Žáner bojoviek má za sebou už poriadne dlhú cestu a počas svojho vývoja zažil nielen nespočet úpadkov, ale taktiež aj oslnivých comebackov, za ktoré môže vďačiť predovšetkým konzolám. Za posledný takýto úspešný návrat možno považovať exkluzívneho Tekkena pre PS1, vďaka ktorému sa množstvo hráčov vrátilo do svojich mladších rokov, kedy osobným počítačom kraľoval Mortal Kombat či Street Fighter (o Brutal Paws of Fury už ani nehovorím). Od vtedy si trh s bojovkami drží konštantnú úroveň a vždy sa nájde fanúšik, ktorí si titul s touto tématikou zakúpi (svedčia o tom aj predajné čísla Tekkenov či mladšieho Soul Caliburu). Tak či onak si ale väčšina z vás spomína na titul z dielne Midway-u, ktorý sa dokonca dostal aj na filmové plátno, aj keď táto transformácia nedopadla bohvieako úspešne (nebudeme si klamať – filmový klon tejto série stojí za poriadne lajno). Áno, reč je o už spomínanom Mortal Kombate, ktorý sa v súčasnosti dočkal ďalšieho pokračovania a nebojím sa povedať, že sa jedná o drobnú revolúciu. Ale v čom? Čím sú tí Shaolin Monks tak unikátni, že sú „worth your money“? Holt, iba tí najsilnejší a najvytrvalejší z vás sa dopracujú k odpovedi, pretože tá je zašifrovaná v nasledujúcich riadkoch. 3... 2.. 1. FIGHT! 

Prvá zmena, ktorá vám udrie do očí akonáhle hru spustíte, bude in-game video, ktoré vám načrtne politicko-sociálnu situáciu, vládnucu vo vonkajšom svete. Autori sa totižto rozhodli Shaolinských Mníchov umiestniť do raného obdobia Mortal Kombatu a tak sa do hry dostávame krátko po jeho prvom kole, kedy je pokorený Shang Tsung na úteku a jeho porazitelia sa vydávajú po jeho stopách. Nanešťastie sa ostrov (či skôr palác), na ktorom sa turnaj odohral, začína rozpadávať a tak sa naša dvojica hrdinov (konkrétne Liu Kang a Kung Lao) musí ešte pred samotným lovom, čo najskôr dostať k portálu, vedúcemu do iných svetov. Po úspešnom transporte a stretnutí sa s ich guru Raidenom, sa už ale udatní bojovníci dobra naplno vydávajú po stopách Shang Tsunga, aby mu tak konečne zasadili kráľovské KO (a k tomu aj nejakú tu Fatalitku navrch).

Toľko v krátkosti úvod do deja, ktorý aj keď z náznakmi béčkovosti dokazuje, že nemusí byť len výlučnou súčasťou adventúr a RPG. Čo je ale lepšie, v hre sa vyskytuje výlučne stará garda charakterov z MK1, MK2, výnimočne aj z MK3 či 4, takže fanúšikovia oldies dielov budú v tomto titule ako doma. Čeľusť mi ale spadla z celkového ladenia, alebo ako by som to povedal... charakteru Shaolin Monks. Autori totiž týmto titulom vzdali hold úvodným dvom dielom série natoľko, že sa môžete tešiť nielen na dobre známe postavy (Reptile, Johny Cage, Kitana, Scorpion, môj obľúbenec Baraka či samotný princ Goro), ale aj na dokonalú repliku prostredí, ktoré takmer do bodky kopírujú tie minulé (spomeniem tajomný les so živými stromami, temnú citadelu s množstvom bodákov navôkol či bazénovú scénu s kopou visiacich hákov (MK2)), samozrejme v high-tech grafickom kabáte. V úvode spomínaná revolúcia tkvie, ale v niečom úplne inom.

