Firma Digital Extremes je známa hlavne svojou kvalitnou mutliplayerovou sériou Unreal Tournament založenej na Unreal engine, ktorý im neustále v najnovšej verzii dodáva Epic. Tentoraz sa firma odklonila od svojho štýlu a zabrdla do klasických FPS akcií podfarbených príbehom. Ich prvý počin v tejto oblasti sa volá Pariah a dopadol... no povedzme dosť rozporuplne.

Hra vás zavedie do ďalekej budúcnosti do roku 2520 nad väzenskú planétu nazvanú Zem, odkiaľ ako doktor eskortujete infikovanú pacientku - väzňa. Má v sebe vírus a zjavne nie všetci chcú, aby ste opustili planétu. Váš transport je cestou zostrelený a neznámi zabijaci vás chcú zlikvidovať. To nie je jediný problém, ďalší začína potom, ako ste po zranení vašej zajatkyne aj vy infikovaný. Neostáva vám nič iné, ako sa prebojovávať stále vpred aj keď neviete vlastne ani kam... Dievča vám stále uteká, vy ju stále hľadáte a popritom sa snažíte prežiť. Zo začiatku zaujímavé a človek by čakal, že sa to aj postupne vyrieši, ale nie. Príbeh postupne upadá a všetko je len nepatrne naznačené krátkymi prestrihovými scénami. Celý ďalší vývoj je príliš nevýrazný a pripomína staré hry, kde neviete ani prečo, ale hlavne že bojujete.

Nepodobne je to aj s hrateľnosťou, nečakajte žiadnu taktiku, žiadne rýchle a tiché neutralizovanie. Čakajte čistú akciu. Ste tu len vy a desiatky chlapov pred vami. Dostanete niekoľko rôznorodých zbraní a poraďte si s nimi. Toto by naznačovalo ešte taký pekný Halo štýl. Len problém je, že s aktuálnymi zbraňami, aké vám hra ponúka, toho veľa nepobijete. Náboje sa míňajú rýchlo a nepriatelia stále žijú. Máte malý dostrel, veľký rozptyl a zatiaľ čo oni vás trafia aj na sto metrov, vy musíte k nim prísť veľmi rýchlo, aby ste nemuseli minúť niekoľko zásobníkov na jedného nepriateľa. Tam sa ale vynára problém vašej smrteľnosti. Pretože vtrhnúť blízko piatich ozbrojencov je takmer istá smrť. Ich AI sa síce nedá veľmi vyzdvihovať, vedia však  kam majú strieľať a pretŕčať sa blízko nich, nepomôže vášmu podlomenému zdraviu. Čo sa týka AI, okrem streľby sa čiastočne vedia protivníci aj skrývať, ale málokedy oproti vám vyrazia a niečo, ako beh od granátu, ktorý im strelíte pod nohy, nepoznajú.

Na rozdiel od nich vy si musíte dávať pozor na svoje zdravie a priebežne ho dopĺňať. Funguje na systéme aký poznáme z Halo alebo Riddicka, teda máte niekoľko dielikov zdravia, ktoré ak nie sú plne minuté,  automaticky sa doplnia. Ak vám zmiznú, môžete si ich doplniť dávkou nanobotov prístorojom Healing tool, ktorý máte vždy pri sebe. Trvá to však trochu dlhšie a vždy si budete musieť nájsť tiché miestočko, aby ste mohli pichnúť potrebnú dávku. 

