Kto by bol býval rozdeľoval horor na tucet epizód a potom pomenil systém distribúcie tak, že sa už o elektronickom downloade v štýle TV seriálov nedá ani hovoriť? Kým si budete predstavovať toho odvážlivého pomätenca, položím ešte jednu otázku. Načo sa vôbec zaoberať a venovať nejakým jednotlivým epizódam, ktoré časovú os prerušujú s takou pravidelnosťou ako reklamy v hlavnom vysielacom čase a ktoré žáner hororu vôbec nepotrebuje? Nie je to také jednoduché, aby to nemohlo byť komplikovanejšie.

Odhliadnuc od faktu, že Siren Blood Curse je remakom japonského hororu Forbidden Siren, ktorý pozná možno každý, ale nikto ho nedohral, jeho problémom nie je narácia, ale práve jeho predloha a tak trochu aj chaotické prehadzovanie horúceho zemiaku medzi elektronickým a pultovým predajom. Koniec koncov hra sa začala v deň D predávať ako v balíkoch po štyroch epizódach a v kompletnom balení, ktoré obsahovalo tucet častí. Týmto zle načasovaným krokom urobili autori jednu veľkú chybu.

Každá epizóda v štýle TV seriálu má na začiatku kratučkú rekapituláciu, „čo sa odohralo minule“ a je zakončená „čo uvidíte v pokračovaní“. A keďže Siren je plná nezodpovedaných otázok nahlodávajúc myseľ hráča, hlad po ďalšej epizóde by bol oveľa väčší, ak by vedel, že príde až o týždeň. Nakoniec si môže všetky prejsť rad radom v deň vydania a kto nechcel riskovať, čakal do vydania retailovej verzie obohatenej o celkom obyčajný making of dokument.

A tak zaznela siréna

Siren Blood Curse je zvláštnym remakom z niekoľkých dôvodov. Vlastne, ak si ich zrárate, tak možno len premisa zostáva identická a všetko ostatné je zmenené (až na kritické pasáže a nezabudnuteľné scény) a vytvorené od základov nanovo. Autori nikdy nechceli spraviť remake, ale pri testovacom prototype zistili, ako si dokáže PS3 poradiť a vytvoriť ideálne podmienky pre realistické zobrazovanie svetla a tieňov a tak sa zrodila myšlienka zasadiť novú skupinu návštevníkov dediny Hanuda do už známeho, ale mierne pozmeneného príbehu práve "iným" castingom.

V hre sa totiž namiesto originálu pohybujú hlavne postavy západného sveta, tzn. pohľadní ľudia, ktorých tvár vždy tak dobre vyzerá, ak je skrivená grimasou údivu „kde mám do frasa nohy?“ Casting však zahŕňa aj mnoho pôvodných obyvateľov, no tieto hrajú len vedľajšie úlohy. Osudy budete sledovať z pohľadu členov televízneho štábu, ktorý sa vydal pátrať po kedysi zmiznutej dedine Hanuda a preskúmať miestny folklór. Namiesto úžasnej reportáže sa im podarí kamerou natočiť nevydarený ohavný rituál. Obetou dievčaťa to ako obvykle len začína. Potom je počuť sirénu a do ulíc sa vracajú mŕtvi obyvatelia – shibito.

Shibito je zvláštnym druhom zombie, v nemŕtvej schránke sa skrýva čo-to z ľudskosti, tzn. že taký baník sa po zobudení vrhne znovu do práce, rozkladajúci roľníci smrdia na ryžových poliach, idylická rodinka sa díva na telku a taký policajt slúži a chráni. Opakujúce sa činnosti sú previazané priamo na gameplay a unikátnu schopnosť Sightjacking – kradnutie pohľadu. Funguje to ako ladenie rádia, no namiesto staníc „chytáte“ nepriateľov a pozeráte sa na svet cez ich oči!

Sightjacking je veľmi užitočný pomocník, ak sa potrebujete nepozorovane dostať z jedného miesta na druhé, ak vám chýbajú dôležité informácie na postup ako napríklad telefónne číslo alebo ak chcete vedieť, či je nepriateľ na správnom mieste, aby ste mu zhodili na hlavu reklamnú tabuľu. Siren Blood Curse je v prvom rade stealth horor, preto je dobré každý jeden krok premyslieť a keď príde k najhoršiemu, tak sa schovať do skrine a dúfať, že vás nik nenájde. Shibito reagujú na hlasnejšie zvuky, na svetlo, počujú kroky a sú vám neustále v pätách.

