Jane Jensen patrí dôstojné miesto medzi legendami herného priemyslu - a to bez akéhokoľvek zdĺhavého mudrovania, či si to skutočne zaslúži a (týka sa hlavne mladších ročníkov) kto vlastne tá staršia pani je. Ak sa o nej chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš rozhovor s Jane Jensen. Majte však na pamäti, že táto dáma má zarezervované teplučké miesto na výslní, vôbec nie kdesi v rohu. Za sériu Gabriel Knight ju budeme platonicky milovať do konca svojich životov. Komu sa to nepáči, môže sa vyplakať, vyžalovať, prípadne trieskať hlavu o múr. Ale to je asi tak všetko. Pre vás ostatných je tu recenzia, ktorá má za úlohu zhodnotiť, či sa remake 20 rokov starého dobrodružstva hrá stále tak fantasticky ako kedysi.

Áno, hrá sa stále veľmi dobre. O tom taktiež netreba viesť siahodlhé filozofické debaty. Dôvod je prozaický: ak napíšete dobrý príbeh, má svojské čaro včera, dnes, zajtra a keby sme sa tu stretli o rok, názor by sme nezmenili. Tak je to aj s prvým Gabrielom Knightom s podtitulom Sins of the Fathers. Nechýba mu totiž nič, čo by mal skvelý thriller mať. Ponúka skvelého hlavného hrdinu, ktorého charizma strieka na všetky svetové strany, tajomnú zápletku, ktorá - a teraz pozor - vynikajúco graduje a neminie si skvelé nápady hneď na začiatku, nájdete tu humor i edukatívnu vložku a celé to pôsobí prirodzene, zaujímavo a napínavo. Pred 20 rokmi sa bliakalo od radosti pre možno prvú, vážne poňatú adventúru, ktorá bola vskutku vynikajúca a teraz… no teraz je to stále fajn, no plynúce roky jednoducho nezastavíš.

Pre znalcov pôvodnej hry len niekoľko postrehov. Ak ste milovali predlohu, láskou zahoríte aj pri remaku. Zmenilo sa toho len málo. Hra dostala nový šat, takže vyzerá k svetu, audio je už horšie. Niektoré hádanky a rébusy prešli obmenou, takže postrehnete zopár zmien, výsledok je ale rozhodne kladný. Oproti predchodcovi pribudla možnosť prehliadania zmien na jednotlivých obrazovkách a pokec k nim. Príjemným bonusom je systém nápovedy, ktorá v niekoľkých úrovniach navádza hráča, od naznačenia postupu po konkrétne riešenie, takže v prípade tápania si viete veľmi jednoducho pomôcť. Najprv vám hint systém napovie, čomu sa máte venovať, následne navrhne konkrétnejšie smerovanie a nakoniec ukáže cestu. Všetko je riešené formou otázok a odpovedí a nestane sa vám, že by ste sa úplne stratili. Horšie dopadla grafická novela: príbeh dobrý, spracovanie (rozlíšenie, interface) otrasné, nedostatočné. Toľko pre staromilcov, pre ktorých je Anniversary Edition takpovediac povinnosťou. 

Vývojári z Pinkerton Road na čele s Jane Jensen chvalabohu nezasahovali do skvelých dialógov a príbehu, takže sa znovu môžete tešiť na napínavé dobrodružstvo majiteľa antikvariátu. Gabriel Knight je tak trochu na mizine, teší sa obľube žien (hlavne v nočných hodinách), pracuje na svojej knihe, no má (už pekných pár mesiacov) spisovateľský blok. Trápia ho desivé nočné mory o voodoo a inšpiráciu sa snaží čerpať u svojho priateľa, detektíva Moselyho, vyšetrujúceho sériu rituálnych vrážd. Spočiatku nenápadný príbeh začne postupne gradovať, Gabriel zistí, že je do krvavého šialenstva zapletený viac, než by si myslel, začne odhaľovať nielen pozadie samotného voodoo, ale aj prekliatie svojej rodiny. Nesmie chýbať ani cestovanie mimo New Orleans, do ktorého je hra prevažne situovaná.

Atmosfére sa dá máločo vytknúť. Príbeh sa spočiatku lenivo rozbieha a máte možnosť dokonale sa zoznámiť ako s postavami, tak aj s prostredím a hernými prvkami. Nad Gabrielom sa postupne zaťahuje obloha, prináša napínavé momenty a cítite, že ste sa zamotali do čohosi väčšieho, než ste si pôvodne mysleli. Podobných projektov nájdeme v hernom svete pomenej, mnohé sa snažia dostať hráča hneď na začiatku a ďalej sa už len vezú. Podobne gradujúcou zápletkou sa môže pochváliť napríklad starší Fahrenheit či Heavy Rain, avšak Gabriel Knight sa pevne drží point & click adventúrenia. Svoju úlohu zohrávajú nielen dialógy, obsahujúce síce mnoho vaty, no dobre čitateľnej a zaujímavej vaty, ale aj post rozprávača. Ženský hlas suplujúci popis jednotlivých objektov sa nestráni sarkazmu a vynikajúco glosuje inak fádne pasáže, ktoré v adventúrach začnú nudiť.

