Hans Ruedi Giger je švajčiarsky umelec, ktorý sa venoval maliarstvu, sochárstvu a aj dizajnu, pričom v jeho tvorbe bola typická téma miešania ľudských čŕt a strojov. Je asi najvýznamnejší predstaviteľ biomechanického surrealizmu a bez neho by filmový svet bol ochudobnený o jedno z najlepších monštier, aké sa kedy objavilo na strieborných plátnach – vytvoril totiž Votrelca. Redukovať jeho tvorbu len na stvorenie Votrelca by však bolo krátkozraké. Má toho totiž na konte veľa a napríklad ja som jeho tvorbe prepadol vďaka adventúrnej sérii Darkseed, ktorú som hral ešte predtým, než som videl prvý raz Votrelca. Ovplyvnil generácie ďalších tvorcov v rôznych oblastiach, medzi nimi aj Ljubomira Peklara a jeho Ebb Software, kde vzniká hra Scorn.

Scorn je atmosférický first person horor, ktorý v sebe kombinuje akciu a adventúru. Strieľať tu síce budete, ale nebude to hlavná náplň toho, čo vás v hre čaká. Koniec koncov práve o tomto som sa mohol presvedčiť aj sám, keď som si na Gamescome zahral demo hry. Bohužiaľ som naň nemal toľko času, koľko by som sám chcel, ale aj tých zhruba 25 minút stačilo na to, aby som si o hre vytvoril nejaký obraz, ktorý sa vám teraz pokúsim predostrieť. A ak si to video pozriete, sami uvidíte, že akcie tam veľa nie je, zatiaľ čo adventúrenia je tam kopa.

Toto bola jedna z tých hier, kde nás na Gamescome autori nezaťažovali prezentáciami a rozprávaním o hre. Rovno nás posadili za PC, dali len zopár úvodných slov a už sme mohli hrať a nahrávať video. Hra je vystavaná okolo idey vhodenia do sveta. Do sveta, ktorý je divný, neznámy, zvrátený a násilný. Je to ako svet z nočnej mory, v ktorom je naozaj badať nielen inšpiráciu, ale doslova lásku ku Gigerovi a jeho tvorbe. Sála na  vás z každej strany, z každého kroku, kedy sa brodíte týmto netradičným a temným svetom, pričom pomaly skúmate jeho pravidlá.

Neviete ani len to, kto vlastne ste. A tak je to možno aj najlepšie. Veď sa len pozrite na to, ako v hre začínate. Nemáte ani dojem, že ste nejaká postava. Ste len kus chodiaceho mäsa, ktoré sa potrebuje dostať preč z tejto spleti temných uličiek, tajomných mechanizmov a kriku všade navôkol. Zato samotné prostredie už ako postava pôsobí.  Máte dojem, že samotný svet je antagonista. Antagonista ako hýbateľ deja a aj antagonista v zmysle vášho nepriateľa. Prostredie vám kladie do cesty prekážky a hádanky, ktoré musíte vyriešiť a prekonať.

Do postavy sa ale pomerne rýchlo dostanete a to aj vďaka tomu, ako je v hre spracované jej telo. Celé ho vidíte, nie je v najlepšom stave a hra pri každej príležitosti chce ukázať čo najviac. Interakcie sú časté a možno aj trochu prehnané v tom, aby ste si užili pohľad na svoje ruky. Vidíte ale aj ten zvyšok. Celkovo telo ako akýsi nástroj hra využíva pomerne často a vidieť to môžete aj v našom gameplay videu, kde musíte narábať s cudzím telom a prepraviť ho na správne miesto, kde bude rozrezané a využité na to, aby ste sa dostali ďalej. Alebo nemusíte. Hra nie je lineárna a mnohé situácie nemajú len jedno riešenie. To platí pre takéto rozsiahle hádanky, ale aj akciu.

