Už ste niekedy šli tak ďaleko, že ste si nepamätali, ako ste sa tam dostali? Nehnala vás vpred túžba niekam prísť, ale boli ste tak ponorení do myšlienok, že ste kládli jednu nohu pred druhú a keď ste zastali a precitli zo zahĺbenia, dospeli ste k názoru, že ste museli prejsť časovou bublinou alebo časopriestorovou dierou? Podnetom k vytvoreniu časového vákua môžu byť aj tučné beaty, ktoré vás unášajú a vám je jedno kam. Hlavne ďaleko a preč. A potom sa obzriete a možno zistíte, čo všetko ste prekonali, ako ďaleko ste zašli, koľko máte vlastne rokov a možno aj to, že stále prešľapujete na mieste.

Všetko, čo ste zažili, je len a len vaše. Nikto vám to nevezme ani sa nedá replikovať a keby aj, nikdy sa k TOMU nebudú viazať rovnaké zvuky, vône ani ľudia. Hovoriť preto o rovnakých zážitkoch nemožno. A v tom je Journey unikát. Vymyká sa čomukoľvek, čo ste doteraz mali možnosť odohrať, ale stále si necháva hovoriť hra, i keď nejde o presné označenie. Journey je interaktívnym dielom a tretím projektom Thatgamecompany. Dizajnér Jenova Chen potreboval presne šesť rokov na to, aby dokázal povedať obrazom a zvukom, o čo mu ide. O zážitky a emócie.

V podstate sa o Journey dá hovoriť iba ako o zážitku, dokonalom interaktívnom zážitku evokujúc spomienky previazané na individuálne životné traumy, radosti i strasti. A reprezentuje aj to, čo by sa stalo, keby sa z hier vytratila hra. Minimalistický prístup TGC úplne popiera to, čomu sa hovorí hlavné menu. Žiaden text, iba Start a vy začínate alebo pokračujete tam, kde ste skončili. Transparentná ovládacia schéma používa iba to najnevyhnutnejšie, aby ste sa s ňou v mikrosekunde zoznámili. Intuitívnosť nepotrebuje tutorial a ani ho tu v tradičnej forme nenájdete. Jediný text, na ktorý narazíte, sú záverečné titulky. Journey komunikuje výhradne hráčskym slovníkom, ktorý je univerzálny, nespolieha sa na žiaden zo svetových jazykov, a čo potrebuje, to vyjadruje zvukom a obrazom.

O čom je Journey? Je to vaša životná púť, ktorú zastupuje bezpohlavná červená a v dlhom plášti zahalená postavička. Neviete, prečo je v púšti, prečo nerušene medituje v horúcom piesku a ani to, či má vôbec tvár. Keď ju prvý kontakt s gamepadom vyruší a donútite ju vyraziť smerom k prvej dune, nájazdom kamery sa vám odokryje vyprahnutá púšť zvlnená ako vodná hladina tiahnuc sa k horizontu, na ktorom sa matne rysuje silueta kamenného obra so svetlom na vrchole. Je to cieľ? Mám sa tam dostať ja alebo tá červená postava?

Existuje tona výrazových prostriedkov od motion capture, cez mimiku tváre, licencovaných skladieb, až po slávne mená a dopodrobna napísaný príbeh. TGC sa spolieha, že všetky tie medzery vyplníte vy, nie však fiktívnymi, ale skutočnými spomienkami. A tá postava môže byť spokojne aj váš prst, kresliaci do piesku vašu životnú púť a to slnko a lesknúci sa piesok predstavovať bezstarostné detstvo, kedy ste sa vydávali ďaleko od domu bádať krajinu a stínať drakov.

Journey vám nedovolí zablúdiť ani sa príliš vzdialiť z vymedzeného priestoru, v tom okamihu zaduje silný vietor a vás vráti späť. Keďže úlohy neexistujú ani kompas či šípka určujúca smer, o pozornosť v nekonečnom prostredí sa hlásia zaviate ruiny, opustené stĺpy aj náhrobné kamene iných, ktorí to vzdali. Alebo sú to vo vetre vejúce zdrapy látky, potrhané a zvetrané vlajky. Od kedy sme sa stali vetrom v Flower, sa hra snaží udržať na zemi, ale využíva tento element na prekonávanie vzdialeností, výšok aj skákanie.

Postava má šálu a jej dĺžka reprezentuje výdrž, ako dlho sa vo vzduchu udrží. Hľadaním symbolov sa predlžuje a s tým aj schopnosť doletieť ďalej. Prvé nesmelé kroky nahradí odvaha manipulovať so zabudnutými monumentami a vracať im nazad aspoň trochu dôstojnosti. Uvoľňovaním roztrhaných vlajok si postavíte most, ako po lanách vás dostanú do výšok alebo vypustíte von lietajúce tvory, ktoré s radosťou brázdia vzduchom. Čo nová časť, to iné obdobie, ktoré plynule prechádza z dňa do noci či mrazivej zimy. Prostredie sa transformuje do vašich najväčších obáv, plávajúce monštrá predstavujú životné prekážky aj polená v kariére. Tu je nutné podotknúť, že v Journey sa nebojuje ani nezabíja, len kráča vpred a skáče.

Cesta je dláždená, vy ju netvoríte, ale absolvujete a môžete mať po boku aj partnera. Nikdy neviete, kto to je, kedy sa k vám pripojil ani ako sa volá. Kráča s vami, bok po boku alebo niekde v diaľave ho vidíte plachtiť. Voláte na seba zvukmi, na ceste si nimi spokojne môžete aj spievať alebo vychutnávať scenériu meditáciou. Nikdy nevidíte to isté, aj keď sa pozeráte na identické stĺporadie zaliate lúčmi zapadajúceho slnka, pod ktorým sa piesok rozžiari ako letná obloha posiata jasnými hviezdami. Cesta je pre každého iná práve zážitkami, aké vo vás prebúdza. S ďalším putujúcim sa bez jazykovej bariéry jasne dohovoríte, spolu otvoríte bránu, v mrazivom počasí zahrievate kráčaním vedľa seba, spolu čelíte silnej búrke aj zvedavo dobiedzate a snažíte sa presvedčiť sami seba, že je to skutočne živý človek. A potom všetko stíchne a vy prechádzate katarziou.

Žiadne video ani komentár vám nepriblíži ani z polovice to, čo všetko dokáže. A pritom sa Journey vojde do stopáže celovečerného filmu. V plnej dĺžke približne 150 minút v nemom úžase sledujete a žasnete nad niečim, čo nedokáže nasýtiť sietnice. Neviete sa vynadívať, ale ďalší pohľad vám bude pripadať nepríjemný, pretože budete na obrazovku zízať. Podobne ako Bully od Rockstaru nedokáže oceniť Journey mladý hráč, preňho pôjde o nudnú a krátku hru. Journey však ňou nie je.

Thatgamecompany netvorí hry, tvorí zážitky. A Journey je doteraz najväčším. Podľa Platóna je umenie darom bohov a umelec ich tlmočníkom. Jenova Chan je tým umelcom a Journey jeho nadpozemským dielom.