Žáner survival hier je dostatočne bohatý na to, aby poskytoval dostatok rozmanitého obsahu, no napriek tomu hrateľnosť a atmosféra mnohých projektov výrazne pokrivkáva. Málokomu sa podarí zopakovať úspech hier, ako Subnautica, No Man Sky či The Forrest. Môžete stovky hodín oddychovať pri relaxačne mrazivom The Long Dark, avšak stále ide skôr o pohlcujúcu výnimku. Forever Skies nemá veľké oči a ponúka predovšetkým pohodové lietanie vzducholoďou po zničenom svete.

Tento príbeh určite poznáte a budeme všetci tajne dúfať v to, že ostane len na papieri: ľudia svojím spôsobom života takmer zlikvidovali svoju domovskú planétu. Príroda si poradí vždy, horšie to je so zástupcami ľudskej populácie, ktorí po klimatickej katastrofe po sebe zanechali iba monumentálne trosky. V koži vedca sa vraciate na Zem odhaľujete, skúmate, bádate. To všetko v obrovskej vzducholodi, pretože návrat na rodnú hrudu je už tradične spracovaný rachotiacim pádom do neznáma. Presúvanie medzi zhrdzavenými ostrovčekmi je zábavné a pritom sa snažíte už tradične neotrčiť kopytá.

Hernými prvkami Forever Skies neprekvapí. Nesnaží sa objavovať koleso, takže sa už tradične musíte starať o svoje nemé alter ego. Prijímanie potravy zabezpečuje lov motýľov či zber plodov zmutovanej flóry, ktoré pre zvýšenie energetickej hodnoty tepelne spracujete v špeciálnom zariadení. To pre svoju činnosť zas potrebuje vodu, ktorou nepohrdne ani hrdina. Lenže jej zber v zachytávačoch vám dá ako produkt znečistenú zelenú brečku, takže je lepšie ju rovno filtrovať. Filtračné membrány zas nerastú na stromoch, ale ich musíte vyrobiť, takže hybaj ho za zberom základných surovín ako železo a syntetické materiály.

Ak sa už dokážete ako-tak o seba postarať, pobeháte tam a späť úvodnú lokáciu, čaká vás prvé stretnutie so vzducholoďou. Spočiatku malým a neefektívnym dopravným prostriedkom, ktorý vybavujete motormi (aby to plachtilo rýchlejšie), turbínami (aby ste sa mohli dostať vyššie), zväčšujete priestor vzducholode či samotný balón. Na všetko je potrebné enormné množstvo surovín, pričom ku každej novej sa musíte prepracovať bádaním rôznych komponentov, na ktoré zas potrebujete iné suroviny.

Hra vás tak nenápadne tlačí k tomu, aby ste neustále presúvali ďalej. Na ťažšie prístupné miesta, ktoré vyžadujú úpravu vzducholode. Inokedy zas musíte objavovať nové lokality, kde nájdete ďalšiu dôležitú súčiastku či surovinu, posúvajúcu zadania úloh ďalej. Zápletka je vo svojej podstate skromná a okrem zadávaných úloh si môžete prečítať zápisky z denníkov. Na zadok z nich nespadnete, ale o príbeh vo Forever Skies príliš nejde. Kolobeh objavovania a skúmania nie je až taký komplexný, no ani úplne primitívny. Vždy viete, kam sa máte posunúť, len je nutné neprešľapovať na jednom mieste a neustále postupovať smerom vpred.

Toto všetko už, samozrejme, poznáme a nestačilo by to na viac než priemerné hodnotenie a povzdychnutie si nad hodinami strávenými s dobre známou hrateľnosťou. Hoci sa chrochtanie blahom nekoná, je výsledná známka dostatočne vysoká na to, aby bolo potrebné tradičný survival niečím obohatiť. Forever Skies totiž ponúka príjemnú až relaxačnú atmosféru. Nie sú to len slová do vetra, hranie si môžete pohodlne užívať (na easy obťažnosti vám pri pádoch nezmiznú suroviny z inventára) a postupne objavovať nové prístavy, v ktorých zakotvíte. Skrátka to funguje.

