Ešte pred odletom do Tokia sa nám dostala do rúk preview verzia LocoRoco 2, pokračovanie výbornej a správne strelenej zábavky, ktorá bola a ešte stále je ľahko identifikovateľná s PSP, no bohužiaľ jej komerčný úspech hovorí o opaku. Sony si túto sériu ale natoľko zamilovali, že krátko po launchi PS3 bol uvoľnený interaktívny šetrič a bývalý prezident Sony Worldwide Studios Phil Harrison naznačil ešte za svojej éry, že majú v pláne viaceré hry z tejto série. No a tak sa nám dostala do rúk aj hrateľná a poriadne macatá ukážka.

Svet ovocníčkov, skákajúcich, veselých a spievajúcich guličiek – LocoRoco, bol zachránený, ale farby a obyvateľov teraz ohrozuje niečo oveľa strašnejšie. Bonmucho a jeho prisluhovači – čierne mraky Moja Moja (čítaj modža, modža) – spustili teror vlastnou interpretáciou spevu, hnusného spevu. Je iba na vás, aby ste skákaním, rozosievaním radosti prítomnosťou a uchu lahodiacim tónom spievaných veselých songov zachránili svet pred záhubou.

Pri hraní LocoRoco 2 už nemáte ten uletený pocit, ale dobre známe texty a refrény (kuva kuva, mui mui, cocorecho) vás vracajú k spomienkam, kedy sa táto originálna hopsačka prvýkrát objavila. Už to nie je ten prekvapivý moment, kedy sa pohybom do strán hýbete, mysliac si, že práve pohybom doľava a doprava na stoličke docielite nakláňanie perspektívy v hre. Už to nie je také ako prvýkrát, ale je to znovu sakramentská zábava, ktorá nevyžaduje absolútne žiaden tutorial a to skákanie a bláznivé kotúľanie si osvojíte behom dvoch, no dobre, desiatich sekúnd.

Ovládacia schéma sa absolútne nezmenila, shiftami L a R nakláňate svet do strán, čím nepriamo ovládate LocoRoco. Guličky sa po naklonení plochy samé gúľajú a od uhla a ich počtu závisí aj ich valivá rýchlosť a teda aj možnosť vyskočiť vyššie. LocoRoco sú pažravé a tak na ceste papajú všetko ovocie, ktoré nepridáva iba body, ale po zožraní červeného druhu sa nafúknu čo do veľkosti. Cieľom hry je pochopiteľne pozbierať všetko, čo je možné zožrať, alebo objaviť, vyhnúť sa všetkým nástrahám, rozdávať radosť songami a dobehnúť do záhradky, kde vybuchujú zo stromov konfety v čo najkratšom čase.

Na papieri to môže vyzerať veľmi prostoducho a nezáživne, v skutočnosti vám dizajn levelov v spojení s audiovizuálnym spracovaním vykúzli úsmev na perách. LocoRoco 2 je bláznivá hra s nezastaviteľnou hrateľnosťou. To, čo urobilo predchodcu tak úspešného, je do bodky okopírované aj v dvojke, no s malými obmenami. Začnime lepšou a rýchlejšou orientáciou v hlavnom menu, ktoré je tvorené planétou a tuctom lokalít prosiacich vás o záchranu.

Postupným prechádzaním levelov sa vám odomykajú úrovne v nových prostrediach a vy presne viete, aké výsledky ste v nich dosiahli, čo nové tu pribudlo a viete, kam sa treba pozrieť, aby ste v zachraňovaní sveta postúpili ďalej. Do jednotlivých lokalít sa teraz odomykajú aj bláznivé minihry, ako búchanie kladivom po rastlinách Nyokki alebo vsádzanie na pretek LocoRoco. Zmenený je aj domov postavičiek Mui Mui, ktoré treba zachrániť pre získanie tých najväčších bonusov.

Drobnučké zmeny

Dekorácia a vytváranie vlastného sveta tak povediac zostalo, no obmedzuje sa iba na búranie nových miestností, vypĺňanie priestoru nábytkom a doplnkami z nájdených materiálov. V preview verzii sme nenarazili na obľúbený foto režim, ale dúfame, že podobne ako všetko ostatné, aj snímanie obrázkov je len otázkou odomknutého bonusu. Kreatívnu stránku preverí nálepkovanie albumov postavičkami, nepriateľmi a rôznymi živými objektami, pomocou ktorých si zostavujete tapety na plochu. Dôležité momenty sú zaznamenané v denníku, odkiaľ sa dajú spätne pozrieť aj všetky videá dokresľujúce prakticky neexistujúci príbeh o živote a trampotách guličiek.

Od špiny a Moja Moja budete čistiť známu oranžovú záhradku, prejdete ľadový svet až do vnútra tučniaka, cez zelenú pláň, do mechanickej továrne a potom pod vodu. Presne tak. LocoRoco sa naučili plávať. Tam dolu sú o niečo lenivejšie, ale striehnu na ne prúdy, podmorskí ježkovia a potvory ochotné vás povláčiť po dne a potom vyhodiť na breh. Skákaním plávate smerom hore, držaním „O“, ktoré bežne obhosporadaruje rozpadnutie LocoRoco na malých súrodencov, ak sa nezmestí do úzkych štrbín, sa zase potápate.

Podvodné levely spolu s častými zmenami orientácie úrovní (to, čo je hore, je po stlačení tlačítka dole) patria medzi najväčšie zlepšováky a vychytávky. Povedali by sme, že aj keď v jednej úrovni strávite približne 15 minút (celkovo je ich 30), tak hrateľnosť je svižnejšia a rýchlejšia. Je to aj tým, že na obrazovke sa stále niečo deje, obloha je posiata lietajúcimi kvetinkami, dynamicky sa mení hudba a keď príde na prebúdzanie spiaceho sveta, tak nečumíte, ako LocoRoco bliakajú na obláčiky, ale ich aktívne podporujete v rytmickej minihre stláčaním tlačítka.

Zabudnutý hit?

Na hudbu je prepojené aj zbieranie nôt, ktorých zmysel nám aj po odohraní tuctu levelov, uniká. Po nazbieraní stovky nôt sa objaví Mui Mui a oznámi, že ste práve postúpili na vyšší level a ružové ovocie už nebude také ťažké zbierať, ale level krátko na to skončí a na ďalší zber už nie je čas. Čudné. Napriek úplne jednoduchej 2D grafike dochádzalo v preview verzii počas rýchlych pasáži (kĺzanie sa po ľade, sliznici tučniaka) k poklesu fps, dúfajme, že bude toto trhanie vo finále opravené, takisto ako aj automatické navigovanie bez potreby hľadania levelu na mape potrebného na postup ďalej.

LocoRoco 2 je pohladenie na duši, keď skákaním objavíte napríklad zastrčené mláďatá slávika a tie sa odvďačia notami, keď v kríkoch nájdete ovocie, či len tak omylom objavíte tajnú miestnosť, kde si zaspievate po vyslobodení s obeťou šikanovania Moja Moja. LocoRoco 2 je stále bláznivá hra so stále veľkým potenciálom stať sa ďalším „zabudnutým“ hitom pre PSP túto zimu.