Skúste sa spýtať inak otvoreného Hideki Kamiyu na Twittri, čo si myslí o novej verzii Devil May Cry a uvidíte, čo sa stane. Tvorca pôvodnej démonickej hack’n’slash akcie vám vtlčie kapitálkami do hlavy, že ho nezaujíma a že s ňou nemá nič spoločné. Dante by vás na druhej strane ako každý tínedžer poslal (slušne povedané) do čerta. O pár dní čaká Capcom ťažká skúška, vychádza reštart DmC Devil May Cry. 

Britskí Ninja Theory sú si toho vedomí od momentu, kedy sa ocitli na verejnosti prvé vizuály a v emailovej schránke sa im ortodoxní vyhrážali smrťou. A bude horšie. Capcom nakreslil za sériu Devil May Cry čiaru a dovolil ju reštartovať so všetkým, čo k tomu patrí. Prvou radikálnou zmenou je hrdina, jeho názory a nátura. Už to nie je typický predstaviteľ nadpozemskej krásy z plagátu na parfum. Miluje ženy, otvára dvere zásadne dole bez, má to rád na tvrdo a oblieka sa štýlovejšie ako pamätná scéna s kožákom z úvodu trojky. Anjelská tvár po matke, démonický vkus po otcovi. 

Druhou veľkou zmenou je súbojový systém. Ninja Theory sa vrátili k modelu použitom už v Heavenly Sword v roku 2007 a zjednodušili ho. U Danteho neprepínate postoj a s ním aj držanú zbraň, ale pomocou triggerov určujete, či úder vykoná Osiris (kosa zdedená po matke), alebo obojručná sekera Arbiter, dar od otca. Na tieto zbrane sa viažu aj reťaze, priťahujúce buď objekty a nepriateľov alebo samotného hrdinu smerom k nim. 

Používanie Arbitra a Osiris nespotrebuváva energiu ani manu, máte ich po ruke neustále, tak ako aj základný meč a pištole. DmC nemá najrýchlejší súbojový systém pod slnkom (ten nájdete v Bayonetta), nenájdete tu rýchly a pomalý výpad, ale dovoľuje pomerne rýchlo a plynule meniť medzi sebou zbrane, útoky aj kombá a to na zemi, aj vo vzduchu. Výnimkou nie sú momenty, kedy Dante popraví lietajúcich démonov bez toho, aby sa dotkol zeme. Zbrane dovoľujú žonglovať nepriateľmi, vyhadzovať ich do vzduchu, aj ich k zemi poslať a pomocou rýchleho úskoku namapovaného na jedno z tlačidiel, viete pohodlne okolo nich krúžiť. 

Súboje sleduje ako obyčajne merač štýlu a známkuje výkony od D až po trojité S. Tentoraz sa písmeno novými a čerstvými kombami plní viditeľne, takže dopredu viete odhadnúť, ako vás hra oboduje. DmC dovoľuje aj neskúseným na nízkej obtiažnosti roztočiť pekelný tanec a je oveľa prístupnejšia, akčne naladeným zase poskytuje dostatočný priestor, aby sa kombá nevyčerpali po prvej kapitole a neopakovali sa. Zabíjaním nepriateľov a zbieraním červených orbov akumulujete skúsenostné body, ktoré sa dajú premeniť na nové údery a ich upgrady. Nie je ich však toľko, aby ste mohli vylepšiť všetky na maximum. Súbojový systém je jednoduchý, ale chce to cvik, aby ste obstáli povedzme v jednej z 21 úloh, kde musíte zabiť nepriateľov vo vzduchu počas 90 sekúnd.

Treťou veľkou zmenou je štylizácia celej hry. Dante sa neustále pohybuje medzi realitou a predpeklím obývaným démonmi. Jeho služby ako lovcu démonov využíva odbojová skupina The Order, ktorej velí jeho brat Vergil. The Order je protipólom vládnemu aparátu, DmC je v istom slova zmysle metaforou na zlyhávajúci systém a vykorisťovanie obyvateľov komerciou.

Predpeklie je ako vystrihnuté z filmu Constantine s Keanu Reevesom v hlavnej úlohe. Obraz zvlnený horúčavou nestráca na sýtosti farieb a je saturovaný do červeno-žltej. Jeho druhou prednosťou je, že má štylizáciu klipov gotických kapiel s drobným rozdielom, nebliká tam stroboskop a svieti sa tam. Svet sa Danteho snaží zabiť a nemôže si byť ničím istý ani podlahou, ktorá sa od neho každým ďalším skokom naťahuje. Ulice sú roztrhané neviditeľnou silou, steny zťažka dýchajú a objekty oboženú ostne. Občas si pripadáte ako keby temnota držala svet pevne za gule a zovretie deformovalo všetko v dohľade. Prechodom do prepeklia a keď sa prebúdzajú démoni sa vždy dívate ako architektúra trpí a veľkolepé stavby sú pokrútené a zlomené. 

Výtvarný štýl nenarába prehnane s gotickými motívmi a súdiac podľa odohraných prvých úrovní nedeformuje príliš ani nepriateľov bez tvárí. Bossovia sú správne nechutní, ale rozhodne nemajú vizáž nesmrteľných bohov či kamenných monumentov s nemou tvárou anjelika. Dante opakovane vchádza do predpeklia, ale nevysnívali ho v Japonsku, ale v Cambridgi. Nie je tak cudzie, spracovaním ani výjavmi, no jeho nová forma nebude pre každého.

Poslednou drobnou zmenou je kladenie dôrazu na štýl. Ak si odrátate klasicky vypísané položky v obchode, údaje štatistík po každej z misií, tak nič ostatné nepôsobí obyčajne. Dante nie je módna ikona, ale každý jeden útok má názov, Ebony a Ivory nenájdete na začiatku položené len tak na stole, ale ako visia. Na podprsenke. Ninja Theory robia všetko preto, zmenou perspektívy, rozpadajúcimi sa časťami levelov, aby ste nestáli na mieste, ale bežali preč a občas zahlušili démonov.