Medal of Honor: Heroes

2. svetová vojna je jedna z nevyčerpatelných tém spoločnosti. Svedčia o tom rozne nové filmové spracovania, knihy, dokumenty, atd. V našom prípade nás ale budu zaujimať hry. Myslím, že názov „Medal of Honor“ si už u každého herného vojaka vyslúžil rešpekt a preto sa nemusíme moc čudovať, ked hra s podobným názvom (obohatená o podnázov „Heroes“) prichádza aj na PSP. Tak...a teraz treba položiť otázku : Podarí sa FPS hre uspieť aj na PSP-čku ? Podme sa pozrieť .


“Medal of Honor: Heroes“ (dalej už len „MoH“) je vlastne taký nejaký pokus. Pokus, či svitá FPS-kám na PSP na dobré časy alebo nie. Totiž nie každý si myslí, že tento lesklý handheldik (ktorý mám stále radšej a radšej) je na taký typ hier stavaný. Kritici sa možu stažovať na malý displej, nepohodlné ovládanie, atd. Moj názor je, že všetko sa dá len treba chcieť. V tomto prípade sa dalo tiež ale asi sa velmi nechcelo. Totiž pobočka EA (výrobca a distributor hry zaroveň) za posledné 3 ročky nejako dvihla nos a už herne neponúka to, čo niekedy. Tituly od nich mi v poslednom čase pripadaju čudesne. Všetko mi to pripadá prezlečené a tvariace sa na niečo iné a nové. Bohužial...to je prípad aj tejto hry.

Nemožno o hre povedať, že je zlá...to určite nie ale chýba jej nejaká ta šťava, ktorú mali napríklad hry tejto série na PC. No ale dosť už. Nie som tu nato aby som nostalgicky spomínal ale aby som vám o tejto hre niečo povedal (resp. napísal), takže podme nato.


Prve sa podme pozrieť na singleplayer tejto hry. Prve sa pozrieme na základny mod „CAMPAIGN“.Čakajú vás tu „až“ 3 kampane, pričom každá jedná kampaň ma po 5 misii. Celý tento singleplayer vám bude pripadať ako by sa tvorcovia snažili vybrať z minulých dielov (či už z dielov na staručkú PSX...alebo PC, PS2 verzie, atd) to najlepšie a zabaliť to do jedneho celku. Ako prve si zahrajte v roli seržanta Bakera v Taliansku. Síce to na začiatku vyzerá, že ste ako doma ale zachviločku to príde. Levely su krátke, graficky tiež nie najkrajšie a hraťelnosť tiež na začiatku nie je bohvie aká. Dalším nedostatkom budu pre vás po treťom leveli naozaj tupé a nezaujimavé úlohy, ktoré vám táto hra dáva. Stále je to to isté...niekde prisť a obsadiť oblasť alebo zobrať nejaký dokument...popripade vyhodiť niečo do vzduchu. Úlohy su rozdelené na hlavné a vedlajšie...no nefím si predstaviť, že by som neplnil aj tie vedlajšie úlohy. To by som mal hru prejdenú do hodinky. Plnenie vedlajšich misii vám ale aj zvyšuje lepšie ohodnotenie levelov (hodnotenie je v podobe metalov...zlatý, strieborný a bronzovy). Problém je, že hra neobsahuje žiaden vizuálny zážitok. Hra je obmedzená na pohyb vojakov, takže sa zbytočne tešíte na nejaké prelety lietadiel, strelbu na tanky (alebo z tankov...to je lepší prípad) alebo na jazdu v džípe. Al nepriatelov je na celkom príjemnej úrovni. Ukrývaju sa, útočia na vas, pobehuju inteligentne, prekvapia granátom, takže pohodka Určite vás nepoteší fakt, že hned v prvej kampani vás čakajú 2 na vlások rovnaké levely...EA si to ale vymysleli...v jednom svieti slniečko a v druhom mesiačik  (vyje*anci). Ináč...všetko to isté vás čaká aj v kampani s Pattersonom v Holandsku a tiež aj v kampani v Belgicku, kde si zahrajete v roli dostojníka Williama Holta. Kampaň som si zahral na každej obtiažnosti a (green, Veteran, Hero) a možem povedať, že hra je žalostne krátka. Všetky tri kampane na všetkých obtiažnostiach som mal hotové dokopy za 8 a pol hodinky, čo je viac ako smiešny čas.

