V recenzii na Burnout Takedown, minuloročnú malú revolúciu v žánri racingu, som sa pýtal: „Žijeme dostatočne rýchly život, aby sme udržali krok s najrýchlejším racingom pod slnkom?“ Dovolím si túto filozofickú otázku dnes poupraviť: „Žijú dostatočne bezpeční život ľudia, ktorých míňate autom?“ Rýchlosť strieda agresia a vrásky pribúdajú na čelách predstaviteľov Ministerstva dopravy, Žltých anjelov a Besipu. Páni, Burnout Revenge vyrazil do ulíc hľadať výzvu a generácia Burnoutu sa dožaduje spravodlivého takedownu.

Nalaďme si spoločne CrashFM, pripútajme sa päťbodovými pásmi, zošliapnime plynový pedál, odpáľme burnout, v rýchlom slede vyvolajme niekoľko reťazoviek, nech sa dopravný servis nenudí a nakoniec si rozbime huby na zvodidlách. Didaktická pomôcka autoškôl Burnout: Revenge zapikovala v obchodoch a od tejto chvíle sa môžu začať triasť pracovníci dopravného podniku pri nástupe do práce. Správy o zápchach a ich efektívnom odblokovaní ich však zastihnú, až keď im čelné sklo rozbije tlaková vlna z explózie cisterny. Crash, Crash, CRASH!!!

Autori série Burnout sa dostali do úzkych. Vyzvali sami seba, aby prekonali najrýchlejší racing. Zaradenie „sedmičky“ by im vytúžené víťazstvo neprinieslo, preto Criterion Games radí rýchlostný stupeň Agresia (prevodová skriňa neprotestuje). Agresia sa stala hlavným znakom Revenge a od toho aj filozofovanie na začiatku recenzie. Aby sme však odbili všetkých nedočkavcov, zodpovieme zásadnú otázku: „Je Revenge až tak zk....ne dobrý ako Takedown?“ Áno aj nie. Revenge (čo je smutné) trpí syndrómom uponáhľaného vývoja, ale svojou náturou hocikedy nakope zadok trojke. Čo najviac odlišuje tieto dva tituly od seba, je miera agresie, ktorá v Revenge narástla do výšin. Koncepcia hry však zostala verná okamžitej hrateľnosti a motivujúcej závislosti. Ono by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že sa jedná iba o mierne vylepšené pokračovanie. Na jednej strane je to pravdivé konštatovanie (generácii Burnoutu stačia aj nové autá a trate), na druhej však krivká, pretože tých noviniek (aj tých zásadných) je tu predsa viacej.

Pre osvieženie pamäte a zasvätenie nevinných (ovečky pozor na závislosť!), stručný výlet do sveta Burnoutu, teda najzásadnejšieho tretieho dielu. Predstavte si tradičný arkádový racing, kde víťazstvo korunuje vyblokovanie (takedown) protivníkov do prekážok a iných áut, čím sa plní nádrž nitra a ručička tachometra sa nie a nie zastaviť. Fair Play v tejto sérii rozhodne nehľadajte, čo platí dvojnásobne pre Revenge.

Ak si spätne vybavíte tie najrýchlejšie preteky v Takedown, zistíte, že najviac vám vadila bežná premávka. Jeden náraz a končili ste s demolovaným vrakom na krajnici. O strate drahocenných sekúnd nehovoriac. Revenge pridáva agresiu. Autá z bežnej premávky môžete bodíčkovať a používať ich na vytváranie rýchlych dopravných kolapsov, v ktorých končia za vami idúci protivníci. Doprava takisto slúži aj na výborné takedowny, keď auto nárazom doslova vystrelí a zoberie so sebou aj súpera mimo trať. Všetko má však svoje medze a tak bodíčkovať nemôžete väčšie autá od toho vašeho (nikdy to neskúšajte s autobusom ani kamiónom), protiidúce autá sú istým lístkom do reťazovej havárie a ťukať nemožno ani vozidlá križujúce vašu trať.

