Neortodoxný policajt Tequila, stvárnený známym hercom Chow Yun-Fat-om, ako hlavný hrdina filmu Hard Boiled režírovaného nemenej známym Johnom Woo sa stal pre mnohých prototypom správneho akčného hrdinu. Do bodky spĺňajúc známe „najprv strieľaj a až potom sa pýtaj“ sa Tequila a s ním i Hard Boiled stali v žánri akčných filmov takmer legendou a hoci mladšia generácia bude mať zrejme s identifikáciou filmu menšie problémy, starší borci iste vedia, že svoj status nedosiahol film náhodou. John Woo a Chow Yun-Fat sa znovu spojili, tentokrát vo svete videohier, a ponúkajú nám voľné pokračovanie Hard Boiled s názvom Stranglehold.
Nie žeby príbeh pri takomto type filmov či hier nebol podstatný, no priznajme si pravdu. Stačí smrť kamaráta prípadne únos a to nám stačí, aby sme snaženie hlavného hrdinu s napätím sledovali od začiatku, až do stretu s hlavným zloduchom. V Stranglehold sa dokonca vyskytujú oba motívy, jednak sa musí Tequila postarať o pomstenie kolegu a tiež ho dopredu ženie vyriešenie únosu bývalej lásky a jej dcéry. Policajt sa navyše zapletie do vybavovania účtov medzi Triádami a ruskou mafiou a hoci bude spočiatku pre jednu z týchto organizácii „pracovať“, nakoniec sa aj ak postaví zoči voči všetkým, ktorí mali s prípadom dočinenia.
Akcia, výbuchy, trosky, interaktívne prostredie - to sú základné elementy Strangleholdu. Titul sa riadi výhradne podľa týchto pravidiel a aj keď sa občas stane (zhruba dvakrát za celú hru), že daný level či misia vám prikazuje splniť určité príkazy (jedná sa vždy o jednoduché úlohy, znič X drogových laboratórií, prípadne znič prístavisko položením Y výbušnín), od akcie sa ani na chvíľku neodtrhnete. Všade okolo vás svištia guľky, vybuchujú sudy, nábytok sa láme na malé kúsky, zo stien opadáva omietka, lustre s ohlušujúcim rachotom padajú zo stropov, dekorácia budov sa mení na nepoznanie. Ak máte radi scénu z Matrixu, kde Neo a Trinity vojdú do slušne upravenej haly a po chvíli vychádzajú z miestnosti, kde neostal kameň na kameni, budete sa pri hraní Stranglehold cítiť ako v nebi. Zničiť sa dá (takmer) všetko od váz, až po oporné mramorové piliere, obrovské kostry veľjašterov či gigantická socha draka. Pri krytí sa za stĺpy si dokonca musíte dávať veľký pozor na to, že pod ťažkou nepriateľskou paľbou sa môžu rozpadnúť doslova na prach a vy ostanete úplne odkrytí!
Tequila nemá v súbojoch problém použiť okolité prostredie ako výhodu vo svoj postreh. Stačí mu obyčajná stena, aby sa od nej odrazil a v efektnom odskoku si poradil s akýmkoľvek ohrozením. Ak mu pod nohy hodíte servisný stolík na kolieskach či obslužný vozík v reštaurácii, ladnou rybičkou na neho vyskočí a z pohybujúceho sa kusu nábytku pokropí nepriateľov dávkou z guľometu. Rovnako efektne sa dokáže zošmyknúť po zábradlí schodiska, kostre dinosaura, preskakovať na lustre, šmýkať sa po stoloch a podobne. Navyše, jednotlivé interaktívne prostredia či predmety (na obrazovke sa prejavujú svietením na bielo) dokáže kombinovať, takže napríklad zošmyknúť sa po zábradlí a jedným ladným pohybom doskočiť na pohyblivý vozík nie je žiadny problém.
Od Maxa Payna požičaný bullet-time je ďalšou dôležitou súčasťou Strangleholdu. Tu sa síce volá Tequila-time, ale výsledný efekt je ten istý. Policajt sa po stlačení tlačidla hodí do strany (resp. dopredu alebo dozadu podľa potreby), čas okolo neho sa spomalí a hrdina sa dokáže vyhnúť prichádzajúcim guľkám alebo naopak zasadiť presnejšie smrtiace údery nepriateľom. Spomalený režim sa dá aktivovať aj manuálne (Tequila sa hodí do rybičky po stlačení tlačidla, spomalený režim sa ale zapne automaticky až vtedy, keď pri tom začne strieľať), čo sa hodí hlavne pri súbojoch, kedy vám ostáva málo zdravia a od najbližšej lekárničky vás delí ešte pár krokov.
