Najmocnejší a najväčší hrdina Albionu sa znudene poobzeral, odpľul si riadneho masliaka na chodník, na stupnici od jedna do desať ohodnotil dve prechádzajúce sa paničky (4 a 4,5) a s veľkou chuťou sa začal špárať v nose. Po chvíli si uvedomil, že tým asi nedáva najlepší príklad svojej ratolesti, s ktorou sa vybral na prechádzku do mesta, a aby minimalizoval prípadné dopady jednej zelenej kozinky ratolesti na psychologický vývin 13-ročného synátora, urýchlene mu dal pár drobných a poslal ho do tetovacieho štúdia. „Čo sa za mladi naučíš, v starobe ako keby si našiel,“ pomyslel si a pár sekúnd ešte zvažoval, či mu nepridať zlatky aj na využitie služieb obďaleč postávajúcej sociálnej pracovníčky. Ešte predtým, ako stihol nenávratne zničiť predstavy dospievajúceho syna o skutočnej láske, zbadal dole pri nábreží niečo, čo upútalo jeho pozornosť.

Tentokrát už po schodíkoch ku rieke schádzal s väčšou opatrnosťou, pretože naposledy, keď sa vydal podobnou cestou, nekončilo to pre neho práve najlepšie. Mieru opatrnosti vyhnal ešte o niečo vyššie povedomý jarmočný stánok, ktorý mu pripomenul niečo z jeho detstva. Stačilo iba niekoľko desaťsekundových intervalov a Hrdinove neuróny stále mierne oťapené zo včerajšej súťaže „Kameňácka trinástka“ – vypiť trinásť pív za trinásť minút v trinástich miestnych pohostinstvách, priradili maringotku k podivnému predavačovi Murgovi a jeho čarodejným predmetom.

Chvíľku zvažoval, či nebude lepšie vrátiť sa domov k manželke číslo jedna, ktorá mu určite poďakuje za nové tetovanie ich syna valčekom na cesto. Vzniknutú modrinu by si následne mohol ísť nechať ošetriť k manželke číslo 2, no tá valček na cesto používa na úplné iné činnosti. A nie, nemyslel tým pečenie. Túžba po dobrodružstve však opäť raz zvíťazila nad rozmnožovacím pudom a prvý predmet, ťažítko v podobe sklenenej gule s miniatúrou dediny, sa ocitlo v Hrdinových rukách.

Poriadny prieskum ostatných Murgových predmetov priniesol Hrdinovi ďalších pár prekvapení. Veľmi ho zaujal čarovný lektvar so schopnosťou zmeniť plemeno akéhokoľvek psa na huskyho, dalmatínca či inú rasu. Škodoradostné premeny vlastného štvornohého kamaráta ho bavili iba chvíľu, nakoniec sa vrátil k starému dobrému pôvodnému blcháčovi. Murgo ďalej po nových lokalitách poschovával 10 svojich zlatých sošiek, ktoré pri troche snahy donesú sladkú domenu. „Aký egocentrik...“ pomyslel si Hrdina a pohľadom pri tom jemne zavadil o vlastnú megasochu umiestenú na Újezdeckom námestí. „Nemal som si dať spraviť do tých kamenných treniek o niečo väčšie vypchávky?!“

Murgove dobrodružstvá mu tiež už navždy pripomínali nové kusy oblečenia, textilné farby, bojové žezlo a niekoľko nových vyznamenaní  a ocenení (pozn.: oficiálne pomenovanie týchto medailí  podľa „Nadnárodnéhu zväzu Hrdinov, ich psov, zbraní, výzbroje, priateľov, obdivovateliek, nepriateľov, nehnuteľností, majetku a manželiek (v tomto poradí)“ znie približne a-čív-ment.) Niekoľko z nich bolo priam labužníckych, napríklad odstrelenie 25 bambusových výhonkov (žmurk žmurk) z tiel nepriateľov, či strašenie nič netušiacich dedinčanov v kostýme vlkodlaka.

Keď sa Hrdina po zhruba dvoch hodinách od nákupu prvého magického predmetu vrátil domov k manželke číslo 3 (desne škaredá, ale desne dobre varí) a doprial si poriadnu porciu držkovej polievky a pľúcok na smotane, zhodnotil tento svoj deň celkom pozitívne. Čarovné predmety a zážitky s nimi spoločné ho vyšli iba na 560 zlatých, čo bola o niečo prijateľnejšia suma, ako naposledy utratených 800 zlatých za lístok do ponorky. K úplnej spokojnosti by ale  stále chýbalo viac zážitkov, viac nových nepriateľov, náročnejšie úlohy a väčšie výzvy.