Na bodíčkovaní dopravy postavili Criterion nový herný mód Traffic Attack. Svojou atraktivitou síce nemôže súperiť s Road Rage či Crash, je však príjemným spestrením naháňačiek. Vymieňa súperov za nekompromisný časový limit, ktorý rastie počtom bodíčkovaných áut. Čim viacej áut stihnete oťukať v danom limite, tým vyššie je výsledné skóre. Bezhlavé búranie k ničomu nespeje. Čo tak hodiť auto do druhého pruhu, kde si to odnesie zopár naložených kamiónov? Alebo vymrštiť vrak z mostu, aby dopadol na súbežnú diaľnicu a narobil bordel aj pod vami? Traffic Attack sa každou traťou mení a ponúka iné výzvy, ako si výsledné skóre naakumulovať efektnými haváriami. Tento mód je však značne stereotypný (a aj podceňovaný) a môžu za to vysoké hodnoty škôd, ktoré musíte napáchať, aby ste zhrabli medailu.

Dôvodom, prečo Traffic Attack nezaujme, je neprehľadnosť pred vašou kapotou. Pri naberaní jedného auta za druhým, nevidíte pred sebou nič, iba lietajúce vraky, čo sa niekedy vypomstí nárazom do steny či križujúceho auta. Posledným dôvodom, prečo bude tento mód najmenej populárny, je bodíčkovanie dopravy v ostatných módoch, ktorým nie je cudzie rozdávanie takedownov na všetky strany. Akých vylepšení postihli obľúbené režimy Race a Road Rage?

Spoločnou novinkou pre všetky je systém bodovania, získavania ratingu a neskoršieho povyšovania v rebríčku agresie. Je jedno aký herný mód hráte, hodnotí sa štýl jazdy. Počet bodíčkovaných áut, explózií, takedownov, reťazových havárií, skokov, driftov a ich dĺžka. Agresívna jazda je skutočne povinnosťou, ak sa chcete dostať v rebríčku vysoko a nestrácať zbytočné body ratingu za to, že sa bojíte skákať po budovách, jazdiť podchodom plným nebezpečných stĺpov, raziť si to na plné gule zápchou, alebo stanicou odkiaľ vychádzajú autobusy. Nový dizajn tratí dovoľuje naozaj psie kusy a iba tie najlepšie ovplyvňujú finálny rating (OK - AWESOME) po každom závode. Pri častých haváriách však naopak klesá, tak pozor! Rating ovplyvňuje aj získaná medaila a iba pri zlate sa vám dostane pocty v podobe hodnotenia PERFECT. A načo sa tu tak detailne zaoberám ratingom?

Pretože rating sú v podstate nahrabané skúsenostné body a pri dosiahnutí (predom daných) hraníc, vám poskakuje level v rebríčku agresie! Levelov je celkovo 11. So stúpajúcou úrovňou sa odomyká príslušná skupina pretekov vo svetovom turné a rastie obtiažnosť. Ak neviete jazdiť agresívne, zostaňte pri leveli „Blond sliepka za volantom“, ostatní sa vrhnú v ústrety čoraz ťažších súťaží a nekompromisných časových limitov, ktorými je vybavený po novom aj mód Road Rage (nepochybne najobľúbenejší mód celej série).

Už to nebude iba štedré jazdenie niekoľko kôl po trati, ale agresívne naháňanie takedownov. Nevieš dať tri takedowny za 20 sekúnd? Do-vi-de-nia! Bodované miesto dosiahnete iba naťahovaním času rozdávaním takedownov na každú stranu, najlepšie každých päť sekúnd jeden. Road Rage je stelesnením agresie. Plné ulice áut, rafinovane rozostavených prekážok, do toho neustále dobiedzajúci protivníci, neuveriteľná rýchlosť a neúprosný čas. Agresia tu dosahuje svojho maxima a pri niektorých kúskoch sa nestačíte čudovať, čo auto alebo súperi skutočne dokážu.

Protivníci sú agresívnejší a pri dobrej nálade vám nečakane oplatia takedown, čo je signál na Revenge (pomstu). Hra označí trúfalca červenou farbou a mimoriadne efektne ho spomaleným záberom predstaví, zatiaľ čo váš vrak rotuje niekde mimo trať a spôsobuje katastrofu v zadných uličkách. Pretek sa v takomto momente mení na divokú naháňačku za revenge takedownom a často končí potupnou prehrou. Dobrou vlastnosťou súperov je ich tempo. Neustále sú vám v pätách, využívajú skratky, medzi sebou sa atakujú. Jednoducho dokonalí rivali, nebyť prispôsobovania sa vašej rýchlosti. Ak si viete vybaviť šampionát z Burnotu 3, kde ste pretekali na formulách, tak viete, že jedna chyba, znamenala niekoľko sekundový náskok. Neraz to bolo aj pol minúty. Takýchto situácií sa v Revenge nedočkáte. Po vašej havárii súperi spomalia a čakajú, kým sa znovu dostanete do vedenia. Rovnako nečakajte, že na plný kotol pred nimi ujdete. Dýchajú vám nestále za chrbtom. Súperi ďalej nevedia postrčiť autá z bežnej premávky takou silou, aby vás vyradili. Na vedúcich priečkach síce vidíte, že váš agresívny červený super šport predbieha rodinný van, ale letiaci vrak vás nedokáže odstaviť. Škoda. Criterion zabudli naučiť protivníkov aj ďalšiu novinku Crashbreaker, ktorý z módu Crash prináša kamikaze výbuch aj do adrenalínových pretekov.

