Medzi najobľúbenejšími námetmi na poriadne drsnú hru s prehľadom víťazí krutá invázia z vesmíru, ktorá ponúka detailne popísané utrpenie mierumilovných obyvateľov a nekonečnú záplavu krutých monštier všakovakých tvarov a zvrátených chúťok zameraných zväčša s dôrazom na spomínané obyvateľstvo. Hovoríte, že sme sa trafili do vášho vkusu a chceli by ste takú hru? No tak to potom máte šťastný deň, lebo niečo podobné tu pre vás dnes máme.

Starring: LocoRoco, Featuring: MuiMui, Nyiokki, Chuppa in:
LocoRoco PSP game
Monsters: Koiya, Moiya, Oiya, Musukusu, Toge, Bottyo-Ro and incredible Ho-Ho.

Keď niečo vezmú do rúk Japonci, tak sa treba pripraviť na nečakané prekvapenia. V ich hrách nikdy nie je nič také predvídateľné ako pri zbytku sveta a aj vopred známe fakty v konečnom dôsledku vyzerajú inak ako na papieri. V hre LocoRoco nestretnete žiaden hudobný vlak, ale naozajstnú a v predchádzajúcom odstavci rafinovane avizovanú inváziu z vesmíru, rovnako tak aj kruté monštrá a dokonca aj pojedanie, vybuchovanie tiel a rôzne druhy vcucávania. Nejedná sa však o krvák, ale o najroztomilejšiu hru všetkých čias s účinnosťou platnou na ďalších 100 rokov vopred.

LocoRoco sú totiž mierumilovné želatínky, ktoré pomáhajú na svojej domovskej planéte všetkým rastlinám a svojim neustálym spevom obšťastňujú Všehomír. V jednom kuse hopkajú, rozdeľujú sa a zase spájajú, prevaľujú sa a lietajú vzduchom. Ako vidíte, vedú si celkom príjemný a bezstarostný život. Takmer všetko sa však zmení po príchode mimozemských nepriateľov, ktorých hlavným cieľom je nádherných LocoRocov čo najviac ušpiniť a všetkých po(s)tupne vcucnúť. Slovo „takmer" som použil zámerne, lebo invázia-neinvázia, spievať treba a naši LocoRocovia spievajú ako najatí v jednom kuse.

Ja som vás varoval, že je to japonská a teda pre mnohých zákonite cudzokrajná a úchylná hra, ale na ďalších riadkoch sa pokúsim tento nie celkom správny názor zmeniť. Uznávam však, že predchádzajúci stručný popis vyznieva fakt divne a že na prvý pohľad toto prirovnanie sedí ako povestná riť na šerbli.

Keďže sa jedná o preview, tak nemá význam opisovať na čo sa môžete v tejto hre tešiť, lebo to si už pre vás chystá Spacejunker vo svojej recenzii, na ktorú som celkom pekne nabudený aj ja. Možno by bolo dobré pozrieť sa na hru v širších a pre mnohých nečakaných súvislostiach. Keď som prvý krát videl LocoRoco, tak mi hneď mysľou prebehli spomienky na ranné detstvo. Ja, ako zhýčkané bratislavské dieťa, som nebol odkázaný na nejakú STV, ale pozerali sme zásadne iba Viedeň. A tam chodila už na začiatku sedemdesiatych rokov väčšina svetoznámych seriálov, vrátane Tom a Jerry, Monty Python's, Star Trek TOS, Muppets Show a pre mňa nezabudnuteľný francúzsky Barpapapa.

A práve posledný spomínaný seriál je podľa mňa duchovným otcom LocoRoco. Rodová príbuznosť týchto dvoch diel je naozaj neprehliadnuteľná avýrazne poukazuje na fakt, že japonská popkultúra vo svojej podstate čerpá strašne veľa z našej, európskej. Je to všeobecne známa praktika japonských vývojových tímov (viď. prípravné práce zahŕňajúce študijný pobyt vo Francúzsku k jednej z najlepších hier podľa Famitsu – Vagrant Story.) Na toto tvrdenie mám samozrejme aj rukolapný dôkaz. Kto sa trochu zaujíma o aktuálne animované trendy v Nippone, tak vie, že momentálny hitom je Millerov Krtek a Sekorov Ferda Mravec.

Áno, to sú tie rozprávky, na ktoré sme počas socíku tak svorne nadávali a dožadovali sme sa Transformerov a inej kozmickej hávede. A to sa bavíme o krajine, kde vznikla manga, ktorá vlastne bola len pokusom a imitáciu amerických superhrdinských komixov. Po tomto je jasné, že všetko so všetkým súvisí a LocoRoco nie je až tak uletená hra, ktorá mohla vzniknúť len a len v Japonsku. Dúfam, že niekoho táto mikroštúdia zaujala a začne hľadať ďalšie súvislosti. Vráťme sa však k našim malým a ťažko skúšaným želatínkam.

Okrem grafiky, ktorú názorne vidíte na priložených obrázkoch hra prináša tretí a zároveň najlepší herný soundtrack z kategórie „Uletený". Prvým bol nesporne legendárny Neverhood (Terry Taylor forever, pozn. Junker), ktorý dodnes mnohí z vás opatrujú vystavený na poličke. Druhým bol excentrický projekt hry zloženej z jedinej čiary Vib Ribbon s nemenej minimalistickou hudbou, no a do tretice prichádza klinec v podobe LocoRoco. Šialená chytľavosť tohto soundtracku sa nedá priblížiť žiadnymi slovami, ale možno pomôže prirovnanie, že to znie ako sfetovaná dychovka sprevádzaná detským zborom, ktorý si doprial niekoľko poriadnych dúškov hélia. Nič presnejšie som nevymyslel, ale ak máte návrhy, tak sa môžete realizovať v diskusii.

Myslím si, že sme si povedali o LocoRoco už toho dosť a predsa som nechal dostatočný priestor na recenziu. Táto hra prináša čerstvý vzduch do mierne zatuchnutého sveta tradičných plošinoviek. Vzdávam hold Sony, ktorej sa konečne podarilo stvoriť silný titul, ktorý dokážu hráči presne a okamžite identifikovať spolu s platformou aj z kilometrovej vzdialenosti, ako v prípade hier od Nintenda. Zostaňte teda naladení a čakajte na recenziu. LocoRoco stojí za to.

Pokiaľ sa vám zdá, že ste sa o tejto strelenej hre nič po hrateľnej stránke nedozvedeli, odporúčame hodiť očkom po dojmoch z hrania dema, alebo si rovno demo zahrali, alebo ak ste majiteľom PSP, tak odporúčame demo s jedným levelom stiahnuť z YourPSP.com.