Majitelia mašinky Gamecube si teraz iste trhajú vlasy. Capcom sa totiž na naliehanie hordy sfanatizovaných hráčov (skôr by som ale povedal, že z chamtivosti) rozhodol seknúť s exkluzivitou nových dielov Resident Evil (viď. duo recenzií RE Zero a RE Remake) a aby nejak túto správu potvrdil, rozhodol sa vydať inak Gamecube-only hit Resident Evil 4 aj na konzolu PS2. Hra, vďaka ktorej sa konzolistami stali aj zarytí PCčkári, sa teda s takmer ročným odstupom od GC verzie, dostáva aj do domácností väčšiny a bojím sa, že to bude mať fatálny dopad na ekonomiku niektorých vyspelých krajín. Avšak časy červivých zombíkov a zapeklitých hádaniek sú nenávratne preč, pretože nový Resi (ako ho fanúšikovia familiárne nazývajú) prichádza s kompletne prekopaným herným systémom, o ktorom sa vo chvíľkach eufórie ani nebojím tvrdiť, že je dokonalým stelesnením hráčskych túžob. Nemá zmysel tu teraz písať otázky typu: „Je to k prospechu veci?“, „Prekoná RE4 svojich bratov?“ a podobne (konieckoncov, určite ste už mrkli na finálne hodnotenie), pretože o úspechu tohto titulu nebolo ani pri najmenšom pochýb. Preto navrhujem len jediné: dajme sa konečne do toho!

Alfou a Omegou značky Resident Evil (s výnimkou filmov, samozrejme) bol, je a bude silný príbeh, ktorý je navyše medzi dielmi prepojený, takže na jeho kompletizáciu si budete musieť vyhradiť nejaký ten rok života, pretože také množstvo hororu sa nedá absorbovať behom pár hodín. Odmenou vám bude do detailu prepracovaná story s množstvom pamätihodných momentov, takže ak náhodou patríte medzi fanúšikov knižného hororu, dejová línia, tiahnúca sa celou sériou RE, vás svojou kvalitou určite uzemní. Ak si ale myslíte, že RE4 ďalej pokračuje v objasňovaní incidentu v Racoon City, ste vedľa ako taká jedľa. Totižto, ak nedávno recenzovaný RE Zero popisoval samotné začiatky tejto krízy, najnovší diel sa posúva do budúcnosti rádovo o niekoľko rokov a k spomínanému incidentu sa vyjadruje len v občasných dialógoch, prípadne dokumentoch, na ktoré tu a tam počas hrania narazíte.

Samozrejme, že niektoré kľúčové fakty, postavy a korporácie sa sem tam dostanú na pretras, ale dominantou príbehu RE4 je čosi iné. V hre sa opäť ujmete role Leona Kennedyho, človeka, ktorý na vlastnej koži zažil strach a beznádej zombíkmi zaplaveného mestečka Racoon (RE). Ubehlo dlhočizných šesť rokov a zatiaľ čo sa Umbrella Corp. dostala na pokraj bankrotu (vďaka rukolapným dôkazom, preukazujúcim jej vinu vo veci deratizácie mesta Racoon), kedysi hrdý policajt Leon trávil väčšinu spomínaného času v službách americkej vlády ako radový agent. Mesiace stereotypu náhle vystrieda nariadenie, ktoré nášmu hrdinovi pridelí do ochrany priamo rodinu prezidenta. Nanešťastie, krátko po pridelení novej úlohy dochádza k tajomnému únosu prezidentovej dcéry Ashley a tak je Leon na základe výsledkov výzvedných služieb vyslaný na starý kontinent, aby dotyčnú osôbku našiel a bezpečne dopravil späť do rodnej zemi.

Daždivá, pochmúrna atmosféra nie je tým najhorším, čo Leona po príjazde do Španielska privíta. V záujme získania aspoň nejakých informácií o tamojšom regióne, rozhodne sa náš hrdina zdvorilo požiadať o pomoc miestneho dedinčana, žijúceho si svoj mizerný život v jednej z miestnych polorozpadnutých chatrčí. Avšak namiesto pomocnej ruky a prívetivých slov sa Leon dočká iba zákerného útoku (ako inak – sekerou) a nebyť vytrénovaných reflexov, už dávno by plnil jeden z tamojších bezmenných hrobov. Otrasený touto udalosťou, vydáva sa náš hrdina do poblíž ležiacej dediny stroho označenej ako „Pueblo“ (dedina), aby aspoň tam našiel akú takú pomoc, ktorá by mu napomohla pri dosahovaní jeho cieľa. Tej sa mu aj nakoniec dostáva neúrekom a nebyť dostatočných streleckých schopností, dozastia by sa stal jej obeťou. Ona totiž má podobu sfanatizovaného dedinského davu (tzv. Ganados), ktorému ide iba o jediné: skántriť Leona tým najbrutálnejším spôsobom (napr. osekať ho na torzo ala Kevin, stiahnuť z neho kožu a odhalené údy patrične osoliť, chirurgickým rezom odstrániť časť vnútornosti pri jeho plnom vedomí a pod. Ako vidno, možností je naozaj mnoho :-)).

