Temný príbeh Still Life sa paralelne odohráva v dvoch časových obdobiach v dvoch metropolách navzájom spojených práve 75 ročnou zložkou s poznámkami. V modernom Chicagu sa budete pohybovať s Victoriou a v Prahe v roku 1920 s Gusom, ktorý sa snaží uniknúť pred svojou minulosťou a reputáciou detektíva. Keď však narazí na ženu svojho života Idu Skalíčkovú, rozhodne sa prípad zmasakrovaných prostitútok, ktorý otriasa stovežatým mestom, vyriešiť.

S rovnakým rukopisom sú kántrené výhradne ženské telá aj v Chicagu. Vrah po sebe prakticky nikde nezanechá žiadne stopy a stále je krok pred políciou. Still Life má obsahovať iba dve miesta činu, jedno v Prahe a jedno v Chicagu a práve sem sa pozriete v hrateľnej ukážke. Demo otvára fenomenálna úvodná animácia sprevádzaná hudbou, ktorá sa vám zaručene dostane pod kožu. V zmesi rýchlo striedajúcich sa záberov a titulkov odhalíte analógiu s fenomenálnymi technikami Jacka Rozparovača a siluetu vraha v cylindri pohybujúceho sa pod rúškom tmy v uliciach.

Hrateľná ukážka je, ako to už v dnešnej dobe býva pravidlom, krátka. Nemôžeme predsa chcieť po autoroch, aby uvoľnili jednu pätinu hry ako v prípade Sherlocka Holmesa. Still Life sa drží princípov point-n-click adventúr, obsahuje však nenásilne vsunuté akčné prvky. Victoria prichádza na miesto činu veľkým jeepom, na kapote ktorého by rada videla agentka Claire detektíva Millera, ktorému precvičila žalúdočné svaly mŕtva žena naložená vo vani. Už z prvých dialógov je jasné, že hra dostala oprávnene pečiatku +17. Rozhovory plné vulgarizmov neobsahujú však témy, na ktoré sa môžete pýtať.

Nový systém dialógov využíva na zvolenie tém ľavé a pravé tlačítko myši, s ktorými prakticky vediete rozhovor. Ľavým idete priamo a bez servítok na vec, pravým sa uštipačnými poznámkami dozvedáte niečo o osobe, s ktorou sa rozprávate. Nelinearita dialógov ako v prípade Post Mortem sa nekoná, práve naopak. Still Life je neskutočne lineárna hra, každá činnosť nadväzuje na seba a napr. bez zobrania všetkých dôkazov, nespadne schodisko pri opúšťaní polorozpadnutej budovy.

Po krátkom zoznámení sa s postavami a dialógovým systémom prichádza na radu nový prvok a to celoobrazovkový 3D inventár a zbieranie dôkazov. Luminolom budete pod UV svetlom odhaľovať krvou napísané odkazy, pinzetou zbierať tkaniny a vatové tyčinky namáčať do kaluží krvi. Dôkladnú analýzu miesta činu korunuje fotografovanie každej stopy, ktoré sa stane po čase otravné. V inventári si každý predmet môžete preskúmať na celej obrazovke rotovaním alebo priblížením výhľadu. Z nepochopiteľných dôvodov autori urazili inteligentný kurzor a ponížilo ho na úroveň polodementný. Aby ste totiž použili predmet je nutné otvoriť inventár, vybrať predmet, vybrať činnosť a potom použiť! Na podobnom desivom princípe bude fungovať aj vzájomné kombinovanie a pravdepodobne sa zdĺhavé vyberanie činností stane nedostatkom na inak výbornej hre.

Na druhej strane je príjemné sledovať, že herné princípy, ktoré overila kritika a hráči, fungujú rovnako dobre. Postavu ovládate myšou (alebo klávesnicou) kozmeticky upraveným kurzorom zo Syberie, hra používa identický font v titulkoch rozhovorov a beží na rovnakom engine. Microids nasadili s renderovanými sekvenciami kvalitu poriadne vysoko a nemienia v nej upustiť ani pri predrenderovaných pozadiach či práci s tieňmi a svetlom. A niet sa čomu čudovať, grafiku má na svedomí tím ľudí, ktorý je zodpovedný za prekrásne renderované pozadia a animácie v oboch dieloch Syberie.

Still Life je hrou pre dospelých, už teraz je jasné, že bez dobrého marketingu, ktorý Microids chýba po prepustení zamestnancov, nebude z tejto hry bestseller. Rovnako je jasné, že hlavná postava sa nedostane so svojím vyberaným slovníkom do povedomia, tak ľahko ako sladká Kate. S cielením hry pre dospelejších hráčov je jasný smer, ktorým chcú Microids zaujať publikum. Rozhodne sa na temnú detektívku tešíme.