Bullet-time nie je jedinou superschopnosťou, ktorou hong-kongský policajt disponuje. Zbieranie origami žeriavov (druh vtáka, nie stavebný stroj) a štýlové zabíjanie nepriateľov má za následok, že sa začne napĺňať kruhový ukazovateľ so 4 zaujímavými vychytávkami. Prvou je dopĺňanie zdravia, druhou snajovanie na diaľku, Rambo štýl je na treťom mieste a najefektívnejší (lenže aj „najdrahší“) je špeciálny kruhový útok (Tequila bomb). Používanie prvej vlastnosti nie je treba podrobnejšie opisovať. I keď sa lekárničky na stenách vyskytujú pomerne často, schopnosť samoliečenia sa hodí najmä v hustých súbojoch proti veľkej presile.
Sniperské mierenie je nielenže efektívne (jedna rana = smrť), ale aj efektné. V spomalenom zábere vidíte, ako si guľka hľadá svoj ciel a aj predsmrtné/posmrtné animácie obetí. Tie reagujú na miesto zásahu, takže keď ich trafíte do boku, postavy sa v otočke s rukami priloženými na brucho zrútia k zemi, keď strela prejde ústami, mafián ešte chvíľu vydáva chrapľavé zvuky a až potom podľahne zraneniu. Nekonečný zásobník, zvýšená účinnosť zbraní a nesmrteľnosť sú znakom Barrage, tretej schopnosti (oplatí sa používať hlavne v boji s bossmi). Poslednou možnosťou, ako sa vyzúriť, je instantné zabitie všetkých nepriateľov v miestnosti tzv. kruhovým útokom. Zoznam netradičných atribútov gameplayu uzatvárajú takmer westernové prestrelky nazývané Standoff. V spomalenom režime sa policat musí vysporiadať hneď s niekoľkými nepriateľmi vo vašej tesnej blízkosti, pričom naraz mieri a zároveň sa uhýba guľkám. Takéto súboje sú však inicializované automaticky, takže pravé pištoľnícke orgie si užijete len vtedy, keď vám to páni scenáristi naordinujú.
Zbrane... množstvo zbraní....
Najväčšou chybou prvotiny Johna Woo vo svete elektronickej zábavy je dizajn levelov. Nie žeby vybraté lokality boli samé o sebe nudné, veď posúďte samy: trh v Hong Kongu, prímorské mestečko, reštaurácia, resp. bar, nákladný prístav spolu s loďami, mrakodrap a múzeum v Chicagu, štvrť chudobných zahalená do hustého dažďa a veľkolepé honosné sídlo hlavného bossa v čínskom štýle sľubujú rozmanité vizuálne prostredia a dávajú grafikom dosť priestoru na vybúrenie sa. Horšie je to však s akousi vnútornou „logikou“ týchto priestorov. Typickým príkladom je múzeum. Veľké, zväčša okrúhle dvojpodlažné miestnosti sú spojené sériou pravouhlých chodieb, čiže prechod týmto levelom sa skladá z prekonania niekoľkých krátkych prázdnych hál, za ktorými nasleduje miestnosť, kde sa pár minút zdržíte vystrieľaným úbohých, slabo platených zamestnancov mafie.
Po úspešnom vykynožení malej armády sa otvoria dvere, za ktorými znova nasleduje séria krátkych pravouhlých prázdnych chodieb ústiacich do mierne upravenej veľkej miestnosti a takto sa to opakuje niekoľkokrát. K dobrému dojmu neprispievajú ani spawnovacie body nepriateľov, ktoré sú väčšinou ukryté za (pre Tequilu) neotvoriteľnými dverami. Keď však odtiaľ nepriatelia vybiehajú, je za dverami vidieť iba čiernu prázdnotu, prípadne uzavretú chodbu s rozmerom 1x1 meter. Oveľa horším problémom sú občas nie práve najšikovnejšie poukrývané výbušniny, ktoré majú otvoriť cestu do ďalšej časti misie. Týmto neduhom trpí najmä level v nákladnom prístave, kde sa mi viackrát stalo, že som niekoľko minút blúdil. Až po čase som prišiel na to, že pri skúšaní, čo všetko dokáže fyzikálny engine, som si nešťastnou náhodou zakryl okienko, cez ktoré sa mal rozstreliť sud naplnený benzínom…
Rôznorodosť nechýba len v samotnom dizajne levelov. Príjemným osviežením by napríklad bolo viac akčných minihier. Stranglehold ponúkne iba jednu možnosť povoziť sa na dopravnom prostriedku – z vrtuľníka budete posielať olovené pozdravy nepriateľom v prístavnom mestečku. Nezaškodilo by viac typov protivníkov; nepriateľov je síce viac druhov, ale významnejšie rozdiely medzi nimi v zúrivých prestrelkách zanikajú a tak máte stále pocit, že bojujete proti tým istým chlapíkom. Úplne absentujú nepriatelia nežnejšieho pohlavia a s tým by mohli mať feministky problémy. Prečo do chlapov môžem strieľať a do žien nie? Kde je rovnosť? Ponuka zbraní rovnako nikoho neoslní svojou bohatosťou.
