Rusko je krajina, ktorá je z hľadiska distribúcie hier známa hlavne svojimi simulátormi. Svojou precíznosťou dotiahli tento žáner takmer k dokonalosti a patria ku svetovej špičke. Bohužiaľ ostatná východná produkcia len veľmi ojedinele dokáže svojimi kvalitami zaujať, česť tým málo veľmi dobrým výnimkám. Podarilo sa ukrajinským autorom z Action Forms prelomiť toto východné prekliatie? Ani nie, prinášajú totiž iba ďalší vydarený simulátor. Tentoraz k nám však chladný sibírsky vietor cez Ukrajinu privial simulátor mrazničky. A verte, že nenechá žiadneho z vás teplým.

Všade vôkol iba sneh a ľad. Beloba pokrývajúca zemský povrch plynule prechádza do rovnako bieleho horizontu. Kebyže vám ostré snehové vločky prudkými nárazmi nebodajú do tváre, tak na bielom pozadí ani nezistíte, že vôbec ešte stále sneží. Len vy a vôkol nič. Uprostred tohto ničoho sa skrýva temnota. Temnota tak mocná, že aj tie najnemožnejšie podmienky prekonala. Dokonca už aj tie najodolnejšie baktérie si zbalili svoje spóry a odišli do teplých krajov ako polostrov Kamčatka. No zlo tu už cez 13 rokov vyčkáva...na vás.

Presne v takej nezávideniahodnej situácii sa nachádza Alexander Nesterov, hrdina tejto hry. Obyčajný meteorológ s neobyčajnými schopnosťami. Na úvod však troška z histórie. Aj keď bola hra spoločnosťou 1C pomerne dosť prepieraná a propagovaná, tak sa od nej žiadne zázraky nečakali. Action Forms totiž stoja za hrou Vivisector, ktorú sprevádzala ešte väčšia, no najmä dlhšia mediálna masáž, výsledok bol však sklamaním. Cryostasis bol masírovaný menej, no určite nie skromnejšie. Sľubovali nám trošku z Bioshocku, trošku z Dead Space a ešte trošku zo všetkého. To všetko podávané ľadovo vychladené s prísľubom, že pocity strachu a mrazu sa budú predbiehať o ten intenzívnejší. Vážené dámy a milí páni, my sme to nakoniec aj naozaj dostali!

Písal sa rok 1968, keď našu malú krajinku prišli na víkend navštíviť ruskí bratia v tankoch a tajuplne sa odmlčal ľadoborec North Wind neďaleko Arktídy, čo sa však ututlalo. Dôvod jeho zmiznutia trápil vedenie strany veľmi dlho, až v roku 1981 prišiel nebojácny Saša, aby neobjasnenú záhadu nedobrovoľne vyriešil. Ďalej tu máme nielen líniu príbehu ľadoborca, ale aj Nesterovov príchod a nehodu, kvôli ktorej sa v mrazivej situácii ocitá. Občas si navyše aj babička odskočí zo svadby v Mrázikovi, aby vám vyrozprávala príbeh o jednom dávnom kmeni a jeho strastiplnej púti. Ako to však spolu všetko súvisí?

Hra v jadre samotnom je FPS, avšak nenechajte sa zmiasť prvým dojmom. Dovolil by som si odvážne tvrdiť, že dokonca prvky typické pre adventúry sú v hre v prevahe. Prebúdzate sa niekde. Netušíte kde a viete len, že niekde musíte rýchlo ubehnúť, lebo čoskoro budete na prstoch končatín počítať ako Simsponovci. Dostávate sa na loď, ale čo to zrazu? Z ničoho nič sa ocitáte v úplne inej situácii. Je to sen? Nie, asi iba halucinácia z namrznutých mozgových synapsií. Pokračujete ďalej, prepletáte sa prázdnymi namrznutými chodbami, beriete si ručnú baterku a onedlho opäť tá čudná vízia. Veci vidíte úplne inač a tušíte, že sa v týchto flashbackoch vraciate späť v myšlienkach a ujasňujete si predchádzajúce udalosti – jednoducho si začínate spomínať.

