Pariah

Pariah vyvíjaný Digital Extrems, ktorí majú v prstoch napríklad Unreal Tournament, mal byť konkurenciou pre xboxové Halo 2. Problém bol len vtom, že hra sa o to nesnažila, ale média z nej konkurenta urobili. Ako nakoniec dopadol tento singleplayerový Unreal, sa dočítate v tejto recenzii.

Príbeh
Nazačiatku vás, Jacka Mansona, čaká transport vo vesmírnej lodi. Ste vedec a členom posádky, ktorej úlohou je dohliadať na bezpečnosť prevozu Karini, ktorá je súčasťou projektu Pariah. Niekomu sa to zjavne nepáčilo a vaša loď bola bez milosti zostrelená na zem. Sranda je, že za celú hru som nezistil, prečo tí čo po mne strieľajú ma chcú zabiť a prečo tá Karina predo mnou stále uteká, keď už sme si tak pekne rozumeli. Dostanete sa aj do časti, kde budú po sebe strieľať vojaci navzájom. Naozaj som na to pozeral, prečo sa navzájom zabíjajú, odkiaľ sa tu tí druhí objavili. Dodať stačí už len to, že keď som zhliadol poslednú animáciu, absolútne som nechápal, prečo sa stalo to, čo sa v nej stalo a len som neveriacky krútil hlavou. To vám musí stačiť. Vlastne aj keby som vám celý príbeh vyrozprával, nič by vám to nepomohlo.

Prostredia, misie
Toto je jedna z vecí, ktoré sa mi na tejto hre veľmi páčili. Nebudete cítiť stereotyp, ako napríklad z Doomu. Interiéry a exteriéry sú rozdelené veľmi rovnomerne. Interiéry tvoria väčšinou základne stojace na voľnom priestranstve, dostanete sa aj do akejsi továrne, či na vesmírnu ľoď. V exteriéroch sa dostanete na púšť a ešte na step. Čakajú vás aj misie, keď si zajazdíte v dopravných prostriedkoh. Vašou úlohou je buď nájsť spomínanú Karinu, alebo niekam sa proste dostať, niečo zničiť, či otvoriť si nejaké dvere. Tie úlohy sú ale podľa mňa úplne zbytočné, pretože celá hra je o pomocou množstva munície sa prestrieľať na druhý koniec úrovne. Nuda sa zväčšuje ešte tým, že hrou vládne absolútna linearita, takže znovuhratelnosť je diskutabilná. Hra má 18 misií, ktoré sú však krátke. Čaká na vás tak šesť hodín hry. Myslím si však, že na túto hru je to dosť a pri dlhšej dobe by vás hra unudila a málokto by došiel až nakoniec.

Dopravné prostriedky
Jedna z vecí, ktorú našťastie po vzoru Unreal Tournament Digital Extrems ponechali. Najviac si asi zajazdíte v obyčajnej bugine, s ktorou máte dva módy streľby, a to rakety a gulomet. Ďalším dopravným prostriedkom je motorka, z ktorej si tiež zastrieľate s gulometom a posledným dopravným prostriedkom je transportér, ktorý ma pre zmenu len rakety a musím povedať, že jazda na ňom bola najveselšia. Pri jazde na nich si však musíte dávať naozaj veľmi pozor, lebo ich výdrž je veľmi malá a zrážka s ďalším vozidlom vás skoro úplne zničí.

Nepriatelia
Nie je ich veľa. Sú to asi tri druhy špeciálnych jednotiek, ktorí sa líšia snaď len farbou uniformy. Ešte aj tváre majú všetci rovnaké. Potom sú to raketometníci a nepriatelia so štítmi. Medzi nepriateľov treba rátať aj akési lietajúce družice, s veľmi vysokou efektivitou streľby. Nakoniec ešte spomeniem gardu posledného bosa. Áno, aj bosovia sú v tejto hre, ale len dvaja a to v posledných dvoch úrovniach. Čo sa týka AI, vaši nepriatelia sú na veľmi, veľmi priemernej úrovni. Občas sa aj za niečo kryjú a keď po nich strieľate tak pobehujú, aby ste mali sťažené mierenie. Oveľa častejšie je však to, že si niekde na voľnom priestranstve čupnú a môžu po vás výsmešne kričať: ,,Že ma netrafíš.´´ Musím však uznať, že mieria solídne a keď sa prestaneke kryť, skončí to vašou smrťou. Posledná vec, ktorou túto časť ukončím je, že neexistujú headshoty. Aby ste nepriateľa zabili, musíte vystrieľať aj polovicu zásobníka. Niekedy to bolo také, že som pribehol k jednému nepriateľovi, vystireľal som polku zásobníku, zobral od neho muníciu a vzápätí som ju minul na jeho druhovi.

