Resident Evil 4

Po dlhom premýšľaní o vhodnom úvode k mojej recenzii som sa nakoniec rozhodol, že teraz to spravím inak. Nezačnem žiadnym klišé v podobe histórie hernej série, alebo popisom intra, ba dokonca ani načrtnutím príbehu. Začnem jednoducho. Kratučkou otázkou ktorá vám s trochou šťastia aspoň mierne priblíži to, čo sa práve snažím zrecenzovať. Čiže vrchol totálneho masakru, orgazmu zimomriavok tancujúcich na vašom chrbte a absolútnu nervozitu v podobe zvýšeného tlaku a triašky vo vašich rukách. Avšak nepredbiehajme. Aby som sa vrátil k téme musíme si položiť tú najzákladnejšiu otázku. Otázku zvieracieho inštinktu ukrytého v každom z nás. Boli by ste ochotný zabiť?

Aby sme pochopili o čom je Resident Evil 4, musíme najprv pochopiť fakt, že je to hra definujúca nový smer. Je to malá revolúcia na hernom trhu ktorá bola očakávaná už dlhšiu dobu. Zmena ktorá priniesla osvieženie nielen do žánru Survival Horror, ale aj do hier vo všeobecnosti.

Doteraz existovalo na svete niekoľko typov horrorov. Za prvé sú to tie, ktoré vás nútia vyhľadať psychiatra, alebo inú odbornú pomoc. Aby som bol presnejší sú to horrory po ktorých vo vás ožije aj tá posledná zvrátená mozgová bunka oddaná strachu a začne šialene pobehovať po vašom zimomriavkami obsypanom tele za účelom spáchať samovraždu. Druhý typ horrorov je miernejší. Ten na rozdiel od prvého neútočí na mozog, ale zameriava sa trochu nižšie. Respektíve na žalúdok. Tento typ survival horrorov totiž stavia svoju údajnú genialitu na tom najhnusnejšom hnuse v podobe vnútorností lietajúcich po lokáciach, aký si len viete predstaviť. Tak či onak, obe sú nesmierne populárne a chcené či už tým zvráteným publikom bažiacim po strachu, alebo bežnými hráčmi hľadajúcimi len nejaké dobrodružstvo.

Kam týmto popisom mierim? Resident Evil 4 je totižto fenoménom na hracom trhu. Fenomén ktorý mieša tieto dva typy s tak nesmiernou eleganciou a ľahkosťou že na jeho škatuľkovanie do jedného z nich ani nepomyslíte. Pýtate sa čo je na ňom tak geniálne že si akoby nič stavia svoju vlastnú cestu a to pritom tým najdômyselnejším možným spôsobom? No v jednoduchej odpovedi je skrytá celá pravda. Všetko.

Príbeh nového mrazivého dobrodružstva spoločnosti Capcom je opäť, ako inak, zasadený do prostredia ktoré si samo o sebe žiada masaker. Studený európsky les s lístím šuštiacim pod nohami, a parou vznášajúcou sa od vašich úst naháňa strach už za bieleho dňa. Vaše meno je Leon S. Kennedy a misia s ktorou sa do tohto lesa vydávate je misiou schopnou ovplyvniť svet. Tu totiž nejde len o život človeka. Je to o živote človeka žijúceho v tých najvyšších kruhoch. O prezidentovej dcére s typickým americkým menom Ashley. To by v tom však bol čert keby autori postavili príbeh len na takejto triviálnosti ako únos osoby. Tento únos je totižto len začiatkom niečoho obrovského. Prvým krôčikom pri zostupe do temna obsahujúceho mix tých najhorších nočných mor aké si viete predstaviť.

Vaša úloha však nekončí v lese. Po nesmierne dlhom a nervy drásajúcom prehľadávaní miestnych polo rozpadnutých domov, samozrejme v spojení s nehostinnosťou tunajšieho ľudu sa tak vydáte na zámok skrývajúci nejedno tajomstvo a svoju púť smrti zakončíte v špinavých laboratóriách miestnych vedeckých šialencov. Príbeh je tým pádom veľmi vkusne vymyslený, a tak sa Leonovi po jeho nebezpečnej skúsenosti z Resident Evil 2 ponúka na vyriešenie ďalší spletitý prípad. Rovnako lokácie sú svojou dômyselnosťou dohnané takmer k dokonalosti a najväčším plusom je využiteľnosť a interaktivita okolitého prostredia. Takmer každá debnička sa dá rozstreliť, hniezdo zhodiť, či stôl prevrátiť. To síce poteší avšak je to veľmi ovplyvnené meniacou sa hrateľnosťou.

Aby ste pochopili čo mám na mysli, treba povedať že zameranie hry sa ubehnutým hracím časom značne mení. Kým spočiatku interaktívne prostredia využijete vo svoj prospech pri zúfalom boji o prežitie, neskôr sa kvôli zvýšenej akcii budete zameriavať skôr na zbrane ako na prežitie. Nepriateľov totiž neustále pribúda, rovnako ako zbraní a nábojov a vám takpovediac neostáva nič iné než hrať viac štýlom akčných filmov z 80. rokov. Našťastie posledná časť hry zasadená do laboratórií sa vracia k starému dobrému Resident Evilu a narozdiel od prvých dvoch tretín hry sa zameriava na temno a tiene. Tým pádom si na svoje prídu takmer všetky skupiny hráčov čo je veľkým plusom, ale predsa len je to trocha nevyvážené a hra je až priveľmi okato žánrovo rozdelená.