V počiatočných fázach hry nebudete Crashbreaker vôbec postrádať. Ak raz vstúpi do ktoréhokoľvek módu a odpálená nálož nitra zoberie so sebou všetkých za vami idúcich protivníkov, preteky dostanú nový rozmer. Všetky herné módy majú svoju Crashbreaker verziu. Explozívna odplata je výbornou náhradou Aftertouch takedownu, ktorý samozrejme v hre nechýba.

Najväčšími zmenami prešiel mód Crash. Názory sa však rôznia. Ja ho považujem za to najlepšie, čo možno (okrem multiplayeru) v Revenge nájsť. Opäť máte za úlohu narobiť čo najväčší dopravný chaos na križovatkách, ale z hry vypadli rôzne bonusy (Heartbreaker, burnout, násobiče skóre). Criterion sa tentoraz nechal inšpirovať golfom a tak auto po vzore tohto športu odpaľujete na green (križovatku), kde je potrebné zasiahnuť jamku (označené auto). Než sa tak stane a vaše konto bude utešene rásť, musíte sa auto najskôr naučiť odpaľovať. No ani to vám nezaručí víťazstvo. Dominancia na križovatke je to správne slovo a na ovládnutie celej, budete potrebovať viac ako jeden Crashbreaker. Križovatky sú členité a vedie k nim neraz tŕnistá cesta, cez dve vedľajšie cesty, sériu skokov na strechách domov či let cez obrovské logo rýchleho občerstvenia. Pri lietaní si treba dávať pozor na bočný vietor!

Ak sa vám podarí vytvoriť slušný dopravný kolaps, nádrž burnoutu sa naplní a vy ju máte možnosť odpáliť (opakovaným stláčaním tlačítka) a vrak nasmerovať pomocou artertouch kamery do ďalšieho pruhu, pod most či na odľahlé parkovisko. Sila oslepujúceho výbuchu závisí od zvoleného auta. Tie sú rozdelené podľa váhy. Ťažké pick-upy nespomalí náraz do auta, ľahké zase lepšie plachtia vzduchom. Výber auta častokrát rozhoduje aj o získaní medaily.

Autá pre ostatné herné módy sú takisto rozdelené podľa váhy a maximálnej rýchlosti, avšak nie sú prehľadne zoradené. Budete preto siahať po najrýchlejších modeloch, pretože súťaže nepočítajú s kategóriami áut (super šport, coupé) ako v predchodcovi. Získaný namydlený blesk s motívom hry BLACK sa stane určite vašim najlepším kamarátom. Áut je podstatne viacej, ich variabilita je však nízka. Až priveľa modelov sa na seba ponáša. V garáži si každé môžete do detailov preskúmať z každého uhlu.

Za menej prehľadné možno označiť aj svetové turné, ktoré je delené podľa vášho dosiahnutého levelu (Desiatu kategóriu si odomknete zhruba v 70% hry). Každá úroveň má stupňujúcu obtiažnosť, pokrýva každý herný mód a kombinuje ich s úžasnými traťami. Po novom boli upravené tak, aby bolo možné dávať takedowny na každom metri, čo sa s rôznymi výškovými rozdielmi (ideálne pre vertikálny takedown) a skratkami podarilo. Na západnom pobreží si vyskúšate, aké to je preletieť cez autobazár, v Európe to budú skoky ponad priepasť a v Ázii skoky na lešeniach. Nájsť skutočne najrýchlejšiu a najbezpečnejšiu trasu nie je jednoduché, možností ako prejsť trať je neúrekom. Bude to cez park karavanov, výrobné haly, stĺporadie pod mostom, zadné uličky obchodnej štvrte alebo vodný kanál? Treba si však uvedomiť, že nie každá skratka je skratkou. Táto rozmanitosť vás bude stáť nervy pri prvých súťažiach Preview, kde je cieľom prejsť trať na čas. Poznať trať je základ a odmenou vám budú aj miesta, kde môžete získať signature takedown, ktoré nájdete aj bez pozorného študovania.