Ako bonus k singleplayeru (myslím si, že dosť zbytočný) je mod „SKIRMISH“, kde si zvolite mapu (levely z hry), počet nepraitelov, časovy limit a už sa len strielate, pokial nevyzabíjate určity počet osob za určity čas aby ste potom dostali váš zaslužený zlatý, strieborný alebo bronzový metal. Myslím, že ked ale nemáte WIFI , tak toto može byť chvilku celkom príjemna náhrada multiplayeru.


Ovládanie hry je na začiatku dosť nepríjemne a krkolomné. Každý, kto je zvyknutý pri FPS akcii na myš to nebude mať lahké. Može sa stať a verím tomu, že sa aj stalo, že ovládanie tohto titulu odradilo nejaký ten počet hráčov. Stačí tomu dať čas a všetko neskor pojde ako má. Ovládanie vám teraz trošku priblížim. Analog vám slúži na pohyb (dvojité stisknutie vpred slúži na beh...ten je kratký ale oplatí sa používať) a kocka. trojholníček, X a koliesko vám slúži na pohyb zbranou hore, dole, vpravo a vlavo. L slúži na priblíženie zbranou (podrženie..obyčajním stlačenim udriete nepriatela rukojetou zbrane) R slúži na samotnú strelbu. SELECT-om sa skáče. Škoda, že ma skor nenapadlo sa pohrať s nastavením a zvyšiť rychlosť vertikalneho a horizontálneho pohybu. Ked sa chystáte hrať túto hru a čítate moj článok, tak si to nastavenie zvýšte hned...určite urobite lepšie. Hra je potom sviežejšia a hlavne rýchlejšia. Na začiatku mi to ovladanie nebolo sympatické ale časom si ma získalo a teraz si už ani iné ovládanie FPS hry na PSP predstaviť neviem.

Zbrane a ich používanie je klasicky príjemne...mám rad zbrane z týchto hier. Zvuk strelby, výzor zbrane a samotná strelba ma v hre určité okamžiky naozaj naplnala. Počas hrania pri sebe nosíte 3 typy zbrane. Primárne hrajete stale nejakou brokovnicou, puškou, Bazookou, sniperkou (v hre su zbrane spojencov ale možete si vyskúšať aj zbrane, ktoré ostanu po mrtvých nacistoch)...druhou zbranou je ručny pištol a tretie su granáty, ktoré majú dosť velkú učinnosť a rozsah. Ked niekto na vás granát hodi, tak sa zobrazi na ukazovateli ako žltý štvorček a možete ho dokonca aj odkopnúť.


Kapitolou samou o sebe a asi najsilnejšou zložkou tejto hry je MULTIPLAYER. Možete si ho zahrať cez „Ah Hoc“ až so siedmimi kamarátmi, ktorí maju PSP alebo si ho možete dať online cez WIFI. „Infrastructure“ ponúka možnosť si zahrať až 32 hráčom v jednej hre a v 6 bojových režimoch.
Bojové režimy :
Deathmatch : klasický killing...každy zabíja každého.
Infiltration : vyberiete si „Allies“ alebo „Axis“ a spolu zo svojimi kolegami sa budete snažiť ukradnuť nepriatelom vlajku a priniesť ju k svojej vlajke.
Demolition : ked si vyberiete spojencov, tak obranujete ciel a ked nacistov, tak ho likvidujete.
Hold the line : opať sa rozdelite na spojencov a nacistov a snažíťe sa byť na územi nepriatela tak dlho, pokial neskončí časový limit.
Battlelines : opať sa rozdelite do týmov. Máte tu 3 územia s vlajkou a ten, kto ich ako prvý udrží cez časový limit, tak vyhráva.
Domination : posledný režím je podobný ako predošlý...tu je rozdiel v tom, že stačí obsadiť za svoj tým všetky 3 územia s vlajkou a je to.