Takýto úvod si hlavná postava príbehu určite nepredstavovala a keby vedela, čím si ešte bude musieť prejsť, určite by si tých 9mm nechala prejsť cez hlavu už v ranom štádiu vyšetrovania. Len tak pre zaujímavosť teraz uvediem, že predchádzajúci „román“ sa odohrá behom prvých 10 minút, takže tešte sa na to, že zákerné dejové zvraty budete zažívať na každom kroku. Neskôr sa totiž dopracujete k akémusi tajomnému rádu mníchov, nazývajúcich seba ako „Los Illuminados“, ktorí v útrobách svojho prekliateho sídla ukrývajú čosi desivé, čosi, čo nemalo uzrieť svetlo sveta. Hádam neuškodím veci, keď poviem, že sa jedná o starobylú čeľaď parazitov (španielsky Las Plagas), ktoré svojho hostiteľa kompletne ovládnu a ten sa následne stáva len chodiacou troskou, bez akéhokoľvek náznaku života (spomínaný odklon od RE štýlu – zombíci majú pre tentokrát pohov). Viac už vám ale nebudem prezrádzať, pretože by ste prišli o dobrú polovicu zábavy, iba dodám, že počas svojej púte narazíte na viacero podivných charakterov, od vrchného opáta Saddlera, cez podozrivého „modela“ Luisa, až po zakomplexovaného škodoradostného Salazzara, ktorý sa neskôr ukáže ako... ale už dosť.

Ešte pred samotnou pitvou si ale musíme ujasniť jednu vec. RE4 je žánrovo kdesi úplne inde, než jeho predchodcovia a ak ste zarytými zástancami pôvodného konceptu (primerane akcie a primerane riešenia logických problémov), môže sa vám štýl nového RE zdať až príliš drastický. Tomu totiž dominuje všadeprítomná akcia, ktorá je len sem tam prerušená dialógom či drobným logickým problémom. To síce neznamená, žeby ste svoje mozgové závity nezapriahli ani raz, ale pri porovnaní starších dielov s týmto, vám bude nad slnko jasné, kde došlo k tým najmarkantnejším zmenám. A keďže hra poskytuje prevažne akčnú zábavu, v rámci umožnenia čo najväčšieho pôžitku zo zabíjania, autori kompletne prepracovali systém kamier. Ten sa vo všeobecnosti dá prirovnať ku klasickému 3^rd Person view (teda pohľad z tretej osoby) a verte mi, že si na neho zvyknete tak rýchlo, ako ste si zvykli na každodenné umývanie zubadiel. Nielen že tak máte dokonalejší prehľad o dejisku, ale navyše to pomáha navodeniu tej správnej strašidelnej atmosféry, pretože takto nikdy neviete, čo sa skrýva v tamtom domčeku či za tamtým rohom.

A keďže vo väčšine súbojov čelíte mnohopočetnej presile, tešte sa aj na to, že útoky zo zálohy nebudú ojedinelé a neraz vás prekvapia natoľko, že si z toho šoku pustíte priamo do gatí. Neviem, či mám až tak zlé svedomie, ale pri tejto hre som sa ľakal v pravidelných intervaloch, čo mi neponúkla doteraz žiadna iná hra a dokonca ani žiadne kvalitný hororový film (možno trošku preháňam, ale v tomto momente ma nič nenapadá). Veľký podiel na tom má (okrem fajnového audio-vizuálneho spracovania) aj spôsob ovládania postavy, ktorý vám v móde streľby neumožní žiaden iný pohyb. Rozumiete? Hordy nakazených dedinčanov sa na vás pomaly hrnú a vy sa pri mierení nemôžete ani len pohnúť. Jeden výstrel strieda druhý, munícia v zásobníku nebezpečne mizne, avšak počty nepriateľov nie a nie klesnúť. V takýchto krízových situáciach sa potom nemožno čudovať, že RE4 sa stáva skôr adrenalínovým športom, v ktorom viac než o počet nábojov ide o presnú mušku, pretože pustenie si tých netvorov k telu, sa rovná hotovej samovražde. Zabrániť sa tomu ale zvyčajne nedá a z toho dôvodu sa dobrá polovica bojových stretov presunie priamo pred vaše oči, robiac ich tak ešte napínavejšími, než sú. Ako teda vidíte, atmosféra nového RE je neskutočne hustá a pohltí vás prakticky ihneď, akonáhle sa do útrob dedinky Pueblo rozhodnete pozrieť.