Pokus omyl

Ich blízkosť je signalizovaná vibráciami a šiestym zmyslom reprezentovaným dúhovými farbami pri okrajoch obrazovky. Ak už niekoho zalarmujete, obrazovka sa vertikálne rozdelí a v tom menšom okne vidíte, ako sa shibito lopoce za vami, môžete sa dívať na svoj chrbát alebo ak poznáte dokonale prostredie domotať nepriateľa, uväzniť ho v dome či počkať naň a s nájdenou zbraňou ho dočasne umlčať. Prázdne ruky v Siren = okamžitá smrť. Neprežijete ani jeden výpad babičky-rolníčky, ani jeden úder dementnej dcéry.

V Siren je 50-ka rôznych zbraní, každá s vlastným finišom. Oháňať sa budete od tradičných oceľových trubiek, rýľov, cez hrable, motyky, panvice, až po strelné zbrane s limitovanou muníciou. Na margo súbojového systému treba povedať, že je veľmi pomalý, až je neohrabaný. Opatrný postup a prekvapenie shibito v pracovnom nasadení je ideálnejšie ako frontálny útok. Kým sa otočíte čelom k nepriateľovi, nakúpite nejaký ten úder a ocitnete sa často na zemi, z ktorej sa postavíte iba divokým mávaním ovládača. A to budete robiť často.

Všetko v hre je preddefinované a žiadnu z úloh nemožno vyriešiť viacerými spôsobmi. S tým sa treba zmieriť. Na niektoré cesty budete dlho prichádzať, iné vás zavedú tam, kam nechcete, pretože narazíte na pasáž pripravenú pre druhú návštevu v koži inej postavy. Ciele sú väčšinou detailne zapísané v prehľadnej mape, ale systému pokus omyl sa nevyhnete. Napríklad ku koncu musíte previesť malé dievčatko cez most a pomôcť mu vyškriabať sa na budovu. Pokiaľ nepreskúmate prostredie cez Sightjack a neprekvapíte strelca, tak vždy skončíte s guľkou v hlave alebo sa spoločníčka zblázni pri pohľade na Shibito.

Kolektívny strach

Siren Blood Curse vás svojou rozlohou neposadí na zadok. V rovnakých lokalitách sa ocitnete viackrát, vždy v inej situácii a s inou postavou. Vďaka diferenciácii hlavných protagonistov, inej dennej dobe ani jedna návšteva už známeho miesta nebude pripadať rovnaká. Malá Bella vie prebehnúť po vratkých konštrukciách, no nemôže bojovať. Jej rodičia už zoberú nejakú tú zbraň do rúk, ale pri pokuse o skrátenie si cesty cez strechu, sa prepadnú na nižšie poschodie. Tajomný doktor má neustále pri sebe zbraň, záhadný tínedžer je zase takmer nesmrteľný.

Prechádzanie rovnakých prostredí súvisí s príbehom, ale jeho rozpletanie nechám na vás. V Siren totiž platí, že to, čo vidíte, nie je to, čo aj pochopíte. Príbehy a osudy postáv sa zamotávajú, konštantne sa objavujú otázky, na ktoré zatiaľ neviete odpovedať, ale chcete poznať, čo ich priviedlo do tohto bohom zabudnutého miesta a tak hltáte jednu epizódu za druhou. Nejde o tradičný príbeh, kde je všetko v závere do posledného detailu vysvetlené/ukázané. Siren je japonská produkcia a ako taká vyžaduje, aby ste si časti mozaiky pospájali sami z nájdených archívnych zápiskov, záznamov a denníkov. Aj preto odporúčame prejsť hru viackrát.

Čo sa týka samotného technického spracovania, hra hororovému žánru nerobí vôbec hanbu. Povedali by sme, že tak temnú, upršanú a stiesnenú atmosféru nemá hocikto. Autori sa pohrávajú so strachom z neznáma a funguje to na jednotku. Stačí začuť nejaký šuchot, hlasné chrčanie a už bežíte do úkrytu. Môžu za to výborné a neskutočne čisté zvuky a nervydrásajúca hudba. Ak si k tomu prirátate skvelé animácie postáv a takmer dokonalú mimiku tvárí, vo finálne dostávate výborný audiovizuálny mix.

Televízny formát hororu Siren Blood Curse sadne. Epizodický formát a jednoduchosť úloh vás neustále tlačí vpred, aj keď sú postavené na systéme pokus omyl. Funguje to ako pri dobrom seriáli, ešte jedna časť a potom idem spať. Lenže ono sa to nedá.