Začne pekne z ostra. Nechcem sa miešať do práce scénaristov v EA, ale podľa mňa v tomto prípade nevyužili potenciál troch odlišných hrdinov a rôznych prostredí ani na jednu štvrtinu. Každý vojak je nasadený do 4 misií (+ jedna bonusová); hoci sa odohrávajú v iných geografických podmienkach, ich náplň je zväčša rovnaká. Obsadzovanie dôležitých bodov na mape, ich udržanie a následná evakuácia. Nájde sa len veľmi málo takých, ktoré by sa niesli v inom duchu – spoznáte ich už na prvý pohľad, pretože na rozdiel od 90 % ostatných misií sa tieto „iné“ odohrávajú v interiéroch (polorozpadnutý kostol, nemecké HQ). Hnacím motorom k pozornému preskúmavaniu celých levelov sú sekundárne úlohy (zaistenie tajnej správy, dôležitých dokumentov, ukradnutie dôverných materiálov... všetky na jedno kopyto). Ich splnenie nemá síce žiadny vplyv na úspešné dokončenie misie, na dosiahnuté hodnotenia, medaily a percentuálnu úspešnosť v kampani už áno. Hra odmeňuje aj také drobnosti, ako prejdenie misie bez použitia lekárničky, určitý počet zabití granátom, headshotom atď. Všetky dosiahnuté ukazovatele majú následne vplyv na odomknutie zmieňovaných bonusových misií a tiež sa tak otvára cesta k novým uniformám do multiplayeru. Niektoré z nich ozaj stoja za námahu, ružové nemecké pyžamo je jedným z tých najsvetlejších (doslova) príkladov.

Vojaci disponujú širokou škálou akcií, pomimo základných pohybov a streľby nemajú problém s nabíjaním, šprintovaním, skákaním, skrčením sa, vykláňaním za rohy, strieľaním cez mieridlá, odkopávaním zatúlaných granátov a zbieraním lekárničiek pre neskoršie použitie. Už samotný fakt, že sa jedná o FPS hru na PSP, situáciu riadne komplikuje, keď si k tomu pripočítate všetky tieto možnosti, dostanete slušný mišung v ovládaní. V menu nájdete niekoľko prednastavených variánt, mne osobne najviac vyhovovalo mierenie (freelook) analogom, pohyb na face buttonoch, zvyšok funkcií namapovaných na šípkach, shiftoch a selecte. Zvládnutie analogu počas streľby dá riadne zabrať, hlavne myškoidný jedinci sa budú musieť obracať. Problémy s presním zameriavaním (pri pohľade cez mieridlá) pretrvávajú pomerne dlhú dobu a ich dokonalému zvládnutiu predchádza nejedna virtuálna smrť. 

Od svojich veľkých bratov zdedila PSP verzia MoH tzv. skupinové boje. Málokedy bojujete osamote, väčšinou sa vám po boku snažia pomáhať spojeneckí vojaci. Nie vždy sa im to darí, umelá inteligencia nepatrí medzi najlepšie, ale "masové“ (pod tým si netreba predstavovať stovky vojakov, ale strety zhruba 5 vs. 5) bitky rozhodne pridávajú na atmosfére. Práve atmosféru hodnotím ako jednu z najpozitívnejších vlastností titulu. Explózie, výkriky, rôzne zbrane, ktoré sa dajú zbierať aj po zabitých nepriateľoch, vojenská hudbička. Tešiť sa môžete na všetko, čo ste si obľúbili z iných platforiem a po tejto stránke sa Heroes určite nedá nič vytknúť. Vojenský súd s trestom smrti si ale zaslúži hracia doba. 3 hodinky na easy a o čosi viac na normal je kruto málo; skôr než si hru začnete naplno vychutnávať, smutne pozeráte na záverečné titulky. Čo na tom, že základné menu ponúka aj skirmish mód, kde si stačí vybrať mapu, počet nepriateľov, časový limit a môžete sa vyblázniť do zblbnutia, príbehom zviazané misie to jednoducho nenahradí.

Pri tituloch s takto extrémne krátkou hracou dobou rozhodujú o ne/úspechu celej hry prídavky, ktoré sa určitým spôsobom snažia vzniknuté vákuum zaplniť. Väčšinou sa autori spoliehajú na silný, prepracovaný multiplayer a Medal of Honor: Heroes nie je výnimkou. 15 máp, 6 módov a ad hoc pre 8 ľudí sú len malým predjedlom pred pravým, nefalšovaným peklom, ktoré vypukne, keď sa na online serveroch stretne 32 ľudí. Veľké mapy konečne nájdu svoje využitie, tréning mierenia a odomknuté uniformy zo singláča sa konečne začnú vyplácať. Pri respawnovaní nechýba obľúbená možnosť voľby povolania, čo v súbojoch znamená rozdielne základné zbrane.

Multiplayer svojim módmi osloví všetkých, zahrajú si takí, čo ľúbia divoký deathmatch, aj tí, ktorým viac vyhovuje trocha rozmýšľania pri CTF, kultúrne sa vyžijú priaznivci Battlefield štýlu s kontrolnými bodmi či CS-kári pri ochrane/ničení objektov. Trochu pozmenené ovládanie umožňuje pomocou nadefinovaných príkazov typu Defend, Attack atď. ovplyvniť nejeden zápas (teda, ak vás spoluhráči poslúchajú) a trpezliví jedinci dokonca môžu vyskúšať in-game chat. Vaše výkony sa ukladajú na serveroch EA a priamo z PSP sú k dispozícii podrobné štatistiky, kde si môžete pozrieť, ako ste na tom so skillom v porovnaní so svetovou či európskou špičkou.

Keďže sú FPS pre PSP takmer exotickým tovarom, ťažšie sa kvôli absencii nejakého etalónu hodnotia po každej stránke, grafiku nevynímajúc. Kde chýba nejaké merítko, nastupujú subjektívne pocity a tie moje sú pozitívne. Grafika je rýchla, verne zobrazujúca dané prostredie, či už sa jedná o talianske mesto s rozvešaným prádlom v uliciach, alebo bielou perinou pokryté Belgicko s "ozajstným“ padajúcim snehom. Jeden z najkrajších levelov, kostol v ruinách, nájdete aj v našej galérii a iste mi dáte za pravdu, že sa jedná o podarený kúsok. Trochu kritiky si zaslúži interaktivita, resp. jej nedostatok, pretože takmer nič  hre nejde rozstrieľať, zničiť, či akokoľvek použiť (výnimkou je pár stacionárnych zbraní).