Aj keď väčšina nepriateľov spočiatku nedisponuje strelnými zbraňami, ich narábanie s  poľnohospodárskym náradím je viac než len zručné, a preto sa vám zídu služby potulného obchodníka, ponúkajúceho množstvo užitočných hračiek a vylepšení. Samozrejme, že platidlom nie je nič iné ako peniaze a keďže tamojší kraj je plný všakovakých pokladníc a artefaktov (rôzne drahokamy, mince, zlaté čaše a pod.), nikdy nebudete pociťovať výrazný nedostatok tohto artiklu. Samotný obchodník má pritom po celom území rozmiestnených množstvo vysunutých stánkov, takže trable spojené s neustálym vracaním sa, našťastie odpadajú. Jeho ponuka je klasicky tvorená všakovakými pufátkami (s výnimkou nejakej tej lekárničky tu nájdete rôzne pištole, brokovnice, samopaly, pušky a neskôr aj RPGčko či mínomet), sústavne rozširovanými o lepšie a lepšie kúsky, takže ak máte záujem o čo najaktuálnejší arzenál, rozhodne by ste prieskum stánku nemali podceňovať.

Druhým artiklom, ktorý vám potulný predavač ponúkne, sú viacúrovňové upgrady vašich zbraní, ktorými tak budete môcť vylepšiť nielen ich účinnosť, ale taktiež aj rýchlosť nabíjania, presnosť či počet nábojov v zásobníku. V súvislosti s predajom a nakupovaním musím spomenúť jeden drobný nedostatok, a tým je inventár. Jeho veľkosť je síce uspokojujúca (hlavne keď si ju môžete počas hry zvýšiť), ale narábanie so zbraňami značne narušuje poctivo vytváranú atmosféru. Autori totižto pozabudli do hry zakomponovať čudlík na prehadzovanie zbraní počas boja, takže ak chcete z malorážky náhle presedlať na brokárnu, musíte to spraviť zdĺhavým procesom cez inventár, čím vaša koncentrácia a sústredenie dostanú poriadne na frak. Tento nedostatok je obzvlášť viditeľný v prípadoch, keď sa akcia na diaľku mení na súboj tvárou v tvár, kde je takáto výmena zvyčajne otázkou života a smrti. Našťastie, v takýchto prípadoch nie ste úplne bezbranní a okrem ostrého nožíka môžete blízkych vidlákov prekvapiť aj nejakým tým kung-fu kopancom, ktorý aktivujete pri správnom stlačení príslušných buttonov. Príjemne na mňa zapôsobila aj vyváženosť jednotlivých zbraní, medzi ktorými (aj vďaka primeranému množstvu munície) neexistuje jednoznačný favorit a verte mi, že v iných hrách podceňovanú pištoľ budete používať rovnako často ako aj taký samopal.

Keď príde reč na nepriateľov, všetky pochybnosti ohľadom ich desivosti vyznievajú do stratena. Obyčajní Ganados vás budú sprevádzať od začiatku do konca a spomedzi nich jednoznačne vyčnieva ozrutný chlapík s motorovou pílou, ktorý má navyše na hlave vrece, takže nejednému z vás pripomenie postavu Scarecrow z nového pokračovania Batmana. Po dosiahnutí určitého bodu v hre sa budete stretávať aj s dedinčanmi, trpiacimi vyšším štádiom nákazy, prejavujúcim sa akýmisi chápadlovitými výrastkami, ktoré im vyrazia z miesta, ktoré ešte pred chvíľou hrdo držalo ich vygumované lebene. Prechodom do tretej kapitoly sa zmes nepriateľov radikálne zmení a svoje zbrane tak výlučne budete používať na likvidáciu všakovakých mníchov, srandovne si mumlajúcich čosi popod nos. Opäť sa medzi nimi nájde aj niekoľko silne nakazených jedincov, ktorým pre zmenu z krčnej oblasti vyrazí akýsi zemiakoidný kusavý tvor, ktorého ak pustíte k sebe, bez milosti vám odhryzne hlavu.

V samotných záveroch hry sa ale pripravte na treskúce prestrelky, pretože do cesty sa vám postavia vytrénovaní vojaci, medzi ktorými nechýba ani ťažkotonážnik s rotačákom, ktorý si z vás behom sekundy urobí chutnú sekanú. Spomínané indivídua sú ale len špičkou ľadovca a verte mi, že tak rozmanitý repertoár protivníkov len tak ľahko neuvidíte. Korunu všetkému už len nasadzujú originálni bossovia, ktorých je vskutku neúrekom a svojim výzorom len potvrdili moje domnienky, že šialenosť dizajnu nemá obmedzené hranice. Čo iné môžem povedať pri pohľade na ľudské torzo, ktoré je akosi znetvorenou chrbtovou kosťou rozdelené na dve časti, navyše doplnené viacerými morbidnými výrastkami. Ďalší exot, El Gigante, je pre zmenu nechutnejšou variantou LOTRáckych obrov a svojou degenerovanou vizážou dokonale odpudí väčšinu z vás. V súvislosti s protivníkmi nesmiem zabudnúť na vylepšenú umelú inteligenciu, vďaka ktorej dokážu niektorí protivníci vcelku efektne uhýbať pred vašimi guľkami (nebojte, bullet-time nezvládajú) a spolu s ich zdatnou výdržou predstavujú viac než rovnocenných súperov.