Síce sa scenár jednotlivých ostrovčekov začne opakovať a schematický dizajn prestane prekvapovať, no radi sme sa vyberali mimo šípku na radare a zastavili sa na miestach, ktoré boli proste po ceste a svietili nám na radare. Nemusíte, stojí vás to palivo a občas aj nervy, ale systém postupného vyzobávania všetkého v okolí má svoje čaro. Už len preto, že si napakujete vrecká. A zároveň vás Forever Skies nezahltí kvantom informácií a možností. Nenechá vás tápať a nefrustruje tým, že by ste museli všetko dôsledne presnoriť. Síce sa musíte neustále starať o hlad, smäd, energiu a zdravie, ale postupom času vám to príde ako príjemný a uveriteľný kolobeh, ktorý musí hlavný protagonista absolvovať.

Atmosféra skúmania je podporovaná krutým faktom, že všetko okolo vás je mŕtve a bez života, takže sa nemusíte nikam hnať. Ide vám, samozrejme, aj o život: v niektorých lokalitách musíte sledovať úroveň kyslíka, v podzemnom laboratóriu to je mäsožravá rastlina a ktovie, či vás to adoptované a riadne zmutované zvieratko, ktoré ste si priniesli na loď, v noci počas spánku nezožerie. Avšak nik nestojí za vaším chrbtom ako strážny pes. Pomalšie tempo Forever Skies jednoducho sadne. Kláves behu sme využívali minimálne, pretože to jednoducho nebolo nutné a radšej sme si užívali prostredie. Ak už k rýchlejšiemu pohybu dôjde, postava aj tak nevydrží bežať rýchlejšie než niekoľko sekúnd a rýchlo stráca postupne sa dobíjajúcu energiu.

Obrovská škoda generického obsahu v podobe samotných objektov. Príliš rýchlo sa začnú na scéne opakovať. Samotné grafické spracovanie dieru do sveta určite neurobí, no zároveň si drží dostatočne vysokú úroveň na to, aby ste sa mnohokrát zastavili a len tak sledovali v diaľke zapadajúce slnko nad troskami rozpadávajúceho sa sveta. Vynikajúco sú spracované nepriaznivé poveternostné podmienky: ak je búrka, nie je let najlepšou možnosťou a určite vás od toho odradia husto padajúce dažďové kvapky, zatiahnutá obloha a minimálna viditeľnosť v sprievode ohlušujúcim hromobitím sprevádzaným bleskami.

A to je všetko priatelia. Základné herné prvky sú všetkým dobre známe (zbierate suroviny, vyrábate z nich polotovary, skúmate prostredie a do toho sa snažíte prežiť v nehostinnom svete) a Forever Skies ponúka navyše malú čerešničku na vrchu. Pretože je zábavné odhaľovať zničený svet. Nebudeme sa púšťať do zbytočného moralizovania o tom, ako by hra mohla byť mementom a zvýšením prstom (ukazovákom) pre tých, ktorí si myslia, že si planétu neničíme viac, než by bolo vhodné. O tom hra ani nie je, jemne však naznačuje, že to môže skončiť zle-nedobre.

Hrá sa to príjemne, pohodovo a nemusíte stresovať nad tým, že niečo nestíhate alebo musíte ešte hodinku tamto kopkať, aby ste mali dve tony hliny a mohli ste si postaviť trpaslíka do záhradky. Lietate si medzi stanovišťami, objavíte nové miesta a po hodinke alebo dvoch to vypnete, lebo sa to vlastne celé opakuje a tak trochu vás to môže začať nudiť. Čo čert nechcel (ale vývojári áno), zapnete Forever Skies na druhý alebo tretí deň a bavíte sa rovnako. Správne dávkovanie robí svoje aj preto, že vývojári hru neustále dopĺňajú a obsah hre chýba možno najviac. Optimalizácia nie je najlepšia, skákanie a lozenie po rebríkoch je na nervy, ale vlastne to hre odpustíte, pretože čo? Pretože tu sa nikam neponáhľate. Tu plachtíte svetom. Pohoda, klídek, tabáček.