Albion zovreli oceľové prsty priemyslelnej revolúcie. A proti revolúcii sa dá bojovať iba jedným spôsobom. Inou revolúciou. Slovíčko, ktoré je v predchádzajúcich vetách spomenuté hneď trikrát je zároveň podtitulom Fable III a práve revolúcia je hnacím motorom, vašou najväčšou výzvou a dejovou náplňou v prvej polovici nového pokračovania rozprávkovej RPG.

Situácia v kráľovstve Albion nie je práve ružová, skôr by sa dalo hovoriť o sivej, temnej a depresívnej nálade, ktorá panuje na celom kontinente. Priemyselná revolúcia na jednej strane priniesla moderné lode, továrne, výkonne žeriavy, lanovky a iné mechanické stroje, no tiež má za následok chudobu, choroby, detskú prácu a mnohé ďalšie neduhy modernej spoločnosti. Na to, aby sa z čarokrásneho Albionu jeho čaro vytratilo stačilo iba 50 rokov od udalostí z Fable 2. Kráľ-hrdina zomrel už dávnejšie a na jeho miesto nastúpil syn Logan, ktorý krajine vládne tvrdou, diktátorskou rukou. Ľudia zatlačení do bezvýchodiskových situácií pripomínajú sudy pušného prachu. Stačí malá iskra a explozívny sen o revolúcii sa premení na skutočnosť. Pôvodný Hrdina má okrem Logana ešte ďalšieho syna/dcéru (výber pohlavia je na vás), do ktorého práve jednoduchí obyvatelia vkladajú všetky svoje nádeje. A keď sa krutý vládca postaví svojho súrodenca pred prvú krutú voľbu, nevedomky odpaľuje rozbušku a podpisuje si ortieľ nad vlastným osudom.

Boj proti tyranskému bratovi donúti druhorodeného princa (princeznú), aby začal pátrať po silách, ktoré v jeho žilách kolujú vďaka slávnemu otcovi. Aby mal mladý Hrdina proti Loganovi aspoň teoretickú šancu, bude musieť okrem svojich schopností získať aj spoluprácu s rôznymi skupinami obyvateľov  Albionu. V prvej polovici Fable III pripomína Dragon Age – putujete po kráľovstve a sériou viac či menej dôležitých úloh sa snažíte získať dôveru vašich spolubojovníkov. Keď však po cca 12 - 14 hodinách konečne prekročíte prah rodného hradu a vybavíte si svoje účty s Loganom, zistíte, že jeho pohnútky neboli tak „diabolské“ celkom bez príčiny. Albion ohrozuje ďaleko väčšia hrozba a čeliac tomuto faktu budete musieť, ako nový kráľ, podstupovať aj ďalšie dôležité rozhodnutia.

Spoluprácu a oddanosť svojich spolubojovníkov totiž získate iba za cenu rôznych sľubov. Niekto chce znova vybudovať majestátnu knižnicu, iní zas očakávajú vašu vojenskú podporu. V momente, kde by možno iné príbehy končili, Fable III ešte iba začína hrať na tie správne struny a ak budete chcieť všetky svoje sľuby skutočne dodržať a navyše zachrániť Albion, pripravte sa na ďalších 6 - 8 hodín „tvrdej práce“.

Vo svojej najhlbšej podstate je aj tretia časť rozprávkovej RPG série tým, čím bola na začiatku. Peter Molyneux nikdy nepotreboval vytvoriť hardcore RPG sériu, skôr mu šlo o príbeh a atmosféru. Možno aj vďaka mnohým zachovaným prvkom z Fable 2 niekedy trojka pripomína skôr (vydarený) datadisk, ako novú hru. Rovnaký spôsob bojov, podobní nepriatelia, starý známy štvornohý chlpáč so zachovanými schopnosťami atď. Pocit „datadiskovosti“ vás bude prenasledovať od začiatku až do konca a to aj vďaka vizuálnemu kabátiku, ten istý vizuál, podobné farby, veľmi málo zmien, pridaných snáď iba pár animácií a niekoľko grafických efektov.

