Hmmm. Neviem, čo všetci majú proti filmovým Residentom. Drsné gestá, výbušné akčné scény, minimum dialógov, ale zato maximum zombíkov. Veď predsa, na odreagovanie po ťažkom dni sú tieto mindless filmy ako stvorené a niektoré ich scény aj dokonca pamätihodné (laserová miestnosť z jednotky či kostolný míting z dvojky). Nemôžete sa mi potom čudovať, že aj keď nedávny teaser na tretie pokračovanie s podtitulom Extincion toho veľa z filmu neukázal, dokonale ma na tento pripravovaný akčný nátresk navnadil, a aj keď ho kritika pravdepodobne znesie zo sveta, rozhodne si jeho premiéru nenechám ujsť.

Okrem vyššie uvedeného teaseru mi ale kolegovia z redakcie spravili (navonok) dvojité Vianoce. Na slnko sa totižto z prachu vyhrabal toľko očakávaný PC port Resident Evilu 4, ktorý prostredníctvom sľubov svojich tvorcov mal ponúknuť to najlepšie z oboch platforiem, na ktoré originálne vyšiel, plus samozrejme v lepšom grafickom kabáte a bla bla bla. No a keďže som mal možnosť túto hernú sviatosť prevetrať, ako na GameCube, tak aj na PS2, padla voľba recenzenta zákonite na mňa s tým, že to snáď do tretice bude najlepšie.

Ako to nakoniec dopadlo už tušíte sami. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Čo viac dodať? Capcom sa skrátka po minuloročnom fiasku s PC konverziou Devil May Cry 3 (osobne mi táto séria veľmi k srdcu neprirástla, keďže nerád prehrávam a v tejto hre bolo víťazstvo nad väčšinou bossov takmer nemožné) nepoučil a opäť nám tak prináša značne nedovarený produkt, ktorý nielen že neprináša nič nové, ale aj to staré tak nehorázne przní, že sa človeku nad tým výsledkom chce normálne až zaplakať. A kde teda udělali soudruzi z Japonska chybu? Čítajte ďalej... ale dopredu vás upozorňujem; pre slabé žalúdky to rozhodne nebude.

Písať o tom istom a obzvlášť v prípade nulového percenta noviniek je značne nevďačná úloha. V kauze RE4 ale nejaká tá drobná rekapitulácia neuškodí a keďže pôvodné verzie uzreli svetlo sveta už poriadne dávno, stručné ohliadnutie sa za ich kvalitami príde v tomto (inak negatívnom) článku jednoznačne vhod. Príbeh, jeden z nosníkov každého RE titulu, ani vo štvrtom pokračovaní zo zabehnutých kvalít nepoľavil a aj keď sa kľúčovým incidentom v Racoon City veľmi nezaoberal, i tak poskytol fanúšikom nespočet dejových úskalí, ktorých vysvetlenie bez zapojenia mozgu jednoducho nebolo možné. Samotná príbehová línia sledovala osud bývalého člena polície a hrdinu Resiho 1 Leona Kennedyho na ceste za oslobodením unesenej prezidentovej dcéry a aj keď sa dejisko hry odohrávalo v prostredí španielskeho vidieku, na malý počet vypätých situácii si hráči nemohli sťažovať ani omylom.

Samozrejme, že bez zombíkov by Resident nebol Residentom a tak ste sa aj na starom kontinente do sýtosti vybláznili zabíjaním desiatok nemotorne sa pohybujúcich domorodcov, síce bez infikácie nebezpečným vírusom, ale zato ovládaných prastarou formou parazitu, označovanou v tamojších luhoch ako Las Plagas. A aby toho nebolo málo, na scéne sa počas hry objavil aj tajomný rád mníchov, usilujúci sa o ovládnutie spomínaných Las Plagas, takže vo výsledku ste pri plnení hlavného questu (to bude tým WoW) – len tak pomimo – zachraňovali aj celý svet.

Množstvo logických hádaniek, pevné umiestnenie kamery, povestné zberné boxy či v neposlednom rade aj silná hororová atmosféra, to všetko sa stalo s príchodom RE4 len ozvenou dávnych časov, čo ale zákonite neznamenalo, že nový herný štýl bol menejcenný. Ba naopak; transformácia série do podoby 3rd person akcie priniesla potrebné osvieženie a našiel sa len málokto, komu by nové žánrové zaradenie hry vadilo. Autori si ale taktiež uvedomovali, že prehnaným množstvom radikálnych zmien by mohli nechtiac sérii uškodiť a tak aj napriek výrazne odlišnému hernému štýlu našli priestor aj pre niektoré klasické znaky Residentov, akými boli napríklad obmedzený inventár, save systém v podobe písacích strojov, či mixovanie rozličných rastlín za účelom vytvorenia účinnej liečivej zmesi. Výsledok tohto experimentovania ale nakoniec predčil všetky očakávania a hráči tak dostali do rúk titul, ktorý vďaka vynikajúcemu skĺbeniu akcie, premysleného príbehu a špičkového audiovizuálneho spracovania predviedol značku Resident Evil v tom najlepšom svetle a zabezpečil tak príchod ďalšieho pokračovania, netrpezlivo očakávaného na next-gen konzolách.

