I Am Alive je hrou, ktorá na seba pozornosť pútala už od úplných začiatkov. V Ubisofte si už ani nemohli vybrať vhodnejšiu dobu na ohlásenie titulu. Z novej značky Assassinʹs Creed sa okamžite stal hit, ľudia s nadšením očakávali najnovší prírastok do rodiny Splinter Cell, ktorý mal zmeniť pohľad na sériu a povrávalo sa, že produkciu titulu mala na starosti všetkým dobre známa kočka Jade Raymond. I Am Alive prezentoval to najlepšie zo spomínaných konceptov a okamžite si získal srdcia hráčov. Sen sa však rozplynul, Jade hru neprodukovala, Darkworks na nej prestali pracovať a neskôr sa rozpadli a navyše ju sprevádzali početné posúvania dátumu vydania. Až nakoniec I Am Alive až také živé nebolo.

Z popola hru vzkriesili až v šanghajskej pobočke Ubisoftu, výrazne sa zmenil koncept, zahodila sa predchádzajúca práca a hra sa dostala do podoby menšej arkádovky na digitálnych distribučných kanáloch konzol. Tento scenár ani zďaleka nie je ojedinelý. Nekonečné odklady, menenie hernej náplne a zmeny celých vývojárskych tímov si však už tradične vyberajú svoju krutú daň. Je šanca, že I Am Alive ožije v celej svojej kráse a stane sa výnimkou povrdzujúcou pravidlo?

Zo začiatku tomu nič nenasvedčuje. Absencia akejkoľvek prezentácie ani nenasvedčuje tomu, že by v hre mal mať namočené prsty jeden z najväčších distribútorov. Prvé dojmy skôr inklinujú k indie titulu. Nebýva zvykom, aby sa v recenziách rozoberalo menu, no to svojim spracovaním už môže čo to naznačiť. Istá forma minimalizmu totiž hru neopúšťa ani po vrhnutí sa do deja. Dostávate sa do kože bezmenného hrdinu s neznámou minulosťou vo svete, ktorý je postihnutý taktiež neznámou katastrofou a nahráva si svoj každodenný boj o život na kameru. Inšpiráciu filmovými hitmi I am Legend a Cloverfield je možné badať na každom kroku, zvlášť prvého menovaného.

A tu nastáva prvý výrazný problém. Aj keď sa náplň po príbehovej stránke javí zaujímavá, tak nemá šancu vás do seba vtiahnuť. Zžitie s hrdinom je nulové, nakoľko ani poriadne neviete, o koho sa vlastne jedná. Z gameplayu jasne vydedukujete, že je to parkourista, no to je bohužiaľ tak všetko. Segmenty natočené ručnou kamerou, ktoré vás sprevádzajú medzi jednotlivými epizódami, tak ponúkajú skôr informácie o všetkých ostatných, no nie o hrdinovi a okolnostiach jeho života. Akurát okrajovo sa dozviete o jeho rodine a to je všetko. Keď sa na to s odstupom pozriete po dohratí, tak vlastne zistíte, že sa hra dejovo nikam neposunula, len ste pobehali celé mesto. A záver ukazuje, že práve o to najzaujímavejšie ste boli ukrátení.

Podávanie príbehu zlyháva nie len vo vývoji charakteru hlavného hrdinu, ale aj vo vykreslení pozadia katastrofy, ktorá postihla herný svet. Doňho ste vrhnutí po hlave, bez akéhokoľvek uvádzania. Neviete, čo sa stalo predtým, prečo už nestoja budovy, cesty, prečo herný svet trápia zemetrasenia, prečo sa ním preháňajú prašné búrky a prečo vás hustá hmla pomaly zabíja. A prečo vlastne bojujete o nie len svoj život, ale životy iných. Dochádza tak aj k takým nelogickostiam ako vedľa seba postavené kempy kanibalov a zvyšku preživších.