Ak ostane aspoň jeden automat funkčný, skúsim si zahrať poker.
|
O podobné výbuchy nie je v hre núdza.
|
Chow Yun-Fat. Podobá sa, však?
|
Obyčajné pištole, zlaté pištole, UZI, brokovnica, samopal, guľomet, raketomet a granáty na prvý pohľad vyzerajú ako slušný arzenál pre každého zdivočelého policajta, dostupnosť posledných troch vymenovaných kúskov je ale len veľmi, veľmi obmedzená a tak 90 % prestreliek vyriešite brokovnicou a samopalom (ku koncu hry sa ešte veľmi osvedčili zlaté pištole, ktoré zabijú každého radového gangstra na jednu ranu). Spokojní nemôžeme byť ani s dĺžkou singleplayer kampane. Na strednej obtiažnosti si budete súboj s dvojicou záverečných bossov vychutnávať za zhruba 6 až 7 hodín, čo nedosahuje ani smutný 10 hodinový priemer súčasných akčných hier. Multiplayer pozostáva zo základných, všeobecne známych módov a nepredpokladám, že by sa medzi hráčmi dočkal nejakej extra veľkej popularity.
Jedna vec je o deštrukcii a prostredí hovoriť, druhá je vidieť ju naživo. Naozaj je na čo sa pozerať, smršť guliek podporená deštrukciami z výbuchov vytvára na obrazovkách prekrásne „divadlo“, lietajúce úlomky občas úplne prekryjú výhľad a Unreal engine 3.0 podporený fyzikálnym modulom Massive D dávajú v každej scéne pocítiť, že momentálne právom patria k svetovej špičke. Iste, postavám mimo hlavných postáv by sa dala vyčítať menšia detailnosť, ale naopak mimika a animácie hlavných postáv sú na výbornej úrovni (koho zaujímajú animácie viac, môže si od virtuálneho Johna Woo v bonusovej sekcii hlavného menu nakúpiť niekoľko videí dokumentujúcich animačné techniky. Okrem toho si ešte za nazbierané body môžete zaobstarať rôzne artworky či skiny pre postavy do multiplayeru). Hlavná postava vyzerá v hre takmer lepšie ako v skutočnosti (rozumej vo filme) aj pár známych, ktorý ma pri hraní Stranglehold videlo, ihneď herca Chow Yun-Fat-a spoznali (síce nevedeli jeho meno, ale vedeli, že to je TEN herec, čo hrá v TÝCH čínskych filmoch :-)). Občas sa stane, že narazíte na menej kvalitnú textúru alebo low poly objekt, v zápale akcie si však podobné drobné nedostatky ani nevšimnete.
Špeciálne kvôli recenzii som si po dlhšom čase znova pozrel Hard Boiled. Nepomohlo to. Stranglehold sa síce svojou atmosférou približuje filmovej „klasike“, viacero iných faktorov ho však z pozície nádejnej akčnej pecky odsúva skôr medzi mierne nadpriemerné tituly. Môže za to fádny dizajn levelov, občasné záseky v striktne lineárnych misiiách a celková prázdnosť hry. Samozrejme, nikto od Johna Woo neočakával drámu s podrobným vykresľovaním psychických stavov jednotlivých postáv, lenže bezmyšlienkovité strieľanie prestane po chvíli baviť a nebyť výbornej fyziky, interakcie s okolím a niekoľkých špeciálnych pohybov, väčšina hráčov by Stranglehold pravdepodobne vypla už po prvých leveloch. Woo sa vo svojom debute neodprezentoval celkom zle, my však dúfame, že jeho prípadný druhý pokus (snáď bude nasledovať už čoskoro) dopadne ešte o čosi lepšie.