Čo na tom, že ovládanie zo starej školy pôsobilo značne kŕčovito, čo na tom, že hororová zložka série sa dostala do úzadia; hlavná vec bola, že Resident Evil 4 si behom niekoľkých týždňov získal srdcia tisícok majiteľov GameCubu, vďaka čomu sa autori rozhodli, že o podobnú pecku by nemali ochudobniť ani početnejšie publikum zo stajne Sony. A tak približne po roku od uvedenia toho zombie-hitu na GC vtrhla rozbesnená horda ganados aj do príbytkov PS2-károv, ktorí si navyše mohli užiť aj niekoľko exkluzívnych bonusov, vrátane vedľajšej príbehovej kampane Separate Ways, popisujúcej konflikt s trošku odlišného pohľadu. Hra ako taká, až na drobné grafické zmeny, ale ponúkala rovnaký herný zážitok, z čoho bolo nad slnko jasné, že aj v tomto prípade nebude o úspechu žiadnych pochýb. A tak sa aj stalo. K dnešnému dňu si titul Resident Evil 4 zahrali doslova milióny ľudí a keby to autori s dnešnou PC verziou nedovrzali, možno by sa k ním pridali aj ďalšie.

Poďme teda na kalkuláciu škôd, spôsobených prevodom na osobné počítače. Prvá vec, ktorá vám čo-to naznačí o kvalitách konverzie, je samotné úvodné menu. Márne v ňom budete hľadať položku Exit; žiadna taká tu totižto nie je! Poviete si, čo tam po exite, ale už aj táto drobnosť poukazuje na fakt, že to s touto hrou nebude až tak ružové. Hneď druhá vec, ktorá vás poriadne zarazí, bude nulová podpora myšky. Chápete? V 21. storočí, kedy si bez myšky poriadne ani nedokážeme otvoriť nejaké windowsácke okno, sa autori jednoducho rozhodnú, že tento životne dôležitý kus hardvéru do svojej hry nezakomponujú. Aký dopad to má na hrateľnosť? Fatálny. Žiadne mierenie kurzorom; pekne neandertálsky klávesnicou, ako za čias osembitov :-).

V takomto prípade je kvalitný gamepad nutnosťou, ale ani ten vám nezaručí pohodové hranie, nakoľko je jeho konfigurácia značne zdĺhavá a okrem toho sa analógové páčky správajú ako digitálne, takže na precízne a plynulé mierenie môžete pokojne zabudnúť. Zostreľovanie modrých náhrdelníkov – v podaní PC verzie RE 4 je doslova nemožné. Samozrejme, že s krivkajúcim ovládaním sa vezie aj celková hrateľnosť, ktorá v tomto prípade predstavuje sústavnú frustráciu z nemožnosti presného mierenia, často krát hraničiacu s čírym bláznovstvom. A to si pod pojmom zábava rozhodne nepredstavujem.

Separate Ways, Assignment Ada, The Mercenaries, bonusová zbraň, kostýmy, to všetko tu je, ale načo, keď si väčšina zhnusených hráčov tento titul po pár okamihoch odinštaluje? Dokonca aj grafická stránka hry, ktorá mala byť spomedzi všetkých verzií zďaleka najkvalitnejšia, pohodlne okupuje dno vizuálnej príťažlivosti. Veď, keď už autori robili konverziu, tak mohli aspoň zvoliť graficky detailnejšiu a bohatšiu GC verziu, nie tú osekanú PS2! Všetko, prakticky všetko vyzerá pri porovnaní s originálnym RE4 niekoľko násobne horšie, ba čo viac, v niektorých okamihoch tohto degeneráta poráža aj minuloročná verzia pre PS2. Tajomné temno, do ktorého sa hra v určitých momentoch zahalila, je jednoducho preč, rovnako ako aj strašidelná hmla, vďaka ktorej sa na vás nepriatelia vrhli, až keď boli vo vašom najbližšom okolí a vy ste tak stresovali s každou odohranou minútou. Po novom máte dokonalý prehľad o celej zóne, následkom čoho sa neraz stanete svedkami miznutia postáv, tak kritizovaného javu GTA série. Nízko polygónové objekty, vyblednuté a žalostne detailné textúry, rozlíšením oči kaziace cut-scény, takto by som mohol pokračovať ešte pekných pár riadkov a aj tak by som nevymenoval všetky grafické negatíva, ktorými tento nevydarený klon inak suprovej hry oplýva. Azda len možnosť nastavenia vyššieho rozlíšenia ako tak kompenzuje ostatné nedostatky, ale aj tak vás šedivý a značne škaredý svet PC verzie RE4 neprinúti k tomu, aby ste v ňom strávili čo i len o minútu dlhšie, než je nezbytné.