Na prvé lásky sa nikdy nezabúda. Pre mnohých z nás je prvý Gabriel Knight s podtitulom Sins of the Fathers z pera Jane Jansen práve týmto zážitkom. Časy, kedy sme so slovníkom v jednej ruke a prípadne s návodom z herného časopisu v druhej prežívali zaujímavé príbehy, sú síce nenávratne preč, ale na legendu, ktorá otvorila dvere do sveta adventúr s brilantným príbehom, sa jednoducho nezabúda. A ešte lepšie spomína. Hlavne ak vieme, že sa chystá remake, ktorého malý kúsok sme mohli v predstihu ochutnať.

Vývojárov z Pinkerton Road nečaká ľahká úloha aj napriek tomu, že má vo svojich radoch uznávanú Jane Jansen. Osobu, ktorá dokáže napísať vynikajúci a chytľavý príbeh pre virtuálne dobrodružstvo, s kvalitne podanou zápletkou a citlivým zvyšovaním tempa. Ich prvý pokus presadiť sa na poli adventúr nedopadol najlepšie. Moebius sme recenzovali nedávno a dobre viete, že sme mu vyčítali nielen technologickú zaostalosť, ale aj napriek známym menám slabšiu zápletku. Obavy o celkovú kvalitu Sins of the Fathers 20th Anniversary Edition teda boli na mieste. Po dohraní prvých dvoch aktov (dní) z celého dobrodružstva Gabriela Knighta môžeme konštatovať, že sme tŕpli zbytočne.

Day 1

Zápletka ostáva, samozrejme, nezmenená a znovu si tak môžeme vychutnať predovšetkým zaujímavo a prirodzene pôsobiaci príbeh. Gabriela Knighta, majiteľa nie práve profitujúceho kníhkupectva v New Orleans, sužujú nepríjemné nočné mory. Snažiac sa nazbierať materiál pre svoju knihu sa vydáva po stopách podivných vrážd spájaných s voodoo kultom. Nenápadne rozvíjajúci sa dej vás nevhodí okamžite do rozbúrenej rieky vyšetrovania. Postupne pred vami otvára a predstavuje známe postavy (detektív Mosely, vždy šarmantná Grace) či uvádza, faktograficky no aj zaujímavou formou, do voodoo prostredia. Dialógy sú napísané na výbornú, vynikajúco ich dopĺňa Gabrielov monológ alebo rozprávač.

Rokmi overená story jednoducho funguje, ale objavil sa problém, ktorý môže degradovať celkový zážitok – dabing. Tim Curry svoj hlas už Gabrielovi neprepožičia a práve hlavný hrdina je tým, kde to najviac, a v podstate v jedinom prípade, počuteľne škrípe. Po celý čas hrania sme sa s mladším vydaním Gabriela nedokázali stotožniť, dabing nám pripadal príliš jemný, bez potrebných emócií a skrátka málo chlapský a drsný. Rozprávač v ženskom podaní je naopak skvelou voľbou, rovnako sme sa znovu platonicky zamilovali do Grace aj pre jej hlasový prejav. Hudba používa pôvodné motívy s miernymi vylepšeniami a napriek nostalgickému spomínaniu je na nej cítiť pokročilý vek. Na dnešnú dobu bol jej prejav možno až príliš béčkový, ale to neznamená, že vás ústredný motív nechytí. Na policajnej stanici si pre podivný pochod budete chcieť prepichnúť ušné bubienky, nech vás to pri hraní neruší.

Po Moebiusovi sme sa tak trochu obávali aj zvyšku technického spracovania. Prerod z pixelového adventúrenia do vysokého rozlíšenia pôvodnú atmosféru v žiadnom prípade nezabíja. Samotné pozadia sú plné detailov a vďaka špeciálnemu módu si môžete ku každej obrazovke prečítať a pozrieť krátke informácie o tom, čo všetko sa zmenilo a vylepšilo. Je na čo sa pozerať, nechýba množstvo detailov, prostredia sú bohaté na objekty. Dokonca aj animácie pohybov už nepôsobia až tak toporne a trojrozmerné postavy na 2.5D pozadiach vyzerajú viac uveriteľne, prirodzene a hýbu sa plynulo. Nie je to síce ešte úplne precízne, na dokonalosť motion capturingu zabudnite, ale je vidieť badateľný pokrok.

