FABLE 3 |
FABLE 3 |
Rozprávkový svet Albion opäť potrebuje svojho hrdinu. Ani naše dve predchádzajúce dobrodružstvá nepriniesli krajine vytúžený mier a stabilitu a tak teraz, 50 rokov po udalostiach Fable II, musí povstať nový Hrdina.
Albionu vládne krutý kráľ Logan, no jeho zosadenie z vyhriateho tróna bude iba začiatkom tretieho príbehu napísaného Petrom Molyneuxom. Teda presnejšie, jeho polovicou, pretože práve v prvej polovici hry sa budeme snažiť zlého Logana odpratať na smetisko dejín. Druhá polka bude, ako to už bolo niekoľkokrát zdôrazňované, venovaná napĺňaniu svojich predsavzatí a plneniu sľubov, ktoré Hrdina urobil pri svojej ceste po spoločenskom rebríčku. A aby to nemal také jednoduché, Albion v rovnakom čase začne kontaktovať aj nová civilizácia Aurora (zatiaľ nepotvrdené meno).
Základné časti puzzle skladačky s názvom Fable 3 sú známejšie už dávnejšie. Dvojitý príbeh, ekonomické, resp. strategické poňatie niektorých prvkov, „touch“ mechanika, temnejšie podanie, PC verzia a ďalšie atribúty sa z brán Lionhead Studios sa dostávajú postupne od prvého oznámenia hry. Na E3 sme ale mali možnosť priamo do Albionu vstúpiť a to hneď v dvoch hrateľných ukážkach - jednej súbojovej a druhej questovej.
„Toto je Fable 3?“, spýtal som sa neveriacky po tom, ako mi vývojár podal do rúk ovládač a na obrazovke predo mnou sa spustilo akčné demo. Hra vyzerá úplne rovnako ako jej predchodca, čím nemyslím len výtvarný štýl, ale aj použité modely a textúry. Skutočne, pokrok v grafike je malý a pravdu povediac celkom zanedbateľný, no môže to byť tým, že súbojové demo je len pár príšer nahádzaných do náhodného dungeonu. Aspoň tak teda na moje nespokojné kývanie hlavou reaguje chlapík z Lionheadu. Nevadí, Fable 3 stále vyzerá správne rozprávkovo, takže prvé malé sklamanie prekonávam a púšťam sa do akcie.
Dungeon naozaj pôsobí oveľa temnejšie a nebezpečnejšie ako smradľavé diery vo Fable 2. Môže za to nedostatočné osvetlenie kammenných chodieb a najmä zlovestné červené oči číhajúce na okraji temnoty. Za pár sekúnd už mám tú česť zoznámiť sa s novým prídavkom do rodiny albionských bubákov, s Tieňom. Skúšam obľúbené kombinácie kúziel, streľby a útokov zbraní. Až na zapnutie špeciálneho módu, kedy sa z Hrdinu stáva na malú chvíľu neprívetivo vyzerajúce „monštrum“, je súbojový systém opäť dôverne známy. Jednoduché, účinné, ale už obkukané ovládanie ma len utvrdzuje v tom, že Fable 3 by sa podľa odohratého mala volať skôr Fable 2,5.
„Teraz si vyskúšate našu super Touch funkciu,“ hovorí mi obďaleč stojaci chlapík, keď som sa presekal všetkými Tieňmi i mechanizovanými robotmi. AI ovládanú postavu, ktorá mi doteraz v bojoch pomáhala, treba totiž odviesť z jaskyne na denné svetlo. Uúúú, touch mechanizmus, teším, teším, ba priam horím nedočkavosťou, ako pán Molyneux do reality previedol jeden zo svojich brilantných nápadov. Budem analógom opisovať pohyby rukou? Alebo to vymyslel nejako inak? Chyba lávky, jedným zo zadných triggerov jednoducho akože chytím dedinčana za ruku a za neustáleho držania tlačidla ho vyvediem až do bezpečia. Ehm?
Akčná pasáž končí a Lionheaďák ma posiela k druhému stojanu, kde si mám vyskúšať jeden quest. Medzitým sa ma vypytuje, či som niekedy hral Fable 2, lebo že mi to v jaskyniach išlo veľmi dobre. Bodaj by aj nešlo, keď obtiažnosť ostala zhruba na rovnakej úrovni ako naposledy a žiadny normálny hráč pri správnom používaní liečivých fľaštičiek s misiou nemôže mať problém.
Ak bol môj dojem z grafiky Fable 3 mierne rozpačitý v interiéroch, exteriéry mi dali úplne za pravdu. Vizuálny štýl sa takmer vôbec nezmenil, všade vládnu rovnako veselé farby (čo je dobre), ale aj rovnaká architektúra, artdizajn, použité materiály i grafické efekty. Rovnaká je vodiaca čiara na zemi, rovnaký je pes (v prvej misii vôbec nebol), podobné sú zvuky i hudba. Niežeby som mal s grafikou Fable 2 problém, naopak, veľmi ju chválim, no od trojky som čakal aspoň malý posun vpred. Ten sa môže dostaviť v mestách v súvislosti s priemyselnými zónami a ďalšími neopozeranými lokalitami.
Pri komunikácii s NPC si všimnete, že neexistuje žiadne okrúhle dialógové menu. Všetko je robené čo možno najintuitívnejšie, pričom ako príklad poslúži obyčajné podanie rúk. Krátke stlačenie = letmé stisnutie, dlhé držanie = 10 minútový plieskanie dlaní a lá pozdrav v černošskom ghette.
Úlohou v druhej E3 misii bolo pomôcť istej miestnej žienke s jej manželom. Ona žiada o rozvod, on nechce pristúpiť. Rozseknutie gordického uzla spočíva v tom, že Hrdinka (až na dennom svetle som si všimol, že hlavná postava patrí k nežnému pohlaviu, aj keď podľa razancie predvedených útokov to tak rozhodne nevyzeralo) tvrdohlavého mužíčka zvedie a tým ho k rozvodu prinúti. Zvádzanie prebiehalo podľa klasických príručiek „Ako sa venovať zadanému chlapovi“. Tanec a darčeky pomohli získať jeho dôveru, odvedenie za ruku do centra dediny (touch mechanizmus!) ho takmer úplne zlomil a keď prišla pusa, nebolo treba už nič viac riešiť. Rozvod bol na svete.
Počas odchodu od stojanu s hrou som si nemohol odpustiť poslednú otázku. Tá samozrejme smerovala na podporu Natalu Kinectu. Vývojár zo seba vychrlil naučenú odpoveď, ktorú sme už čítali a počuli stokrát pred tým: Fable 3 bude Natal Kinect podporovať, vylepší dojem z hry, pomôže viac vtiahnuť do deja na obrazovke, avšak stále to bude iba voliteľná periféria. Aj bez nej by mal byť zážitok z hrania výnimočný.
A tu si práve nie som celkom istý. To málo, čo som mal možnosť si vyskúšať, vo mne žiadne výnimočné dojmy nezanechalo. Touch mechanizmus v súčasnej podobe zatiaľ príliš revolučne nepôsobí, Albion vyzerá rovnako ako vo Fable 2 a zásadné herné mechanizmy sa nijak zásadne nezmenili. Podčiarknuté, sčítané, zatiaľ mierne sklamanie...
Xbox 360
PC Vývoj: Microsoft / Microsoft / Lionhead Štýl: RPG Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|