Váš inventár
Zbraní nie je na takúto adrenalínovú strieľačku príliš veľa. K dispozícii budete mať nejakú pílku, ktorú som si na začiatku hry všimol že ju mám a odvtedy som ju ani viacej nevytiahol, potom je to bulldog, čo je vlastne obyčajný sci-fi samopal, ktorý patril medzi moje dve najobľúbenejšie zbrane. Ďalšou vašou hračkou je frag rifle, ináč povedané brokovnica, tá našla svoje uplatnenie najmä v interiéroch, potom plazmová puška, ktorú budete mať približne druhú polovicu hry a je vysoko efektívna na strednú vzdialenosť. Na nepriateľov so štítmi je to vpodstate jediná účinná zbraň. Nemôžem zabudnúť ani na granátomet, ktorý som používal, ale len z bezpečného úkrytu, granáty, ktoré som z neho vystrelil boli totiž veľmi pomalé. Najprv chvíľu ležali na mieste až potom vybuchli. Nemôže samozrejme chýbať sniper rifle a raketomet. V poslednej úrovni dostanete k dispozícii aj nejaké energetické delo, ktoré bolo veľmi efektívne a bola to aj jediná zbraň, ktorú som mal v tej dobe k dispozícii. Do vášho arzenálu patria aj heal tools. Tých ste mohli mať vždy osem a pomocou malého zariadenia ste si ich vždy vpichli do žíl. Zdravie je podobné ako v Riddickovi, takže ho tvoria kapsle, ktoré sa vám vždy dopĺňajú. Prídete o ne až vtedy, keď budú prázdne. Počas hry získate aj upgrady na zbrane, ako je napríklad lepšie mierenie, pri zdravý budete mať jednu kapslu naviac a podobne.

Grafika
Podľa môjho názoru je veľmi pekná. Nijako vás neohúri, nebudete na ňu pozerať s otvorenými ústami, ale nie je tam vlastne skoro nič čo môžem vytknúť. Snáď len animácie, ktoré boli podľa môjho názoru veľmi suché. Do nich patrí aj chôdza nášho hlavného hrdinu, ktorý po zemi niekoľkokrát korčuloval. Myslel som si, že takéto chyby sme prežili pre dvoma rokmi. To, že všetci nepriatelia pod brnením vyzerajú rovnako som už spomenul. V hre celkom slušne pracuje fyzika, ale len občas. Výbušné sudy v blízkosti nepriateľov budú často vašimi priateľmi. Potešilo ma však aj to, že som mohol rozstreliť časť stĺpu. To podľa mňa urobili autori veľmi dobre, ale ako som už povedal, autori aj jasne určili, čo sa zničiť dá a čo nie. Najviac ma však potešila jedna vec. Tou je optimalizácia hry, ktorá je dokonalá. Na plné detaily si to zahrá väčšina súčasných hráčov. Vlastne len s výnimkou visual effects, ktoré trochu staršie grafické karty nezvládajú. Keď ich necháte naplno, smerom dopredu budete vidieť tmu a smerom doboku prostredie. Keď ich však dáte na minimum, o nič mimoriadne sa neukrátite a hra vpohode bezproblémov beží.

Zvuky, hudba
Hudbe nemám čo vytknúť. Skvelo vystihuje atmosféru, hraje vám aj počas hry a mení sa vzhľadom na situáciu. Zvuky sú diskutabilné. Dokonale mi liezlo na nervy, že nepriatelia majú všetci rovnaké hlasy a furt vykrikujú to isté. Dabing je tiež iba priemerný. Náš Jack pôsobí, ako keby práve vyšiel z márnice. Karina je na tom trošičku lepšie, ale tiež vás to neuchváti.

Verdikt: Pariah nie je vôbec zlý, nie je však taký dobrý ako mohol byť. Nachvíľu pobavý, ale hlavne nakonci budete cítiť stereotyp, takže vám určite nebude vadiť krátkosť hry. Je určite lepší ako Halo na pc :). Uvidíme ako si povedie ohlásené pokračovanie.

Hratelnosť: 70%
Grafika: 89%
Zvuky: 75%
Spolu: 75%

Pariah vás bude baviť, pretože: je to singleplayerový Unreal Tournament, má veľmi peknú grafiku, je kvalitne optimalizovaný, nachvíľu pobavý, dobrá hudba

Pariah vás nemusí baviť, pretože: Hratelnosť je veľmi diskutabilná, Dabing je slabý a ani ostatné zvuky zrovna neexcelujú