Situácia v kráľovstve a technologický progres sa podpísali na vizáži a architektúre miest. Kamenoújezd už nie je tá dedinka, čo kedysi a dominanty mesta tvoria žeriavy v dokoch, priemyselná štvrť prepchatá továrňami či obrovský sirotinec. V závislosti od vašich volieb sa celá mapa pretvára, a to nehovorím len o obnove vojnou zničeného mesta, ale napríklad tiež o postupnom prepracovaní cigánskej dedinky na malé mestečko (Pri istej kombinácii rozhodnutí sa do osady vôbec nedostanete!) Najväčším prídavkom je bez pochýb nový kontinent, Aurora, ktorý svojim pieskovým prostredím, netypickou architektúrou a novom ponukou monštier prináša v druhej polke hry vítanú zmenu.

Podstatným redizajnovým procesom prešlo ovládanie a celý frontend hry. Často opakované a prezentované „ťahanie za ruku“ je ničím iným iba novou formou komunikácie s NPC postavami používanej pri odprevádzaní ľudí či chytaní zločincov. Úplne zaniklo kruhové menu a teraz už s postavami okolo seba komunikujete iba troma tlačidlami (pozitívna, negatívna a neutrálna odpoveď), pričom systém sám ponúka gestá, ktoré môžete v danej konkrétnej komunikácii vyskúšať. Šteklenie, objímanie, bozkávanie, pískanie, tancovanie či nadávanie, ukazovanie prostredníčka alebo prdenie sa ponúkajú bez vášho aktívneho výberu a navyše model správania spolu so spôsobom riešenia questov formuje váš morálny profil (podobne ako sme boli zvyknutý z Fable 2).

Za seba môžem zhodnotiť, že na nové ovládanie som si zvykol veľmi rýchlo a obľúbil som si ho. Vývoj v hrách (a všeobecne v IT systémoch) jasne smeruje práve k tomuto bodu – čo najjednoduchšie možné ovládanie, ktoré ale bude robiť presne to, čo by sme boli schopní robiť s desiatkami tlačidiel/kláves. Zjednodušené ovládanie pritom nutne neznamená zjednodušenie celej hry. Konkrétne pri komunikácii  budete musieť stále vzťahy budovať stupienok po stupienku. Postupne začnete s osobou nezáväzne debatovať, predvádzať sa, dávať jej darčeky a až potom môžete dúfať, že sa z nej stane váš priateľ, milenec/milenka či dokonca manžel/manžel a spolurodič vašich detí.

Klasický inventár so všetkými zbraňami, oblečením, jedlom, darčekmi a knihami nahradila Svätyňa, akási "all-in-one budova", resp. Hrdinský hlavný štáb. V jednej časti Svätyne sa budete prezliekať, v inej sa vyzbrojovať (kúzla sú mierne obmenené a navyše je možné ich kombinovať do ničivých dvojíc), kontrolovať si stav majetku či riešiť bilaterálne dohody s inými hráčmi. Rovnako ako v zjednodušenom ovládaní nevidím problém ani vo Svätyni, pre potreby tohto typu hry je to výborné riešenie. Súbojový systém ostal takmer bez zmeny, tlačidlo X je priradené útoku zbraňou, Y slúži na streľbu a B-čkom čarujete. Od nepriateľov nečakajte, že vám urobia zo života peklo. Obtiažnosť súbojov je podpriemerná, no stačí chvíľa nepozornosti a stádo vlkodlakov vám dokáže nepekne podkúriť. Už teraz počujem námietky a nadávky, prirovnania k hre pre 3-ročné deti, ale treba si uvedomiť, že Albion nie je primárne o súbojoch.