Je ňou totiž pretvorenie hry do akčnej adventúry, kde namiesto oddelených súbojov v arénach, prechádzate postupne rôznorodými lokáciami a popri sústavných bitkách sa budete musieť občas zaoberať aj logickými problémami. Tie vo všeobecnosti predstavujú klasiku v podobe potreby dostať sa na určité miesto ,ale neraz sa stretnete aj s brutálne orientovanými úlohami typu obetovanie protivníkov napichnutím na koly či ich umiestnenie na poblíž ležiaci katapult s cieľom uvoľnenia neďalekého zátarasu. Najviac ma ale dostal súboj s Reptilom či presnejšie to, čo mu predchádzalo. Keďže už z názvu tohto bossa je jasné, že budete mať čo dočinenia s plazmi, herná realita nebola ďaleko od pravdy. Okázalý príchod zeleného Reptila na obrovskom hadovi bol síce cool, ale väčšmi cool bola následná skákacia pasáž, kde ste mali postupne roztrieskať niekoľko pilierov, nachádzajúcich sa v rôznych výškach. Vtip bol, ale v tom, že obrovitý had sa okolo pilierov v intervaloch náhodne plazil a vy ste tak podobne, ako napr. vo Warrior Within museli svoju cestu detailne naplánovať, ináč ste skončili tvrdým pádom. Táto pasáž sa mi páčila hlavne z toho dôvodu, že už predtým som počas hrania Shaolin Monks zažil niekoľko originálnych nápadov a tento ma len utvrdil v tom, že Midway vo svojich útrobách skrýva nejeden geniálny mozog. Autorov teda k tomuto kroku (lineárna transformácia na akčnú adventúru) pravdepodobne dohnala úspešná dvojica nových princov a na rovinu vám poviem, že hra tým absolútne nič nestratila na svojom kúzle. Teda, až na jeden podstatný fakt. 

Tým je totiž zredukovanie ovládateľných charakterov na 4 postavy, aj to si dvojicu z nich budete musieť najprv odomknúť (jedným z nich je Sub Zero a druhým... veď uvidíte). Teda, prvotné spustenie singleplayer hry vám ponúkne na výber jedného z dvojice Liu Kang – Kung Lao a verte mi, že hra za každého z nich si vyžaduje mierne odlišný prístup. Keďže mojim obľúbencom sa v MK2 stal (popri spomínanom Barakovi) aj klobúčnik Kung Lao (hlavne vďaka obzvlášť krvavým fatalitám typu odseknutie hlavy či rozpolenie protivníka klobúkom), rozhodol som sa prvý krát dolapiť Shang Tsunga práve s ním. Už pri prvých krôčikoch ale zistíte, že komplikovaným hmatom, resp. kombám, kedy ste museli v presnom časovom slede naťukať hneď niekoľko úderov za sebou, nenávratne odzvonilo. Namiesto toho si počas celej hry budete musieť vystačiť s trojicou úderov plus výskok, pričom veľmi často využijete životne dôležitého bloku, bez ktorého vás pripravené stáda nepriateľov rozbijú ľavou zadnou. Okrem tejto štandardky majú ale hrdinovia vo svojej zálohe aj viacero špecialít, ktorými u môjho Laa boli hod klobúkom, teleport či smrtiaca pirueta a taktiež aj boj so zbraňami, na ktoré sem-tam naďabíte.

Štvoricou úderov by ste to ale ďaleko nedotiahli a tak nám autori pripravili akýsi osekaný RPG systém, ktorého úlohou je predkladať hráčovi postupne nové pohyby podľa toho, ako efektne svojich protivníkov zabíja. Totižto, každý kill a každé predvedené kombo je hodnotené skúsenosťami, ktoré potom môžete v hernom menu použiť na nákup nových kombinácií a úderov. Tých je vskutku primerané množstvo, ale na druhú stranu je medzi nimi aj množstvo zbytočností, takže až tvrdým tréningom a experimentovaním si nájdete tu pravú údernú zostavu. Pästné súboje nie sú jediným zdrojom skúsenosti. Tie totiž a predovšetkým získate efektnými zakončovákmi, všeobecne známymi ako Fatality. Ich počet je síce obmedzený, ale napriek tomu niektoré z nich rozhodne stoja za to a pri ich pozeraní si do sýtosti užijete amputácií a všadeprítomnej krvi.