Day 2

Čo sa hrateľnosti týka, ostalo všetko pri starom. Milovníkov pôvodnej hry to zaiste poteší, a to aj napriek tomu, že niektoré prvky užívateľského rozhrania pôsobia až príliš archaickým dojmom. Rozhovory s postavami prebiehajú tradične: výberom popisu volíte nasledujúcu tému rozhovoru, pričom pre absolútne vyčerpanie je nutné opakovane klikať na danú voľbu. Dialógy sú na dnešnú dobu rozsiahle, avšak nie prázdne a fádne. V niektorých situáciách sa k postavám vraciate a napríklad v prípade Grace zadáte možnosť preverenia skutočnosti či zistenia ďalších detailov, na ktoré ste narazili pri vašom pátraní. Niekedy sa zamotáte a dlhé minúty počúvate rozhovory, na ktorých stojí celý príbeh. Jemne zakomponovaný humor v podobe drsnej irónie pôsobí prirodzene.

Kedysi bývalo v adventúrach pravidlom, že každá obrazovka musí obsahovať more aktívnych miest, hoci len čisto interaktívnych, bez možnosti zbierania všetkých predmetov. Často ich teda objavíte desiatky a po zobrazení aktívnych miest ostanete v miernom šoku. Navyše tie po vzore dávnych časov automaticky nemiznú z ponuky po ich odhalení a môžete na ne neustále klikať. Všetko komentuje samotný Gabriel alebo rozprávač, takže vás čakajú ďalšie popisy, vonkoncom však nie nudné. Inventár je riešený zaujímavo: po kliknutí naň je nutné vybrať predmet, ktorý chcete aktívne používať a vtedy je možné s ním manipulovať či už v súvislosti s postavou alebo iným miestom. Chvalabohu, nenarazíte na vyslovene bizarné kombinácie, no ak sa zaseknete, je po ruke skvelý hint systém s nápovedou, ktorá neukáže konkrétne riešenie, ale len navedie na riešenie problému. Takže si hranie užijete aj bez znalostí pôvodnej hry či hlbších skúseností s adventúrami. Na míma, maliara či vyzliekanie Moselyho sa len tak nezabúda.

Ďalšou čerešničkou na torte je bodovací systém odmeňujúci hráča za splnené míľniky. Na dohranie nemusíte splniť všetky drobnosti, no o motiváciu pri splnení všetkých úloh je postarané. Celkovo pôsobí hrateľnosť pokojným dojmom a na rozdiel od moderných adventúr nie je príliš škrobená a umelá. Hoci máte more možností, v drvivej väčšine prípadov ide len o krovie poskytujúce čosi navyše. Medzi jednotlivými miestami sa pohybuje klikaním na oblasti zobrazené na mape. Čo je plusom, každé miesto na vás dýcha svojskou atmosférou a napriek minimálnemu pohybu ponúka dostatočný priestor na realizovanie sa zanechá v hráčovi presne ten dojem, ktorý bol plánovaný. Či už ide o miesto činu, voodoo obchodík alebo Gabrielovo kníhkupectvo, vždy máte z konkrétneho miesta správny pocit.

To be continued

Síce sme sa do príbehu zahryzli len na chvíľu, ale presne vieme, čo konkrétne môžeme očakávať a už teraz sa viac tešíme ako obávame, aký bude konečný výsledok. Sins of the Fathers 20th Anniversary je presne tým, čo hlása: špeciálnym remakeom pre milovníkov pôvodnej hry s možnosťou prilákania nových duší. Gabriel Knight je sériou, ktorú budete milovať alebo vás jednoducho nechytí pod krkom a ostane pre vás len obyčajným príbehom opradeným mystickou atmosférou. Svoju úlohu ale výročná edícia plní zatiaľ na sto percent a hoci máme menšie výhrady hlavne k dabingu, hranie to bolo osviežujúce, pripomínajúce časy bez Windowsu a s nutnosťou skutočného bádania a odhaľovania zápletky. Kvalitne napísanej a bravúrne prednesenej.

Pekným bonusom je aj komix, ktorý by zniesol vyššie rozlíšenie a roztiahnutie na celú obrazovku, aby sme nemuseli každú stránku rolovať smerom nadol, ale to už len hnidopišsky hľadáme chybičky krásy na inak výborne zreparovanej hre. Ak bude takto vyzerať aj štvrtý Gabriel, ktorý sa vraj chystá, tak sa máme na čo tešiť. Gabriel aj po dvadsiatich rokoch má čo ponúknuť a dokazuje, že ani klasické adventúry dnes nie sú mŕtve a dobrý príbeh zaujme aj napriek svojmu veku. Tak hor sa do šitia vlastnej voodoo bábiky, budeme ju potrebovať!