Nintendu sa stávka na Splatoon vyplatila. Hra bola divná už len tým, že ste v nej hrali za hlavonožce, no taktiež unikátnym konceptom akcie, kde ani tak nešlo o strieľanie po iných hráčoch v online zápasoch, ale zábavu tvorilo niečo úplne iné – strieľanie všade po okolí. Viac ako fragy sa totiž počítalo obsadené územie, ktoré ste obsadzovali vďaka farbe. Pôvodnú hru si môžete bližšie pripomenúť našou recenziou, na jej pokračovanie sa zase môžete pripraviť vďaka tomuto preview, keďže  dvojka vychádza už čoskoro.

Splatoon 2 presne kráča v stopách svojho predchodcu. A to až tak, že sa stráca ten prvý dojem z veľkého pokračovania. Pripomína mi to Battlefield 4. Táto časť vyšla 2 roky po trojke a aj keď priniesla zaujímavé novinky a nebolo ich málo, bola trojke veľmi podobná. Aj druhý Splatoon síce môže vyzerať rovnako ako jednotka, no chce ponúknuť nový a poriadne rozšírený zážitok, ktorý stavia na tom, čo robilo jednotku unikátnou. A sami sme sa o tom mohli presvedčiť v európskej centrále Nintenda, kde sme si vyskúšali dvojicu režimov a hneď niekoľko máp.

Bohužiaľ, nemohli sme si vyskúšať príbehový režim a z kampane sme ani nič nevideli. Nintendo ju zatiaľ prezentuje len vo videách. Vyskúšali sme si však štandardný multiplayer v režime Turf War, ktorý už nie je žiadnou veľkou neznámou. A taktiež sme mali možnosť zahrať si úplne nový režim nazvaný Salmon Run, v ktorom sa štvorica hráčov spojí proti vlnám nepriateľov. Aj Splatoon tak už priniesol vlastnú verziu Hordy, no dodal jej vlastný šmrnc, vďaka ktorému pôsobí zo začiatku sviežo a neskôr vás prinúti pekelne nadávať.

Salmon Run budete môcť hrať online, no my sme si zahrali lokálne so štvoricou Switch konzol, ktoré boli prepojené. Navyše sme hrali s handheldovom režime, takže sme všetci sedeli vedľa seba a netrvalo dlho, kým sa ukázalo, prečo to tak je. Tieto variácie na Hordu sú vždy založené na spolupráci, no Splatoon 2 vás chce v tejto oblasti až nečakane trestať. Naozaj musíte spolupracovať a aj sa poznať. Nestačí si len zakričať, že kto ide kam, musíte si navzájom kryť chrbát, dopĺňať si celkový arzenál vhodnými zbraňami, s ktorými sa dostanete čo najďalej.

Mali sme k dispozícii len jednu mapu na Salmon Run, no hrali sme ju niekoľkokrát. Na jednej strane aj preto, aby sme sa spolu zohrali. Na druhej zas preto, lebo vždy mohla ponúknuť niečo iné. Pozície nepriateľov sú náhodné, rovnako je náhodné aj to, ktorý boss sa objaví a kde. Majú síce svoje prístupové cesty, no nepoužívajú tie isté. Každý boss má navyše iné vlastné schopnosti a aj iné slabiny, ktoré musíte odhaliť, aby ste ho porazili. Niekomu treba strieľať do farebných bublín tesne predtým, než na vás zaútočí, na iného už ale bude platiť niečo úplne iné. A zdá sa, že nebude ojedinelé, že to na prvý raz nezvládnete.

Navyše tu sa nestačí len prestrieľať všetkými nepriateľmi vo vlne. Po porazení bossa z neho vypadnú zlaté vajcia a vy ich musíte pozbierať a odniesť do náhodne umiestneného koša. Drobní nepriatelia vám ich ale vedia kradnúť a stále na vás útočia. A okrem toho je tu ešte časový limit, ktorý bol na môj vkus príliš prísny a hrateľnosť nevylepšoval, skôr ju obmedzoval. Režim navyše ponúka obrovskú škálu náročnosti. Začínate na 5%, môžete si nastaviť až 200, no zapotíte sa skôr, než by ste čakali. Okrem toho ale režim ponúka klasickú Splatoon hrateľnosť, teda farebné zbrane, granáty, možnosť splynúť s farbou a doplniť si tak náboje alebo život a podobne.

Osobne by som povedal, že je Salmon Run skôr pomalší režim. Aspoň ja ho tak vnímam a asi aj preto mi v ňom trochu prekážal časovač. Na uletenú tímovú dynamiku je tu totiž Turf War, ktorý sme si vyskúšali na niekoľkých mapách. Dva tímy po štyroch hráčov súperia v maľovaní plochy mapy svojou farbou a ak je to nutné, hráči strieľajú aj po sebe. Každý hráč si pred zápasom vyberie vybavenie, ktoré ovplyvňuje jeho schopnosti a aj rolu. Niekto má valček, iný vedro s farbou, ďalší dva kolty a vracajú sa aj klasiky z jednotky. Každá zbraň je iná a ponuka je teraz oveľa širšia. Taktiež sa vracajú sekundárne zbrane a nechýbajú ani špeciálne schopnosti, keď svojej postavičke nabijete ukazovateľ energie.

Vlastnosti a a schopnosti postavičky ovplyvňuje jej oblečenie. Čiapka vám môže podporiť jeden atribút, topánky druhý a tričkom zas modifikujete svoju špeciálnu schopnosť na inú, napríklad na jetpack s veľkými projektilmi farby. Variabilita v deme bola obrovská a hráči často striedali všetko možné, aby zmenili priebeh ďalšieho zápasu. Mapy sú podľa mňa lepšie, pestrejšie, dalo by sa povedať, že aj zložitejšie a variabilnejšie. Bolo ich v deme viac, no zvlášť Humpback Pump Track a Starfish Mainstage si nás získali. Prvá z nich je vlastne indoorovým skateparkom, druhá zas koncertným pódiom. Obe skvele využívajú zaujímavé nápady, aby ich pretavili do zábavných máp.

Graficky je tu ten problém ako s Battlefieldom, ktorý som spomínal. Hra vyzerá ako jej predchodca, no trošku sa zlepšila. To isté platí aj pre zvukovú stránku. V tých najdôležitejších ohľadoch však prináša dostatok noviniek na to, aby si získala starých aj nových hráčov. Splatoon 2 vychádza už 21. júla, takže sa do hry sami už čoskoro budete môcť ponoriť a nechať sa poriadne zašpiniť od farby. A zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že Nintendo zobralo zábavný koncept a vylepšilo ho po každej stránke, aby čo najlepšie fungoval. Na Switchi hra pôsobí organicky a aj keď som si nevedel zvyknúť na to, že si mapu musím aktivovať na TV obrazovke samostatným tlačidlom, koncept prevedením na túto konzolu nič nestratil.