Ako som už spomínal, zbrane sú na tento štýl rýchlej akcie dosť nevyvážené a slabé. Navyšej vždy, keď ich najviac potrebujete, minie sa vám zásobník, alebo čo je najhoršie, dôjdu vám náboje úplne. Pomalé prebíjanie alebo prekladanie zbrane vás následne môže stáť život (znovu začínate pri poslednom checkpointe). Zbraní je navyše len šesť. Nájdete tu brokovnicu, samopal, sniperku, frag pušku, plazmovku, granátomet a raketomet. Každá z nich má možnosť troch upgradov (upgradové krabičky zbierate cestou a ľubovoľné používate) a to väčšinou v sile striel, rýchlosti streľby, presnosti alebo rýchlejšieho znovunabíjania. Tieto upgrady sú jedinou pozitívnou vlastnosťou hry, ale aj s upgradovanými zbraňami je zabíjanie viac trápenie ako zábava (teda nie že by ste sa mali na zabíjaní zabávať, ale keď už hra nič iné neponúka).

Okrem zbraní si v hre užijete aj vozidlá, tie sú tu síce viac menej propagačne pridané, ale sú príjemným spestrením repetívnej akcie. Navyše po neustálom strieľaní v misiách, je to oddych, pretože zbrane na vozidlách sú pravý opak zbraní vo vašich rukách. Sú príliš silné a napríklad taký plazmomet tu má nielen že neobmedzené strely, ale aj jednou ranou zničí nepriateľské vozidlá a stanovištia.

Unreal Enigne zaisťuje hre dobrú grafiku a aj rýchlosť. Teda nikdy mi to nekleslo pod 50 fps a prostredie a kvalita prepracovania rozľahlých území je pekná. Škoda slabších textúr a takého pocitu prázdnoty v prostrediach. Sú tu síce pekne vymodelované futuristické stavby, ale vo vnútri vyzerajú ako vykradnuté a vyleštené. Našťastie vaši vyklonovaní nepriatelia vyzerajúci jeden ako druhý, vám trochu priestor zaplnia a o chvíľku svojou krvou vymaľujú sterilné prostredia. Jedinou výraznejšou zmenou od posledného UT je warp efekt, ktorý uvidíte okolo výbuchov plazmových granátov alebo aj na sklách a rôznych ďalších objektoch. K vyššej kvalite chýbajú enginu relatimeové tiene a svetlá, na druhú stranu aspoň nie je vysoké hardwarové minimum.

PC verzia vyšla spolu s Xboxovov a je takmer identická, čo samozrejme hneď naznačuje určité obmedzenia.  Vymenujem hneď dva výrazné mínusy - žiadny quicksave, len checkpointy a hlavne lowres animácie v prestrihových scénach. Kde animácie boli robené priamo v engine, potom nagrabované a vám prehraté so zníženým rozlíšením a kvalitou. Pritom obe veci by rovnako pomohli aj Xboxovej verzii. Spomeňme si aj plusy. Jednou z najzaujímavejších častí hry je kvalitný map editor, ktorý je jednoduchý a vlastnú mapu pridaním objektov a vytvarovaním prostredia môže spraviť hocikto. Jednoduché a rýchle a nikto nepotrebuje náročné level editory. Hlavne na Xboxe je to jedinečná vlastnosť, tam si aspoň multiplayer nájde svojich fanúšikov. Čo sa týka módov, tie sú už klasickejšie a ide prakticky len o DM, CTF, TDM a pár ďalších základných. Všetky samozrejme s možnosťou používania vozidiel. Možno keby tu ešte dopracovali nejaký špeciálny mód, mohol multiplayer dosť preraziť. 

Celkovo hra pripomína štýl Halo, ale vďaka nedotiahnutosti nakoniec končí v priemere presne ako Unreal 2. Miestami mi hra pripomínala len free mód na Unreal. Možno pár mesiacov ďalšej roboty by hru vynieslo výrazne vyššie. Teda pár optimalizácií zbraní, prepracovanie levelov a dopracovanie príbehu by hodnotenie aspoň čiastočne posunuli vyššie. V takomto stave však v hre prežijete 5 hodín útrap a jednu hodinu zábavy. Ak by vám to nestačilo, autori už pripravujú expanziu a tam uvidíme, či sa po tomto zacvičovaní v niečom zlepšili.