Hra cez „infrastructure“ ponúka naozaj velké množstvo zábavy. Možete si vytvoriť aj vlastnú hru, kde si navolite mapku, režím, počet hráčov, atd. Počas hrania je vlavo hore otvorený aj chat s ostatnymi hračmi, kde možete zadavať jednoduché bojové príkazy alebo si jednoducho dopisovať s hráčmi. Ja som mal USA verziu tejto hry a s Amíkmi som si srandičky užil viac než dosť. Každý hrač ma svoj RNK (pozíciu v rebríčku). Každý hráč, ktorý mal viac zabitých nepraitelov ako vlastných smrti mal svoju pozíciu. Hrači ako napríklad ja svoju poziciu v rebríčku nemal, pretože až tak ssa mu v hre nedarilo . Ja som vyzabijal dokopy 807 nepriatelov a obsiahol som to až 1154 krát, čo je dosť slabota (výsledne score : -347). Niektorí hráči boli naozaj obdivuhodní a skúseni...mali tie mapky naozaj preštudované a dokázali sa na nich dostať naozaj na nedosiahnutelné miesta. Niektorí perfektne ovládali prácu s granatami no vačšinou äaj v mojom prípade) sa používala brokovnica. Multiplayer je v tejto hre naozaj chytlavá záležitosť.


Teraz si ešte niečo povieme o grafike. Ako som už spomínal...žiadne vizuálne orgie vám hra neukáže. Niekto sa može vyhovárať na silu PSP ale ja si myslím, že kebny sem hodili aspon sem-tam prechod nejakého tanku, prelet lietadla alebo aspon výbuch nejakej budovy, tak by toi hre moc neuškodilo. Bohužial...nestalo sa. Takto tu na vás čakajú len prestrelky s vojakmi na talianskom letisku, v zasneženom Belgicku alebo na Holandskom moste...aspon ta roznorodosť lokacii poteší. Ešte že sa tvorcovia unúvali a hodili do hry aj nejaké tie dokumentárne videa, ktoré sa k tomuto typu hier hodia. Po skončeni každej kampane sa vam premietne nejaké video o udalostiach z druhej svetovej vojny, kde máte možnosť vidieť autentické zábery z vojny. Také videa sa tu nájdu 4.

Audio zložka hry je na tom klasicky naozaj spokojne. Atmosféru vojny cítiť z každej strany, strelba je tiež taká ako sme u „MoH“ zvyknutí (autentická) a ked počujete ako v dialke počuť prelety lietadiel, výbuchy granátov, strelbu, pokriky vojakov...fúúú...vtedy si poviete, že nejaký ten dovod na spustenie tejto hry tu určite bol. Aj ked mám pocit, že tvorcovia zase v tomto nebudu načisto a určite vykradli niektore zvuky z predošlých dielov. Minimálne skladbu z menu hry som už v niektorom staršom dieli už počul.

“Medal of Honor: Heroes“ je prvý FPS titul na PSP. Chyby, ktoré ale obsahuje sa dali ale pekne doladiť a mohlo to byť ovela lepšie. Kratučká kampaň, nie priliš pekná grafika a nezáživne úlohy v misiach VS skvelý multiplayer a atmosféra. Singleplayer slabší, multiplayer silnejší. Uvidíme ako u mna dopadne další FPS titul...tentokrát vyskúšam „Brothers in Arms: D-Day“ a potom budem vedieť porovnávať. Ale úprimne povedané...dúfam, že to bude o trošičku lepšie.

+ + + + +
- online multiplayer
- atmosféra, al nepriatelov
- roznorodosť levelov

- - - - -
- zúfalo kratké
- grafika
- suché úlohy v leveloch


LG
Don t Believe the Truth