Okrem toho vás čaká klasické adventúrenie okorenené niekoľkými hádankami. Zbieranie predmetov, ich používanie a kecanie o všetkom možnom (výberom z vopred pripravených tém, pričom viaceré môžete odkliknúť viackrát) preskočíme, je všetkým dobre známe. Omnoho zaujímavejšie je riešenie samotných hlavolamov, ktoré možno hneď na začiatku nebije do očí, ale je podriadené prirodzenej logike. Doteraz spomíname na navádzanie míma, fotenie s Moselym, prezliekanie sa za kňaza, a to nebudeme prezrádzať ďalšie chuťovky z pokročilejšej fázy hry. Všetko do seba príjemne zapadá (a ak nie, je tu nápoveda), takže Gabrielovo dobrodružstvo má príťažlivý nádych mysteriózneho thrilleru. Stále si však myslíme, že do adventúr nepatrí možnosť smrti hlavného hrdinu, takže behanie pred múmiami je utrpením i dnes. Po celý čas si pokojne riešite "puclíky" a zrazu musíte kľučkovať medzi oživenými panákmi, čo sa vďaka nepodarenému ovládaniu nie vždy darí.

Interface sa dočkalo minimálnych zmien a archaické spracovanie nevadí. Po kliknutí na aktívny predmet či osobu sa vám vysunú ikony s jednotlivými činnosťami, takže môžete niečo použiť či vziať alebo ak máte v inventári nastavený konkrétny predmet ako aktívny, môžete ho využiť. Pri postavách tak môžete získať informáciu o zvolenom objekte. Batoh nemáte nikdy preplnený desiatkami predmetov, a hoci nemiznú, málokedy sa v nich stratíte. Na všetko máte presne definované ikonky, málokedy sa trápite presnejším študovaním predmetov či ich kombinovaním v inventári. Viac mrzí akási nepresnosť pri klikaní, keď musíte hľadať predmety či iné voľby, odklikávanie dialógov a už spomínané pobehovanie v podzemí je až neznesiteľne frustrujúce.

Hra si, chvalabohu, ponechala 2.5D vizuál a ľúbezné pozadia s hromadou detailne vymodelovaných predmetov sme privítali s otvorenou náručou. Takmer žiadna obrazovka nie je zbytočne hluchá a nepôsobí ako odfláknutá či prázdna (áno Moebius, na teba pozeráme). Tu sa s prevedením do rozkošných farbičiek a detailmi vývojári rozhodne vyhrali. Lenže neostaneme len pri statickej grafike a žiaľ, na pretras sa dostanú animácie pohybov postáv. Spočiatku sú bez väčších kiksov, no čím viac sa ich začne v hre objavovať, tým viac tŕpnete a snažíte sa nemotorné otáčania postáv, podivné kreácie a prechádzania cez objekty ignorovať. Nejde to vždy. Animované sekvencie si, chvalabohu, zachovali komixový look a v stripovej forme prezentujú napredovanie deja decentne a pútavo.

Prejdime k ozvučeniu, kde to však začne nepríjemne škrípať. Hudba bola kúzelná pred 20 rokmi, dnes je väčšina motívov len mierne nadpriemerných, respektíve akceptovateľných, no rozhodne z nich nebudete chrochtať blahom. Naopak, z niektorých chytíte amok po niekoľkých sekundách a pochod na policajnej stanici je toho žiarivým dôkazom. Keby to nerušilo pri plnení úloh, sme ticho, ale hudba je tu skôr rušivým elementom. Z ozvučenia pochválime jedine dabing. Všetky postavy sú famózne nahovorené, Grace je skvelá ako kedysi, Mosely taký milý ťuťmák. Nechýbajú rozličné prízvuky u rôznych postáv, o rozprávačovi v ženskom podaní nehovoriac. Nepodaril sa však dabing samotného Gabriela a keďže je hlavným hrdinom a väčšinu času si berie slovo práve on, je to skôr na zaplakanie. Chýba mu mužnosť, ktorá je až detsky hraná, nedôveryhodná, absentuje prirodzenosť, arogancia je umelá. Kazí to výsledný dojem a  nenahradí v pôvodnej hre famózneho Tima Curryho.

Gabriel Knight: Sins of the Fathers 20th Anniversary Edition je výborná hra, zábavná a atmosférou nasiaknutá adventúra, ktorú nepustíte z ruky skôr, kým neuvidíte záverečné titulky. Stačí to aj dnes na skvelú zábavu, hoci doba pokročila - dobré príbehy sa dajú rozohrať vždy. A v tom je možno menší problém. Už sme to tu mali a hrali, takže orgazmické velebenie sa nekoná. Ale nevadí, toto dobrodružstvo by fanúšikom adventúr uniknúť nemalo. Skôr sa obávame toho, ako dopadne prípadný štvrtý Gabrielov prípad pri stále klesajúcej kvalite projektov od Jane Jensen. Kedysi robila skvelé veci, preto oceňujeme aj remake Gabriela Knighta.