Rodina hier Medal of Honor sa rozdeľuje do dvoch príbuzenských vetví, pričom jedna vetva počtom zástupcov výrazne prevyšuje tú druhú. Zastúpenie historických hier je totižto oveľa väčšie, od roku 1999 vychádzali akčné strieľačky MoH prevažne z prostredia druhej svetovej vojny. Až v roku 2010 sa objavil titul orientovaný na moderný konflikt. A už o pár dní sa znovu pozrieme na aktuálne bojiská v najnovšej časti série, Medal of Honor: Warfighter.

Ešte pred tým, než budeme získavať medailu cti v singleplayeri, EA nám ako malú ochutnávku sprístupnila demo betaverzie multiplayeru. V ňom sa v rámci jednej mapy a jedného herného módu postaví proti sebe 20 (10 vs. 10) bojovníkov z rôznych krajín. Vami vytvorená postava môže patriť do niektorej z elitných svetových zásahových jednotiek, mimo tradičných SEALS (USA), SAS (Veľká Británia) alebo Alpha (Rusko) sa medzi vojakmi nachádzajú aj napríklad Grom (Poľsko), FSK (Nórsko) či JTF2 (Kanada). Jednotky sa delia do šiestich veľkých skupín (classov) podľa štýlu boja, od záškodníkov v tyle nepriateľa až po ťažkoobrnených guľometníkov si každý nájde to svoje. 

Základnou stavebnou bunkou v rámci 10 člennej divízie je vždy dvojica hráčov spojených do tzv. fireteamu. Fireteamy do určitej miery nahradzujú squady z Battlefield a princíp ich fungovania je veľmi podobný. S kolegom z rovnakého tímu sa navzájom lepšie vidíte na bojisku či mape (označenie zelenou farbou), môžete sa navzájom doliečovať a doplňovať si muníciu a čo je najhlavnejšie, v prípade smrti jedného z vás preživší funguje ako spawnpoint. V takejto situácii treba spomaliť a snažiť sa hrať o niečo viac s rozumom, aby parťák nemusel utekať zo základného statického spawnovacieho bodu. Podporné akcie v rámci jedného fireteamu sú hodnotené extra bodmi do ukazovateľa experience. Spolupráca sa teda rozhodne vyplatí.

Už sme naznačili, že demo obsahuje jednu mapu a jeden herný mód. Mapa má názov Sarajevo Stadium a (celkom logicky) sa odohráva v Bosne. Hoci na mape sa nachádzajú aj interiérové časti, väčšina mapy je exteriérová a teda budete prebehovať medzi vrakmi áut, rôznym stavebným materiálom, malým lesíkom a zničenými potrubiami či rozvalinami stavieb. Práve takýto štýl mapy sa ideálne hodí pre herný mód Hotspot, ktorí samotní autori označujú za radikálny upgrade známeho bombového režimu.

Hotspot je založený na zničení (resp. zabránení v zničení) troch rôznych lokalít z piatich dostupných. Inými slovami, na mape je päť bombovísk, z ktorých je vždy aktívne iba jedno. Tím, ktorý prvý získa tri z nich, vyhráva. Pri absolútnej presile jedného tímu skončí hra za pár minút so skóre 3:0, inokedy sa bitka natiahne, bojuje sa o každé bombovisko a hra skončí s výsledkom 3:2. Jednotlivé bomboviská sú aktivované v náhodnom poradí a navyše sú na rôznych miestach, niektoré sa lepšie bránia, na iné sa lepšie útočí, čo dáva priestor pre rôzne classy reprezentujúce rôzne štýly hrania. Keď treba niekde rýchlo dobehnúť, vyberiete si asi skôr prieskumníka než pomalého guľometčíka a opačne. Okrem Hotspotu sa v plnej verzii hry sprístupnia ešte aj módy Sector Control, Team Deathmatch, Real Ops a Combat Mission. Prvý a druhý sú jasne identifikovateľné a zrozumiteľné, Real Ops je hardcore režim bez respwanu, Combat Mission sa bude točiť okolo ničenia základní.