Nájsť v rýchlosti skratku, identifikovať stĺpy alebo iné prekážky však už problémom bude, aj keď v mnohých prípadoch svetielkujú. Problémom sú práve svetlá, ktoré sa nachádzajú aj mimo trate a pochopiteľne sú nimi vybavené aj okoloidúce autá. Ďalším krížom dizajnu, je jazda po zrkadlovo otočenej trati. Úzke priechody a zákruty sa v množstve áut a deštrukčných objektov (krabice, sudy, ploty) strácajú. Tu by rozhodne nezaškodilo dlhšie testovanie, ktoré Criterion podcenil. Prepadávanie sa pod trať, vypadávajúca textúra trate alebo let vzduchoprázdnom nie je dobrou vizitkou. Najhoršie dopadla nočná trať v Tokyu, ktorá je paradoxne spolu s európskou najlepšou spomedzi všetkých. Na nočné skoky diaľnicami alebo široké serpentíny s jemným hmlovým oparom sa nehrabe ani jazda po schodoch pri Koloseu. Revenge je titulom, ktorý si aj napriek svojej plynulosti už pýta novú generáciu konzol.

Týmto odsekom som načal technickú stránku Burnout: Revenge, ktorá zaznamenala kvalitatívny posun oproti predchodcovi. Agresívna nátura sa premietla do temnejšieho nádychu. Slnkom zaliate trate, striedajú jazdy tesne po daždi alebo v noci. V okolí tratí je viditeľne viacej detailov, svetiel a deštrukčných objektov. Apropo deštrukcia. Autá sú tentoraz vybavené vylepšeným deštrukčným modelom. Vzduchom lietajú časti karosérie a odtrhnuté kolesá. Grafika si polepšila aj výbornými reflexiami na karosériách, dymovými stopami, výbuchmi, častým používaním efektu bloom a rozmazávaním obrazu, čím Revenge získava na rýchlosti.

Agresívnu náladu má rozhodne aj soundtrack (skoro 3 hodiny muziky), v ponuke ktorého nenájdete iba punk-rockové skladby neznámych interprétov. Výber skladieb pokrýva viacej žánrov a agresívne jazdenie vám budú spríjemňovať aj tanečné tracky od Junkie XL, The Bravery, Chemical Brothers či Dja Tima Massa. Na svoje si prídu aj komerčnejšie uši. Osobne je pre mňa soundtrack malým sklamaním. Dynamike pretekov predsa sedí viacej garážový sound, než dunivé beaty. Chytľavé skladby od mojich favoritov Funeral For a Friend, Yellowcard a All American Rejects samozrejme nechýbajú. Revenge je po zvukovej stránke opäť o stupienok vyššie ako Takedown. Subwoofer dostane zabrať pri mohutných explóziách, nárazoch a haváriách. Majitelia priestorového ozvučenia sa budú isto obzerať, či náhodou niekto nezaparkoval s hukotom auto vedľa ich televízora.

Criterion nezabudli v Revenge ani na multiplayer pre 2-6 hráčov (online,offline,splitscreen) v módoch Race, Road Rage, Traffic Attack, Crash Battle, Crash Party a Crash Tour. K multiplayeru sa isto ešte vrátime. Veľkou škodou je, že zo singleplayeru vypadla rýchla hra (Single Event) na ľubovolnej trati s už odomknutými autami.

Už to nikdy nebude tak bezpečné ako doteraz. Burnout: Revenge atakuje svojou deštrukčnou show najvyššie priečky, dych mu však pred cieľovou rovinkou vyráža nevyladená AI súperov a chyby v hernom kóde. Takedown si odnáša zaslúžene. Premakaný dizajn tratí a široký výber áut zaručia, že od konzoly nevstanete tak jednoducho. Príjemné zmeny v herných módoch zaručene oslovia Burnout generáciu a návyková hrateľnosť chytí do svojich sietí nevinné ovečky. Nezabúdajte na dôležité pravidlo: agresívne jazdenie povinnosťou!