunguje, radšej pomlčím. Skrátka a dobre, radšej som nechal kone koňmi a  napredoval pomalšie po vlastných nohách, pretože hrdina sa síce často topil v textúrach a prebehol cez zatvorené dvere, ale aspoň každú chvíľu neuviazol. A napokon, vďaka aktivovaným portálom, husto rozmiestneným po krajine, som sa dokázal rýchlo vrátiť do už navštívených končín. A ešte jednoduchšie to bolo s portálovým kameňom, ktorý sa dá položiť na ľubovoľnom mieste.

Ako v každej RPG, aj tu hrdina nadobúda vyššie úrovne a zdokonaľuje svoje atribúty a schopnosti. V menu hrdinu sa pri napredovaní objavujú body, ktorými si zvyšujete silu, zručnosť, počet životov a kapacitu magickej energie. Okrem toho sporadicky získavate aj body na zdokonalenie schopností. Vďaka nim sa zdokonalíte v plávaní, jazde na koni, zakrádaní, krádeži či kladení pascí. Taktiež môžete zvyšovať úroveň magických škôl a vylepšovať obranné a útočné techniky zbraní. To však platí len o už známych prvkoch, ktoré ste dostali do vienka alebo vás ich naučili tréneri. Medzi schopnosťami nájdete niektoré naozaj pozoruhodné doplnky, zaujímavá je napríklad možnosť spáliť nepriateľa fakľou, zlomiť mu meč a vyraziť štít, alebo ho na chvíľu zneškodniť zvíreným prachom, ktorý mu oslepí oči.

V ďalšom okne hrdinu nájdete prehľadný inventár s obmedzenou kapacitou a limitovanou hmotnosťou nákladu. Súčasťou je automatické usporiadanie vecí. Výstroj, čo používate vidíte rozmiestenú na siluete vašej postavy a predstavuje oddelené časti magických alebo obyčajných brnení a doplnky. Hneď vedľa je alchymistické okienko. Tu máte niekoľko pozícií, kde vkladáte rôzne rastliny, aj nerasty vyzbierané v prírode. Označením kotla potvrdíte výrobu a potom sa už len čudujete, čo za gebuzinu ste to pripravili. Takýmto experimentovaním so surovinami môžete vyrobiť neobmedzené množstvo odvarov s kombinovanými účinkami, napríklad nápoj, čo vám doplní zdravie a dočasne zvýši silu. Nové výrobky si pekne pomenujete a ak sa vám pozdávajú, v budúcnosti zopakujete postup podľa automaticky zapísaného receptu.

Nasledujúce menu postavy sa týka priamo kúziel. Do okienok v tvare akéhosi oltáru vkladáte magické karty, začlenené do piatich škôl. Je to: oheň, voda, zem, vzduch a nekromancia. Karty môžete použiť len vtedy, ak ste trénovaní v danej škole mágie a tá je na požadovanej úrovni. Okrem toho využijete aj menšie kartičky, boostery. Tieto po vložení zlepšujú vlastnosti priradených kúziel, napríklad zvyšujú ich účinok alebo trvanlivosť. Napokon si môžete otvoriť zápisky s úlohami a veľkou mapou, kde sú (podobne ako na mini mape) žiarivými svietiacimi bodmi označené questy a zakreslené mestá a významné lokality. Prípadne si ešte môžete skontrolovať, ako stojíte v porovnaní s jednotlivými spolkami, ktoré ste stretli na potulkách.

Je zrejmé, že hra sa v mnohom inšpirovala kultovými RPG. Výrazne inklinuje k titulu Oblivion, ale zjavne nedosahuje takú hĺbku a ani rozvíjanie zručností nie je natoľko prepracované ako v TES IV. Podobnosť nájdete na každom kroku, či už sa jedná o dialógy, kde však nenájdete rozvinuté rečnícke menu a prvky presviedčania, alebo architektúru, ktorá až príliš kopíruje úmysel Oblivionu. Pamätáte sa na mesto v rímskom štýle, orientálne mesto, severanské...? To isté nájdete aj v Two Worlds! Zrejmá podobnosť je aj s hrou Gothic 3, čomu zodpovedá hlavne preferovaný pohľad z tretej osoby a interaktívne prostredie s rozmanitými nepriateľmi, ktorí sa nevyhýbajú vzájomným konfliktom. Ale inšpiráciu vidieť aj v hack and slash hre Diablo, či jeho nasledovníkoch a to sú hlavne rýchle „klikacie“ súboje či návrat do známych lokalít cez portály.

To všetko by sa dalo tolerovať, keby Two Worlds poskytoval dostatočný komfort a zábavu. Lenže vďaka kvantu problémov rôzneho druhu sa dobrá atmosféra, podopretá skvelou grafikou, mení na nočnú moru. Keď si zvyknete na boje a hra si vás začne podmaňovať, roztrpčí vás večne zaseknutý kôň alebo hrdina po kolená v skale. Keď opäť začnete podliehať vábeniu interaktívneho sveta, dojme vás fakt, že dôležitú NPC, pre ktorú plníte úlohu, zabili duchovia nočných zvierat, čo sa zatúlali k jeho obydliu a tak už nikdy nesplníte misiu a pritom nie vašou vinou! Nepriatelia, ktorí kempujú priamo na bode, kde ste sa oživili, vás zrejme tiež roztrpčia. Asi nepochopíte, prečo keď zabijete kostru v podzemí, a padne vám pod nohy, potom už nedokážete prejsť cez rozmerné ústie chodby! Na šoky v podobe začiernenej obrazovky, ktorá sa objaví vždy v najnevhodnejšej chvíli, aby sa načítali údaje, si asi ani pri najlepšej vôli nezvyknete.

Nebyť naozaj veľmi peknej grafiky, pri hre by ste dlho nevydržali. Nádherne animované lokality a jemné detaily objektov vás však dostanú. Pokojne môžete počítať zrnká na klasoch obilia, alebo ihličie na stromoch, blesk na nočnej oblohe je úchvatný. Postavy taktiež nepostrádajú detaily aj keď treba povedať že niekedy majú malé hlavy vzhľadom na svoje objemné telo a nepochopil som, prečo napríklad aj kosci a sedliaci majú na chrbtoch tulce so šípmi. V dialógoch zas pekne vnímate ostré postavy v popredí a rozmazané pozadie, tak ako to vídate vo filmoch. Ozvučenie je solídne, hoci nevybočuje z priemeru. Večná škoda, že tu nájdete aj chybné textúry, nefungujúcu fyziku a ďalšie kazy, ktorými je hra naozaj preplnená.

Two Worlds je zaujímavý pokus. Hra má veľký potenciál ubitý ešte väčším množstvom chýb. Titul kráča v šľapajách kultových RPG, ale jediné v čom prekonáva svojich konkurentov, je počet závad a to nie je práve chvályhodné prvenstvo. Hru rozhodne nespúšťajte bez inštalácie najnovšieho opravného patchu, ktorý sa objavuje práve v týchto dňoch a zrejme nebude zďaleka posledný! Je priam neuveriteľné, že v poradí už  štvrtý opravný modul balancuje prakticky všetky súčasti hry vrátane efektu kúziel, parametrov hrdinu, sily zbraní a kvality nepriateľov a opravuje desiatky väčších chýb! (K Američanom sa zrejme dostane už upravená verzia.) Hra s dobrou grafikou a nápadmi dopláca na neschopnosť svojich tvorcov,  a preto sa na Two Worlds veľmi dobre pozerá, ale veľmi zle sa hrá.