Už približne viete čo sa vám stalo, ale čo tá loď? Ako mohol stroskotať ? A kde sú všetci, nikde ani mŕtvolka pod zub. Až po nejakej dobe a zistených detailoch sa objavujú prvé telá mŕtvych nešťastníkov, pri ktorých Alexander niečo zvláštne pociťuje, no k tomu neskôr. Kráčate ďalej, prekonávate nové prekážky a tu sa to začne. Útok. Z ľadu sa zrazu vynoril človek a bezhlavo zaútočil. Ako mohol tak dlho prežiť a prečo ten útok? Vynárajú sa ďalšie otázky, tentoraz sa však odpoveď nedá ani len predpokladať. Na chvíľu je pokoj, hra vám do cesty kladie skôr puzzlové prekážky, pričom tempo je mrazivo pomalé, no bobek sa už pomaličky tlačí von. Hlavne musím poznamenať, že hra v žiadnom prípade nie je frenetická bezhlavá tupá lineárna jednohubka. Zaskočí krásne pomalým tempom, ktoré ešte viac umocňuje pocit strachu a aj v neskorších fázach hry útoky zamrznutých zombíkov nie sú na každosekundovom poriadku. Predvídate, kedy asi tak nastanú, ale vždy prevažujú mrazivé momenty prekvapenia, kedy sa vám zježia aj chlpy v podpazuší, že Vin Diesel môže také ramená závidieť.

Častejšie ako chodiace nanuky však budete riešiť iné problémy, skôr charakteru vyžadujúceho zapojenie šedej kôry. Ani pri zombíkoch sa však nezaobídete bez rozumného uvažovania. Takmer polovicu hry môžete o strelnej zbrani iba snívať a budete si musieť vystačiť s ventilom, sekerou, či dokonca s reťazou obmotanou okolo päste. To však nie je všetko. Zombící majú síce priamočiare chovanie, avšak za pomalých sa označiť nedajú a dokážu smelo sekundovať vášmu arzenálu, ba dokonca sú často aj o zbraň popredu.

To, čo ako oživujúci herný element ukázal kedysi filmový Thing, tak to Cryostasis vyladil do dokonalosti. Nachádzate sa za polárnym kruhom a ak sa nebudete udržiavať v teple, tak to ďaleko nedotiahnete. Od tepla sa odráža v hre všetko – vaša výdrž pri šprinte, vaša aktuálna schopnosť regenerovať, no hlavne váš „život“. Preto treba využiť každú jednu príležitosť zohriať sa, či už je to naftový generátor, alebo žiarovka stolnej lampičky. V tomto prípade naozaj nikoho neohreje láska. Často navyše výhrevné zariadenia nie sú funkčné a treba ich spojazdniť. Také hromadné ohriatie miestnosti však topí aj ľad a nikdy nemôžete vedieť, čo kde zamrzlo.

Spolu s topením je spojená ďalšia výnimočnosť hry. Cryostasis ako prvá hra vôbec používa nový PhysX engine pre reálne spracovanie správania sa vody. Po zapnutí výhrevného telesa v miestnosti stačí už len sledovať výsledok v závislosti od jeho výkonu. Globálne ohrejete výrazne celú miestnosť a ľad na stenách začína pomaly presvitať až postupne začne stekať dolu. Cencúle opadávajú a taký náraz za vašim chrbtom okamžite ovplyvní vstrebávanie tekutín v hrubom čreve. Celkovo je hra vystavaná na krásnych detailoch, ktoré si nedokážete vynachváliť. S pribúdajúcim mrazom postupne namŕza aj (minimálny) HUD a od úst sa výraznejšie parí. Podobné veci neovplyvňujú priamo hrateľnosť, ale príjemne prekvapia.