Ako som už spomenul, tú som si v deme bohužiaľ nemohol vyskúšať, takže mi zostáva len veriť slovám autorov. Akcia tu je, ale aj nemusí. Je na vás, či niekde vytasíte zbraň a začnete strieľať. Keď sa už ale rozhodnete strieľať, dobre si to premyslite. Zbrane nie sú riešením každej situácie a munície nebudete mať celé priehrštia. Niekedy je tak lepším riešením sa schovať, prípadne zobrať nohy na plecia a ujsť. Nevyvoláte konflikt a muníciu si pošetríte na chvíle, keď vám naozaj pomôže. Ak ste teda od Scornu čakali hororovú FPS, musíte poopraviť svoje očakávania. Hra totiž klame telom a je to naozaj viac adventúra. Hru tak neprejdete jedným herným štýlom, ale musíte sa prispôsobiť tomu, čo je pred vami.

Zaujímavo sú riešené samotné levely. Ako môžete vidieť aj vo videu, naozaj nie sú lineárne. Sú ti siete koridorov a širších priestranstiev, ktoré sú navzájom prepojené. Je to ako žijúce bludisko, kde si postupne otvárate nové cestičky, ktoré vám pomáhajú k progresu ďalej. Takto sa hra skladá z viacerých lokalít a každá je vlastne samostatným bludiskom, z ktorého sa musíte vymotať. Nové lokality vám prinesú tiež nové zbrane, nové schopnosti, nové predmety, ale aj nové výzvy, ktoré musíte prekonať.

Hra s hráčom komunikuje naozaj minimalisticky. Napríklad na rozprávanie príbehu nevyužíva jedinú prestrihovú scénu. Žiadna scéna tak nenarúša hrateľnosť a stále tak s hrou musíte interagovať. Rovnako však hra neponúkne žiadnu pomôcku v tom, ako ďalej a kam ďalej. Nevšimnete si niečo kľúčové v prostredí? Je to váš problém a sami budete tápať v tom, čo máte ďalej robiť. Žiadne ukazovatele, šípky, nápovedy, jednoducho nič. Musíte sa spoľahnúť len na vlastnú pozornosť a vlastný dôvtip. Prostredia tak skúmajte dôkladne, všetko si vyskúšajte a nakoniec si domyslíte, ako veci fungujú a čo od vás hra chce.

Toto je práve vec, ktorú môžete vidieť aj v mojom gameplayi z výstavy. Veľkú časť dema som šiel pomerne hladko vpred, skúšal jednotlivé mechanizmy a dotváral si predstavu toho, čo odo mňa hra chce, aby ma pustila ďalej. Kričiaceho neboráka musím sériou rôznych strojov dostať na určité miesto a potom sa dostanem ďalej. Potom ale prišla realita hádaniek a zvlášť jedna ma poriadne potrápila. Počas tápania pri jej riešení som mal možnosť sa porozprávať s jedným z tvorcov a bolo badať, že sú naozaj hrdí na svoje hádanky. Uvidíme, čo na to povedia hráči, keď na nejakej skysnú na pár desiatok minút.

Graficky je Scorn jednoducho úžasný. Takto má vyzerať hororová hra. Parádne snúbi dizajn s veľmi dobrým grafickým spracovaním, takže takmer dokážete cítiť pach prostredia, ktoré vás v hre obklopuje. Farebná paleta je síce pomerne jednoduchá, ale bohato to stačí. Prostredia sú spracované detailne, nasvietenie parádne buduje atmosféru, animácie sú veľmi dobré. Zvuk pôsobí ako z iného sveta a naozaj dobre vás vtiahne. Všetko tu pôsobí neznámo, cudzo, nehostinne a nebezpečne. Koniec koncov si to sami môžete pozrieť vo videu. Všimnete si, že absentuje hudba, ruchov alebo efektov sú tu však celé priehrštia.

Na hry sa už nezvyknem tešiť po toľkých rokoch, čo ich ročne hrám stovku. Ale Scorn bude asi výnimka a po Gamescom deme si chcem zahrať plnú verziu. Chcem vidieť viac z jej neskutočného sveta. Chcem nasať viac z jej atmosféry. Chcem jednoducho viac všetkého. Aj keď je jasné, že hra nebude pre každého a možno niekoho aj sklame, ak od hry očakáva strieľačky. Demo jasne naznačilo, že to bude viac adventúra. Ak ale takýto žánrový mix preferujete a ide vám hlavne o atmosféru, určite zbystrite pozornosť. Scorn totiž na PC a Xbox Series X/S vychádza už 21. októbra.