Niesť na pleciach úspech predchádzajúceho titulu môže byť kontraproduktívne, navyše, ak ten titul vytvoril človek, ktorý si razí cestu svojím vlastným smerom a po dokončení sa s vývojárskym tímom rozlúčil. Séria Syberia sa isto krásne vyníma v portfóliu kanadskej spoločnosti Microids. Syberia nemôže byť bez Benoíta Sokala a Benoít Sokal teraz pod hlavičkou vlastného štúdia White Bird Productions rozvíja svojou fantáziou novelu Snow of Kilimanjaro od Hemingwaya. Microids nezostáva nič iné, len sa so slávou vyrovnať a pokúsiť sa prekonať rozprávačskú schopnosť a epickosť Sokalovej Syberie.

Hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Nie, Microids nepridelili ďalší prípad právničke Kate Walker. Okultizmus a tajomstvami opradené brutálne vraždy nechali ožiť na plátnach obrazov a trojgeneračné besnenie sériového vraha prepletené s rodinnou tragédiou môže začať. Hups, spravili to znovu!

Fanúšikom adventúr a znalcom tvorby Microids netreba predstavovať nelineárnu detektívku Post Mortem, ktorá si vyslúžila rešpekt medzi hráčmi a dostala sa do povedomia kvôli ťažkým puzzlom a systému rozhovorov. Autori sa odklonili od sladkastej príchute Syberie a vrátili sa k napínavému krvavému príbehu, čím Still Life namierili na dospelú hernú obec. Požičaním hlavnej postavy z Post Mortem, súkromného detektíva Gusa McPhersona, získali známy charakter. Na jeho skúsenostiach s kriminalistikou a prípadmi mohli začať stavať. Solídne základy zacementovali druhým herným charakterom a stmelili dlhoročnými skúsenosťami so žánrom a hernými mechanizmami, ocenenými hráčmi z celého sveta. Skeptik by povedal, že znásilnili obe hry (Post Mortem a Syberia) a vykradli to najlepšie. Optimista by zhodnotil situáciu so slovami, že invencia Still Life rozhodne nechýba.

Hlavnou postavou Still Life je Gus McPherson a nie všade proklamovaná jeho vnučka Victoria, ktorá sa ocitla aj na prebale hry. Sčasti je to dané samotnými tvorcami a sčasti aj marketingovým ťahom, kedy chceli dokázať, že Victoria môže kedykoľvek nakopať zadok Kate. Status rozprávača je zverený predsa atraktívnejšej osobe s krátkym strihom, ešte kratšou sukňou a nabrúseným jazykom. Victoria si nenechá nadávať do zelenáčov a s radosťou si uťahuje aj s kolegov. Prípad sériového vraha je však pre ňu tvrdším orieškom, než problém, ako presvedčiť partnera Millera, aby nevykecal, že tvrdá Victoria má svoju izbu zariadenú poriadne infantilne a na posteli má macíka.

V nevyriešenom prípade počet obetí stúpa a s vyšetrovaním nie a nie pohnúť. Olejom do zhrdzavených kolies je truhlica s osobnými vecami starého otca v rodičovskom dome. Nazretím do spisov objaví Victoria súvislosť s Chicagskym mäsiarom v 75 ročnom prípade, na ktorom pracoval Gus! Obeťami boli výhradne ženy a po smrti boli rovnakým spôsobom zohavené. Musí tam byť nejaká spojitosť!

Still Life pracuje nielen s dvomi postavami, ale aj s dvomi zdanlivo nesúvisiacimi dejovými linkami, prepletenými čítaním starých spisov. Retrospektívny pohľad na pátranie dramaticky mení vyšetrovacie postupy, hráč sa dostáva čoraz hlbšie do tajomstiev svetových metropol a v rozbitej mozaike sa snaží už od začiatku označiť podozrivého. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Príbeh striedavo skáče zo súčasného Chicaga do Prahy na začiatku 20.storočia, kam Gusa zaviedol únik pred svojou profesiou. Reputácia si ho našla aj v stovežatom meste. Osudová láska Ida Skalíčková s kolegyňami ho presvedčia, aby sa chopil prípadu a dolapil „Pražského řezníka“. Pátranie Gusa v temných uličkách a stretanie sa s podivnými ľuďmi inklinuje k Post Mortem a hlavne k hre Jack the Ripper a filmu From Hell. Hráči oboznámení s týmito zdrojmi inšpirácie budú možno rovnako sklamaní ako ja. Gusovu časť však treba označiť za vydarenejšiu, Victoria tu hrá druhé husle.

Malou muškou na grafickom kabáte je viditeľná kompresia (hlavne pri väčších uhlopriečkach monitorov), okolo postáv sa objavujú nepekné kontúry a niektoré modely doslova splývajú s pozadím (Peter na smetisku). Still Life sa rozkladá na dvoch CD, keby sa Microids ubrali smerom k DVD nosiču, mohli by použiť aj vyššie rozlíšenie ako 800x600 a výborným prestrihovým filmom by vyšší bitrate rovnako prospel. Tu by sa ešte patrilo povedať, že autorom animácie Victorie trochu ušli – nadskakuje a pláva po prostredí – a pathfinding by potreboval odladiť.

Napriek kritickej nálade recenzie, musím priznať, že Still Life je adventúra, na ktorú hráči čakali. Keď sa ponoríte do vyšetrovania, prestanete vnímať prílišnú linearitu, vyžadovanú nutnosť vykonania úkonov v presnom poradí alebo pokusy o zakčnenie hrateľnosti. Budete sa prehrabávať v spisoch, v hlave profilovať vraha a všetko konzultovať s denníkmi. Still Life možno prirovnať k človeku, ktorý má k nohe reťazou pripevnenú kovovú guľu s nápisom Syberia. Udrží sa vysoko nad hladinou, ale nevyletí do oblakov.