Albion je v prvom rade o atmosfére a rozprávkovosti, nad ktorou sa rozplývame už tretíkrát. Fable nestráca ani v trojke nič zo svojej povesti a Molyneux bude zrejme nejakým nepriamym potomkom Hansa Christiana Andersena, pretože toľko omielaná „rozprávkovosť“ z hry priamo preteká. Pripočítajte si k tomu skvelý anglický suchý humor, množstvo variabilných vedľajších questov, nákup, vyzdobovanie a prenajímanie nehnuteľností (aj cez globálnu mapu!), možnosť manuálnej práce, otváranie magických dverí na základe šialených kritérií, hľadanie kľúčov, strieľanie drzých hlinených trpazlíkov, vsádzanie na kuracích dostihoch plus asi milión ďalších vecí a dostanete predstavu o bohatosti tohto nádherného sveta. Opäť platí, že ani po dohraní hlavnej dejovej línie nemusíte okamžite hru zmazať z disku, skvelo navrhnuté achievementy, zabudnuté zákutia mapy a nevyriešené úlohy vám nedovolia Albion dopustiť.

Najmä keď tentoraz už hra dostala aj plnohodnotný co-op, v ktorom sa k priateľom pripájate priamo so svojou postavou a nie nejakou generickou náhražkou. Plníte spolu questy, uzatvárate partnerstvá, manželstvá a staráte sa o spoločné deti. Nádejný mladý kráľ  za každý vykonaný čin získava cechová pečate. Tie slúžia na nakupovanie nových schopností, odomykanie kúziel, odomykanie socializačných animácií a podobne. Už neplatí, že každá z vlastností sa rozvíja samostatne, teraz je univerzálnym platidlom práve cechová pečať. Samostatne sa však upgradujú zbrane, každá má tri parametre, na ktorých môžete zapracovať a vylepšíte si tak svoj inventár. Pre predstavu, u istého meča získate o 50 % viac poškodenia proti vlkodlakom, keď s ním zabijete práve 300 vlkov/vlkodlakov, iným prípadom je puška vyžadujúca lovenie v noci a podobne.

Prejdime teraz k odvrátenej strane tretieho putovanie po Albione. České titulky mnohých potešia, avšak treba upozorniť na občasné zádrhle pri prekladoch, sem tam sú povymieňané rody, inokedy prekladateľom unikol zmysel konverzácie a najhoršie dopadli niektoré vedľajšie dialógy, ktoré si titulky zrejme vôbec nezaslúžili. Nová mapa bola pre mňa z celého frontendu tým najväčším negatívom, jej použitie je pomalé a navyše krajinu zobrazuje iba v „približnom“ móde a nedá sa presne zistiť, kde práve stojíte a kde sa potrebujete dostať.

Zásadnou otázkou pre majiteľov PC je, ako veľmi Fable 3 nadväzuje na svojho predchodcu a či má zmysel sa vôbec do tohto dobrodružstva púšťať bez znalostí o predchádzajúcich udalostiach v Albione. Určite má. Miera naviazanosti je malá, až na niektoré narážky a samozrejme úplne základy predchádzajúceho deja (o ktorej vám stačí vedieť, že ste potomkom hrdinského kráľa) sa nemusíte báť žiadnych komplikovaných odkazov. Bude zaujímavé sledovať, ako Microsoft a Lionhead prepracujú gamepadové ovládanie, no bez ohľadu na tento fakt treba mať na pamäti všetky vyššie opísané atribúty hry. Toto jednoducho nie je taká RPG, na aké sú fanúšikovia PC zvyknutí.

Očakávate od RPG hry desiatky tabuliek s podrobným usporiadaním všetkých vlastností, stovky zbraní s rôznymi parametrami, epické súboje a hardcore obtiažnosť? Séria Fable nie je pre vás, nikdy nebola a ani nebude. Záleží vám skôr na atmosfére, dialógoch, úlohách a žijúcom svete, ktorý môžete v zásadnej miere svojim chovaním ovplyvniť? Potom je Fable to, čo hľadáte. Tretia časť série sa v istých okamihoch síce podobá skôr na (veľmi dobrý) datadisk k dvojke, ale stále sa jedná o nadpriemernú záležitosť, ktorá nesmie chýbať v zbierke žiadneho milovníka herných rozprávok.