Existujú veci, ktoré nedávajú zmysel, nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla. Zoberte si napríklad japonský horor a spravte z neho snímok pre západné publikum. Nebojte sa obsadiť nové postavy a príbeh nasekajte do 12 epizód, ktoré začnite predávať. Táto schéma nemôže fungovať pretože: a) survival horor je menšinový žáner, b) hra je distribuovaná epizodicky elektronickou cestou, c) pre fanúšikov originálu sú neprípustné radikálne zásahy do obsadenia, scenára.

Táto stratégia (nech je akokoľvek nepravdepodobná) však funguje a pri horore Siren: Blood Curse (tiež známy pod pôvodným názvom Forbidden Siren) ide o obdivuhodnú anomáliu. Funguje nielen preto, že jadro kreatívneho tímu tvoria pôvodní tvorcovia, ale zvolená až nebezpečne filmová rozprávačská technika známa z populárnych TV seriálov a samotný koncept distribúcie na pokračovanie má šancu osloviť práve tých, ktorým Forbidden Siren alebo žáner hororu vôbec nič nehovorí a chcú zažiť pred televírozom tak trochu iný herný zážitok.

Herná doba rovnajúca sa stopáži seriálu odvysielaného v prime time nie je prerušovaná žiadnymi reklamami. Zážitok je tak silný, že vás atmosféra udržuje neustále v napätí a neistote z ďalšieho kroku. Rozprávanie si požičiava zákernú techniku odkukanú z moderných TV seriálov, dej je seknutý práve v okamihu, keď na posledný výstrel alebo prekvapivý záber existuje milión odpovedí, čo sa môže stať a v ďalšej sekunde pozeráte na krátky miniklip, čo sa stane nabudúce. Skúšal to už v dávnej dobe DRIV3R pri rekapituláciach, nedávno AITD, ale žiadna sa nepriblížila ku konceptu televízneho seriálu tak ako Siren.

Keď sa vám v malom okienku približujúc dej ďalšej epizódy, objaví malé vystrašené dievčatko ako sa ukľudňuje slovami: „Otecko mi vravel, že bubáci neexistujú. NEEXISTUJÚ!“ a potom nasleduje nápis Siren: Blood Curse a návrat do hlavného menu, budete sa pýtať, čo tam do frasa robí dievča, a kto sa na ňu pozerá a pred kým vlastne uteká? Prekvapivý dejový zvrat (Cliffhanger) a krátka ukážka, čo sa odohrá nabudúce (Teaser), si tikajú prakticky od samého začiatku a to aj vo vnútri jednej epizódy.

Úvodné tri časti z dvanásťdielneho seriálu distribuované ako jeden sťahovateľný pack majú spoločnú zložku pracovne nazvanú survival & running. Zvedavý televízny štáb, pátrajúci po záhadách stratenej dediny Hanuda, rýchlo zoberie nohy na plecia, keď z neba začnú padať kvapky krvi, do objektívu sa im začnú neľudským revom rehotať nemŕtvi obyvatelia – Shibito a pod nohy motať záhadné postavy, ktoré zdanlivo o tomto úkaze vedia viac, ako chcú povedať. A utekať sa bude prakticky stále. Bežať pred naštvaným policajtom v úvode, pred svorkou roľníkov s motykami v rukách, schovávať sa pred príliš starostlivou sestričkou v nemocnici atď.

Vždy je to z bodu A do bodu B v koži inej postavy. Hra takýmto spôsobom buduje napätie a zvedavosť v hráčovi, ale ho aj s dejovými zvratmi, predstavovaním stále nových postáv a ich vzťahov dokáže trochu zamotať. V Siren: Blood Curse neexistujú alternatívne cesty, napriek tomu progres naprieč misiami, z ktorých je každá epizóda zložená, nie je striktne lineárny. V tretej epizóde sa dá zvládnuť eskort Miyako inak ako len schovávaním sa a plížením. Na druhej strane v nemocnici sa dá ujsť iba jediným východom, i keď sa ponúkajú alternatívy cez balkón alebo iné poschodie.