Snaha o zaškatuľkovanie I Am Alive v rámci zaužívanej hernej žánrológie by asi bola zbytočná. Namiesto jednoznačného určenia smeru, sa autori rozhodli hru vystavať na hneď niekoľkých princípoch okolo hlavného piliera, ktorým je boj o prežitie v nehostinnom svete. Možno to vyznie divne, no v hre hlavne chodíte. To by samo o sebe nebolo nijak zvlášť záživné, no pri chodení často aj napriek prítomnosti mapy neviete, kam idete. Väčšinu herného času strávite totiž v hustej hmle, ktorá vám pomaly uberá zo staminy, čím sa blíži vaša smrť. Nie len, že musíte objavovať prekážky, ale aj zásoby pre seba a popri tom sa snažíte nájsť úkryt mimo dosahu smrteľnej hmly. Ak sa vám to nepodarí, tak máte možnosť opakovať od posledného checkpointu, avšak len v obmedzenom množstve, ktoré si počas hry nazbierate (napríklad zachraňovaním).

Skákanie a lozenie sa stane významným prvkom vášho prežitia. Často je však tlačené do hry až príliš nasilu a čoskoro vás omrzí. Skutočne zábavný adrenalín zažijete až pri konci, kedy sa dostanete do zrútenej budovy hotela a budete premýšľať nad každým centimetrom. Ak trpíte akrofóbiou, tak sa do tejto pasáže ani nesnažte dostať. Bohužiaľ ste pri lezení až príliš obmedzovaní a namiesto jednoduchosti ako v prípade Assassinʹs Creed či Uncharted sa dočkáte len strnulosti a kolízií. Staminy nikdy nie je dosť, no keď vaša postava v posledných centimetroch trubky urobí po desiaty raz nezmyselný pohyb iným smerom ako chcete, tak sa neubránite hnevu. Hra vás svojou neschopnosťou zbytočne pripravuje o nazbierané zdroje. 

Plno obmedzení sa vám do cesty nedostane len v prípade lezenia, ale aj pri skúmaní prostredia. Dostanete sa len tam, kam autori chcú, aby ste sa dostali. A s 90% pravdepodobnosťou tam na vás čaká odmena v podobe zásob pre staminu, život, preživších, ktorí potrebujú pomôcť (ktorých je celkovo v hre 20), či ojedinele aj zbraní. Zabudnite na akékoľvek prehľadávanie tiel a vrakov. Slová chvály nepadnú ani na stranu akčnej vložky. Tá síce nehrá prím, no autori vás do nutnosti bojovať taktiež až príliš tlačia. Kým sa jedná o moment prekvapenia pri zabití a využitie prostredia vo svoj prospech, tak problémy mať nebudete. Ako sa budete blížiť k záveru, tak na vás budú útočiť stále viac a viac až dospejete k otravným situáciám, kedy musíte zabiť 6 nepriateľov 2 guľkami a jedným šípom. Kombinácia absencie súbojov na blízko a asi najslabšej postavy vo videohrách za posledné roky na zábave taktiež nepridáva.

Ak sa I Am Alive niečo skutočne darí, tak je to budovanie atmosféry. Hnusný zrnitý filter a neuveriteľne biedna dohľadnosť síce zakrývajú ešte hnusnejšiu grafiku, no v spolupráci s obmedzenou farebnou paletou budia celkom slušný dojem katastrofy a beznádeje, ktorý len miestami v pokojnejších pasážach presvetlí ojedinelý slnečný lúč. Vizuálne sa jedná o rovnako rozporuplný mix, akým sa vlastne celá hra prezentuje už od začiatku. Oproti tomu stojí priam dokonalá hudba. Akoby bola z úplne inej hry. Skôr sa hodí do temného hororu s vypätými situáciami na každom kroku, no odvádza skvelú prácu a zimomriavok na chrbte sa nezbavíte. Slušný je aj dabing postáv.

I Am Alive nie je úplne premárnenou príležitosťou. Ponúka veľmi zaujímavý herný koncept, ktorý však nevie predať a nedokáže do svojho vnútra vtiahnuť hráča. A aby toho nebolo málo, tak rozporuplnosťou pokračuje aj vo svojom obsahu. Dokáže ponúknuť naozaj silné momenty striedané otravnými pasážami, pri ktorých máte chuť konzolu vyhodiť von oknom. Nekonečný vývoj, problémy pri ňom a pravdepodobne aj unáhlené vydanie si nakoniec predsa len vybrali svoju daň. Najlepšie na tom nie je ani trvanlivosť. Hru budete mať za sebou po zhruba 5-6 hodinách a potom vám ponúkne už len opätovné hranie v režime Survival, kedy máte obmedzené zásoby a aj možnosti opakovania.