EA má pri finálnej dvojčasti Harry Pottera náročnú úlohu. Predloha zdrhla z Rokfortu, takže na kúzelnícke GTA sa už hrať nemohli, prešli teda na fantasy klon Gears of War. A odniesli si úplne nemilosrdné kritiky, vyčítalo sa mnohé – slabá až rozbitá hrateľnosť, zlá grafika, dĺžka (čo bolo skôr plus). Lenže toto je Damoklov meč na hrdle vývojára – engine je hotový, uhnúť sa príliš nedá, medzi premiérami filmov je sotva 8 mesiacov, čo je pri tvorbe videohier čas ledva na jeden datadisk, takže. Ako obstáli chlapci z EA pri možno poslednom titule zo svojej stajne?

Od piateho dielu majú autori enormný problém vysvetľovať dejovú líniu a v tomto smere sa príliš nezlepšili. Bez načítania knihy alebo lepšie videného filmu nemáte šancu pochopiť čo sa deje. Trojica Harry,Ron a Hermiona sa vydá do Gringottskej banky a odtiaľ do ďalších lokalít. Tu niečo hľadajú (možno aj Dar smrti), tam bojujú a všetko speje do finále. Prečo sa to deje a v akej náväznosti, to sa nedá pochopiť iba z videohry. Autori urputne dúfajú, že ste videli film tesne pred hraním, a to musíte, inak sa ta v spleti levelov stratíte.

Ako third-person akčná adventúra sa Harry Potter sústredí na dve časti – kráčanie po lineárnej ceste, kde sa len občas naskytne vedľajšia cestička vedúca väčšinou k bonusovému predmetu (napr. odomknutej hudobnej skladbe). Úprimne, kedysi dávno mali hry Harry Pottera veľkú kopu zberateľných kúskov – fazuľky, mince, skrátka všetko možné a vy ste sa premávali do nemoty po chodbách Rokfortu či jeho okolí, aby ste ich všetky získali. Nielen v otvorenom svete posledných dielov, ale už dávno v jednotke či dvojke, čo sú takmer 10 rokov staré. Tento element hľadania či bádania je preč, cesta vedie jasne vpred a tých 20 - 25 vedľajších predmetov nájdete. Dôvod pre opätovnú návštevu levelu žiaden, aj keď vám hra možnosť jeho znovuhrania ponúkne. 

Takže ostáva nám tu boj. Po štyroch minútach už vyťahujete kúzelnú paličku a snažíte sa čarovať. Ale zase iba zopár starých kúziel a ani tie sa nedajú intuitívne ovládať. Budete rovnako sklamaní ako ja. Jasné, jasné, Stupefy, Expulso, Alohomora atď. A nutnosť okamžite sa skryť. Je to tak, cover-systém sa opäť snaží zafungovať ako v Gears of War, prekážok na krytie je dosť, ale samotný systém funguje spolovice. Keď ste pod skalou, je fajn, keď bežíte a kúzlite, aj vtedy funguje. No keď máte prejsť z jednej pozície do inej či nebodaj odlepiť sa od jednej skaly, utekať a kúzliť cestou k druhej a opäť zaliezť, je to problém. Prechod z cover módu do druhého je spočiatku ťažko realizovateľný – hra síce intuitívne ponúka tlačidlá, no reakcie má pomalé. A to sa vám v boji niekedy môže vypomstiť. Preto často pomáha strmhlavý výpad vpred.

Pocit z kúzelníckej hry sa vytratí rýchlo, lokality sú občas magické (banka pod mestom je fajn, hoci pripomína typickú jaskyňu z RPG hry), inokedy neprekvapia. Postaví sa proti vám banda nepriateľov, ale väčšinou iba tupo páli po vás svoje kúzla. V druhej polovici hry sa celkom osmelia, prídu v početnej prevahe a občas začnú taktizovať, ale váš lineárny beh proti nim sa neraz osvedčí viac ako premyslená taktika schovávania sa za štyrmi šutrami. Takže proklamovaný systém nefunguje práve stopercentne, aj z hľadiska správania sa nepriateľov a AI.

Budete prekvapení, ak sa za jeden-dva levely naučíte pár kúziel a štyri ťahy, zrazu vám hra pôjde konečne ľahko od ruky. Iste, level netrvá bežne viac ako 15 minút (pri zbere bonusov je to ledva cez 20), ale hrá má celkom solídny spád a autori sa nezdržiava v lokalitách viac ako je vôbec potrebné. Oproti prvému dielu cítim drobné zlepšenia, tam bol systém miestami úplne rozbitý.

Už-už keď si myslíte, že ste na hru vyzreli, príde nečakaná zmena hrateľnosti. Niektoré misie sa menia na defenzívne, kde Hermiona kúzli svoje čary a vy ju máte chrániť. Je jasné, čo sa tu deje, všetci pália po slečne, jej sa nepodarí vykúzliť čo treba a musíte občas ísť odznova. Pozitívnejší prístup však vidím pri občasnej zmene hrateľných charakterov. Je to tak, občas ide Potter nabok a priestor dostávajú jeho priatelia: misia za Hermionu je prekvapivo svieža, dokonca aj Ginny sa dostane ku kúzelnej paličke a profesorka McGonagallová má veľký súboj s obrom, pri ktorom si musíte meniť kúzla kvôli postupnému nabíjaniu a ich presnosti. Hurá, aspoň niektoré levely majú zrazu pestrejšiu náplň, oproti prvému dielu teda jasne dokazujú, že toto je lepšia hra. Ba čo viac, konečne už nemusíte iba páliť kúzla bez rozmýšľania, ale trošku viac taktizujete. 

Žiaľ, pokiaľ si uvedomíte tieto možnosti, pozeráte sa už na záverečné titulky a zistíte, že hra trvá niečo okolo 5 hodín. Čo je zhruba rovnaký čas ako dva Harry Potter filmy dokopy. Podstatnejšie je, že zatiaľ čo jednotka hra bola dlhšia, ale viac sa vliekla, dvojka ubieha rýchlejšie, s lepšou náplňou a možno vám bude aj smutno, že autori pár levelov nepridali.

Pridať rozhodne mohli na grafickom spracovaní, pretože vidieť niektoré postavy modelované pár polygónmi v roku 2011 je občas odstrašujúce (a nie je to Dementor bez tváre) a najmä prvé levely sú náročné na pohľad: na prostredia sa celkom pozerať dá, ale objekty či tváre sa modelovali ukrutne ťažko. Zvuková stránka je priemerná – soundtrack i simulované hlasy hercov neurazia.

Druhý diel navyše dostal podporu Move, ktorá má rovnako ako hrateľnosť silnejšie i slabšie chvíľky. Pre časť objavovania levelu funguje Move výborne, tu sa pohybujú hrdinovia, pohybom sa otočí kamera, tu sa skrýva bonusový predmet. No keď nastane bojová sekvencia, Move dokáže strieľať – no ťažšie sa vysporiada s pohľadom na dianie. Občas máte problém natočiť kameru správnym smerom, čím dávate šancu nepriateľom páliť na vás, lebo vy nebojujete s nimi, ale s Move a jeho kurzorom v rohu či na strane obrazovky. Teoreticky je možné, že Harry Potter je príliš náročný na svetlo pri hraní s Move, počas denného hrania reaguje lepšie ako v noci, keď je v izbe tma.

Nakoniec vyjde Harry Potter and Deathly Hallows Part 2 ako priemerná a mierne lepšia filmová hra ako jej nepodarená prvá polovica. Ale toto je jazda iba pre fanúšikov, ostatní budú sklamaní.