Opäť tu musím spomenúť jednoduchosť a arkádovosť, vďaka ktorej bude vykonanie fatalít hračkou a preto si ich budete môcť dopriať vždy, akonáhle sa vám naplní fatality lišta. V neskorších častiach sa potom ešte dočkáte multalít (fatality, pri ktorých zabijete viacero protivníkov) a predovšetkým brutalít, počas ktorých budete môcť behom obmedzenej doby vlastnoručne skántriť aj tucet protivníkov. V súvislosti s nepriateľmi sa sluší dodať, že ich prevaha bude neraz aj trojnásobná, pričom s pribúdajúcimi levelmi aj značne zosilnejú, takže na prechádzku ružovým sadom môžete zabudnúť. Potešila ma ale predovšetkým ich rozmanitosť, kde okrem úvodných golémov narazíte na zombíkov, temných mníchov, prisluhovačov Baraku či ďalšiu háveď, vďaka ktorej sa súboje ani omylom nestanú stereotypnými. O bossoch už ani nehovorím, to treba zažiť na vlastnej koži.

Zatiaľ som hovoril len o singleplayeri, ale hra kladie minimálne taký istý dôraz na kooperatívnu hru, až sa nebojím povedať, že kampaň pre jedného nie je až také terno, ako by som očakával. V skutočnosti sa dôraz na kooperatív prejaví ešte väčšmi v momentoch, kedy bojujete proti abnormálnej presile a za pomocnú ruku spolubojovníka by ste obetovali hocičo. V takýchto chvíľach potom neprekvapí ani dvojica symbolov na podlahe, na ktoré keď sa s kamoššom postavíte, otvoríte si inak nedostupnú miestnosť, často skrývajúcu viacero milých prekvapení. Týchto tajných miestností resp. lokácií je v hre pritom požehnane a ak sa v úvode na takéto miesto neviete dostať, nezúfajte, pretože v neskorších častiach hry, keď už budete mocnejší, sa sem budete môcť vrátiť. A práve s vracaním súvisí najväčší zádrhel hry. Totižto, až nechutne často sa budete musieť odobrať na už preskúmané miesta, čo v spojení s nanovo objavenými protivníkmi kazí dojem z inak veľmi zábavného titulu. Aby som ešte doplnil tému tajných miestností tak dodám, že ich objavením získavate možnosť odomknúť si nejaký ten zaujímavý bonus a predovšetkým Mortal Kombat 2 rozhodne stojí zato. 

Je na čase sa teraz pozrieť na technickú stránku Shaolinských mníchov. Zmlsaný grafickými orgiami God of War som ostal prinajmenšom znechutený tým, čo sa mi na telkáčiku objavilo. Neostrý zrnitý obraz s malou detailnosťou ma v hneď prvý deň hrania znechutil natoľko, že som sa radšej išiel venovať iným činnostiam. O to väčšie bolo ale moje prekvapenie, keď som sa prvým portálom dostal do malebného a farbou prekypujúceho lesíka poblíž shaolinskej akadémie, ktorý sa až nebezpečne blížil grafickým kvalitám Kratosovho eposu. Takýto trend stúpajúcej a klesajúcej kvality prostredí ale pokračoval až do samotného konca a preto musím kvalitu bojísk hodnotiť prinajmenšom ako rozpačitú. Našťastie autori zapracovali na modeloch postáv a ich animáciách, pričom výslednému pozitívnemu dojmu napomohol aj fyzikálny engine Havok, na základe ktorého kusy tiel lietajú presne tak, ako v skutočnosti. Hudobná stránka poskytuje klasický výber nárezových a kľudnejších melódií, ale čo stojí za zmienku, je zvukový doprovod, ktorý v prevažnej miere využíva sample z MK2 a tak sa tešte nielen na Liu Kangové srandovné mrnčania, ale aj na typický zvuk, ktorý zaznel pri úspešnom aktivovaní fatality. Skrátka, oldies v novom a slušivom kabáte.

Po vlažne prijatom Deception síce Midway prípravou pokračovania riskoval, ale ako sa nakoniec ukázalo, všetky obavy boli zbytočné. Mortal Kombat: Shaolin Monks sú stále tým starým dobrým Mortalom a aj keď prinášajú množstvo radikálnych zmien do série, našu pozornosť si dozaista zaslúžia. Isteže sa zmena herného systému nezapáči každému a fanúšikovia klasických bojoviek ostanú verní ich Tekkenu, my ostatní tu ale máme ďalšiu zábavnú bojovku. Preto hovorím, do boja!