Všetko, čo na bojisku vykonáte, sa zapisuje vo forme získaných experience bodov do vášho profilu. Dostatočný počet bodov znamená povýšenie a sprístupnenie nového classu, zbrane či upgradovacieho modulu. Fragy, pomoc spolubojovníkom, záchrana pred smrťou v poslednej sekunde, pomsta, atď. fungujú tak, ako ich poznáme a získanie prvých povýšení je otázkou niekoľkých minút.

Hoci demo obsahuje iba pár odomknuteľných zbraní (maximálne dve až tri pre každé povolanie), vo veľkom štýle naznačuje, ako to bude s ich upgradovaním. Ponuka customizácie vybavenia je skutočne široká a ak vyslovíme presvedčenie, že sme v žiadnej inej FPS toľko možností nevideli, nebudeme asi ďaleko od pravdy. Dajú sa vymeniť mieridlá, pažby, hlavne, ústie, zásobník a kamufláž, pričom každá zmena sa prejaví na niektorom z atribútov a to či už pozitívne alebo negatívne. Zväčšený zásobník znamená viac streľby bez nutnosti prebíjať, ale zároveň ovplyvňuje váhu a obratnosť na bojisku. Ak sa vám nechce „babrať“ s nastavovaním zbrane, v hre je zakomponovaných aj niekoľko prototypov, ktoré sú k dispozícii ihneď po odomknutí.

Sniperov a možno aj toľko nenávidených „kemperov“ poteší informácia, že zaľahnutie patrí medzi podporované pohyby, rovnako ako preskakovanie nízkych prekážok alebo tradičné útoky zbraňou na blízko. Tu kraľujú kanadskí špecialisti, ktorí majú vo výbave miesto nožíka malú sekerku a animácie pri zabití z bezprostrednej blízkosti sú o to pôsobivejšie.

Po vzore mnohých strieľačiek za posledné obdobie ani Warfighter neobišiel trend otvárania okamžitých špeciálnych schopností za stanovený počet zabití v rade. Pár fragov po sebe napríklad sprístupní dymovú clonu alebo pár výstrelov z mínometu (pričom voľba je na vás, vždy sú k dispozícii dve možnosti). O niečo viac skillu dokáže privolať transportný vrtuľník s rotačným guľometom a podobne. Navyše, niektoré zbrane majú sekundárne módy – pod samopal sa dá podvesiť granátomet, guľomet sa dá postaviť na nožičky a jeho obsluha dokáže pokropiť celú oblasť pred ním krycou paľbou.

Medal of Honor Warfighter funguje na „domácom“ EA engine Frostbite 2. Grafika pre multiplayer je určite zoptimalizovaná vzhľadom na čo najvyššiu stabilitu a plynulý framerate, takže označenie „priemerná“ v danom kontexte určite netreba brať negatívne. Na pozadí hry ešte funguje aj sociálny systém EA Battlelog, kde sa zbierajú štatistiky, komunikácia, priatelia atď, po nalogovaní do svojho webového profilu je možné si zmeniť aj krajinu pôvodu a ďalšie detaily. Mimochodom, Slovensko sa v dobe písania článku nachádzalo v rebríčku krajín na 96. mieste medzi Uruguajom a Iránom.

Bohužiaľ, celkový dojem z hry nie je práve najlepší. Nejde ani o hru samotnú, ako skôr o takmer totálnu absenciu noviniek. Warfighter sa hrá ako desiatky iných akčných strieľačiek. Výhody squadov už poznáme dokonale, odomykanie zbraní a vybavenia taktiež, killstreaky ponúka kde-kto a masívna customizácia zbraní to asi nezachráni. Aj samotná hrateľnosť je úplne štandardná, klasická vojnová strieľačka bez ovládateľných vozidiel. Slovo „klasika“ v podstate hru vystihuje úplne najlepšie.

Ako nakoniec Medal of Honor Warfighter dopadne, sa dozvieme 25. októbra.