Úloha potencionálnej obete sa medzi hrateľnými postavami nikdy nemení. Po celý čas ste bezbranní, s holými rukami nepremôžete ani starú rozkladajúcu sa babičku. Siren: Blood Curse vytvorila zo Shibito nepriateľov, ktorým sa radšej vyhnúť, ako sa s nimi púšťať do boja. Vždy však existuje riešenie aj na skupinovú bitku, napríklad hrablami, rýľom alebo iným záhradníckym nástrojom. Krvavý finiš s dupnutím na bezvládne telo potom reflektuje váš amok a zvýšený tep z doterajšieho hľadania nejakej tej zbrane, pričom vám na krk dýchala neustále smrť. Vydýchnete si, ale nie na dlho.

Shibito reagujú na hluk, rýchlu chôdzu, neprirodzené zvuky prehlušujúc ich vzlyk. Ak ich je na blízku viac, zhromaždia sa, čo predstavujú nepríjemné problémy. Táto ich vlastnosť sa dá krásne zneužiť, vylákate ich z miestnosti nastavením budíku, čím sa otvorí pre vás cesta ďalej, zakričíte z plného hrdla a oni bezhlavo vbehnú do pasce zvieratá. No a potom je tu SightJack. Tak, ako je lovenie duchov fotoaparátom v Project Zero, prechody medzi realitou a alternatívnym svetom v Silent Hill, tak je kradnutie pohľadu čohokoľvek živého vo vašej blízkosti hlavnou charakteristickou črtou Sirény.

Cez SightJack sa môžete na svet pozerať očami monštier, analyzovať situáciu, zosynchronizovať sa s nepriateľmi a tak sa im v tichosti prešmyknúť poza chrbát, alebo v presnom okamihu im na hlavu spustiť svetelnú reklamu. Pomocou tejto špeciálnej schopnosti, ktorou je vybavená každá z postáv, viete presne lokalizovať, kde číha nebezpečie, ktorým smerom sa Shibito pozerá atď. Má to však háčik. Oproti predchodcom sa počas aktivovaného SightJacku môžete konečne pohybovať, ale váš výhľad na svet okolo vás je značne limitovaný. Väčšiu časť obrazovky zaberá pohľad nepriateľa a ak ho náhodou stretnete na chodbe, zostávate stáť paralyzovaní, od strachu hodíte na zem ovládač a čakáte na rozsudok smrti.

Horor na pokračovanie

A takéto šokujúce momenty vie Siren naservírovať doslova na počkanie. Keď sa pod vami prvý raz podlomí strecha a vám zostáva pár sekúnd schovať sa pred prichádzajúcim policajtom, zaručene budete prvýkrát chaoticky pobehovať po miestnosti a hľadať bezpečný úkryt. Ani pri opakovaní týchto scén nestráca hra nič z momentu prekvapenia, to miesto nemusíte nájsť ani na druhýkrát. Môže za to baterka, ktorá kužeľom svetla vykrajuje v absolútnej tme veľmi malý priestor, môže za to ovládanie, ktoré je nemotornejšie (predsa v hre ovládate ľudí, nie supermanov) a je to nepriepustnou tmou zahaľujúcou všetko na vôkol. Hra vás takto neustále drží v neistote a napätí. Cítite s postavami, bojíte sa o ne a zároveň si kontrolujete stav vlhkosti vašeho spodného prádla. Siren: Blood Curse nie je MGS4, ani Uncharted, no vizuálu absolútne prepadnete, tak ako aj temer živým protagonistom, na modely ktorých už nie je aplikovaná textúra s tvárou skutočného herca.

Epizodický formát distribúcie herného obsahu nemá na ružiach ustlané. Nezávisle na periodicite budú výhrady voči konceptu, rozkúskovanému zážitku, čakaniu a v neposlednom rade aj voči cene. Sony dokazuje, že aj horor ako Forbidden Siren si môže adaptovať tento systém a ponúknuť rovnako stiesňujúce zážitky ako originál. Pôvodne sme plánovali zrecenzovať prvé tri epizódy, no vzhľadom na náväznosť a týždennú periodicitu, sme sa rozhodli, že zhodnotíme Siren: Blood Curse ako celok.

Pri cene cca 190,- SK za balík s tromi epizódami investíciu do Siren: Blood Curse vrelo odporúčame a to nielen fanúšikom hororu, či pôvodného originálu, ale aj tým, ktorým počarovali moderné TV seriály a obhrýzajú si nechty pri čakaní na ďalší diel. Po ekonomickej a strategickej stránke ide o výborný ťah, i keď trochu riskantný, no nie je vylúčené, že Siren: Blood Curse vyjde aj u nás na Blu-rayi za príjemnú budgetovú cenu ako Gran Turismo 5 Prologue.