Hrateľnosť sa oproti minulým dielom zmenila a fixnú kameru vystriedala inteligentná 3rd person kamera v štýle väčšiny súčasných hier. Ovládanie postavy sa síce zmenilo a je odlišné od celej série, avšak po čase si na to kompletne zvyknete a nový systém bude skôr plusom než mínusom. Okrem akcie a hororu si však treba všimnúť aj pekne doplnené staré dobré adventúrne prvky. Zdravie vám zlepšia byliny ktoré miešate podľa potreby, nákup zbraňového arzenálu vykonávate vďaka obchodníkovi zjavujúceho sa vždy v tú správnu dobu, a aj napriek faktu že hra je temným a vážnym príbehom až s mierne filmovým podtextom, autori si jednoducho neodpustili arkádové nereálne vylepšováky typu nájsť dostatočný počet náhrdelníkov, poprípade zbierať a predávať záhadne nájdené poklady, len tak pohodené uprostred cintorína, alebo v skrinke na zámku. To môže byť preto považované aj za plus, aj za mínus.

Nepriatelia sú ďalšou kapitolou hrajúcou veľkú úlohu v celkovom dojme. Prví nadšení dedinčania sú síce drzí a dotieraví, avšak nepredstavujú ani desatinku úchylností ktoré vás čakajú neskôr. Prejdete sa pomedzi kostlivcov na zámku, mníchov v podivných habitoch a zakončíte to zmutovanými obyvateľmi tajomného ostrova. To je však len potrebný a samozrejmý základ. To čo tvorí už spomínanú genialitu sú bossovia. Tí sú totiž doslova nevídaní. Kreativita autorov tu nepozná hraníc a to čo dokázali či už z vizuálnej alebo hrateľnostnej stránky je neskutočné. Každý jeden zo všetkých tých do detailov vyšpikovaných bossov má vlastnú techniku ktorú musíte použiť, a vlastnú cestu ktorou sa pri ich zabití musíte vydať. Ani jeden z bossfightov preto nezabudnete a ostanú pamätne vyryté vo vašej hlave.

Súboje s bossmi preto dajú zabrať aj vašim mozgovým závitom, avšak to nie je všetko. Na spestrenie akcie si tak dostatočne užijete aj mnoho puzzle úloh ktoré vás potrápia ešte viac ako samotné prežitie. Často však ide o detail ktorý vás však dokáže zastaviť aj na pár dní hrania a vy tak zúfalo siahate po návode. S tým sa spája aj kritikmi vyzdvihovaná hracia doba ktorá tu ľahko dosiahne 25 hodín čistého času čo je na dnešný priemer dostatočne vysoké číslo. Hrateľnostne je tak hra veľmi vysoko, a rovnako sa dá hovoriť aj o atmosfére. O tej som už v priebehu článku povedal dosť tak len okrajovo spomeniem že ide o ide o neskutočný teror a aj napriek tomu že hra výrazne mení svoju žánrovosť a štýl hrania, stále si zanecháva svoju trpkú nervozitu a istú skrytú bezmocnosť ktorú počas hrania budete pocitovať.

Zatiaľ som však hovoril len o kladoch a tak si môžete klásť otázku či mínusy neexistujú alebo som ich len zabudol spomenúť. Pravdou je že ich mnoho nie je. Za mínus možno považovať už spomínanú rozkrájanú žánrovosť ale aj istú linearitu. Aj keď sa hra tvári že dáva hráčovi more možností istá je stále len jedna cesta a zablúdiť je náročné avšak nie nemožné. Rovnako aj niektoré funkcie nakupovania poprípade upgradov zbraní alebo už spomenutých arkádových prvkov nemusia sadnúť každému, avšak to sú len mínusy cez ktoré sa dá jednoducho prekusnúť. Čo sa technického spracovania týka nie je tu veľa o čom hovoriť. Klasicky hra žmýka maximum z PS2 a grafika dosahuje stropu čo sa niekedy prejaví aj znížením FPS aj keď len zriedkavo. Zvukovo nemám ani najmenšej pochybnosti a celému technickému spracovaniu hry preto nemôžem vytknúť ani jedinú maličkosť, lebo viem že dosiahlo vrchol.

Tak, kto sa dopracoval až sem na koniec článku, gratulujem. Dlho som rozmýšľal, rovnako ako pri úvode aké slová sú hodné toho aby definitívne uzavreli celú moju recenziu a objektívne zhodnotili tento titul. Až som došiel k uvedomeniu, že také slová neexistujú. Jediné čo vám na koniec odkážem je to, že nehrať túto hru je jedným z najväčších chýb aké môžete spraviť, ak vlastníte PS2. Pre mňa jeden z klenotov súčasnosti, ktorý sa popri hrách ako Metal Gear Solid alebo Shadow of Colossus samovoľne umiestnil do šuflíka s označením KULT...