Medal of Honor: Heroes |
Čo sa stane, keď sa niekto rozhodne previesť FPS na PSP? A čo sa stane, keď ta FPS bude súčasťou legendy Medal of Honor? No tak odpovede sa dozviete presne tu:
PSP
pridal ace 25.3.2007 o 12:39 pod používateľské recenzie
7.5
Myslím, že sériu Medal of Honor netreba nikomu predstavovať, takže len v stručnosti: hra už dlhú dobu úspešne spracúva tematiku druhej svetovej vojny. Za sebou má vystúpenie už hádam na všetkých možných platformách, pričom svoju púť začala na PSX. Vždy išlo a záruku kvality z dielne EA, zrazu však prišiel Allied Assault a všetci sa z neho pos......boli úplne mimo. Hra priniesla dovtedy nevídaný zážitok a nezabudnuteľné okamihy (napríklad vylodenie spojencov v Normandii). Prišla však konkurencia v podobe doteraz neprekonaného Call of Duty a sérii sa prestalo dariť. Odvtedy nič nedokázalo napodobiť aspoň čiastočne úspech AA. Keďže ale ide o celkom dobrú záruku vysokých predajných čísel, tak by bol priam hriech, aby sa nepokúsili preraziť (no, skôr vytĺcť peniaze) aj na mobilných platformách. Ako sa teda vydaril „miniMedal“?
Hra vôbec nedáva najavo, že ide o malého príbuzného svojich veľkých súrodencov. Už na začiatku na vás vybalí vcelku slušnú prezentáciu, ale pekne od prvého spustenia.
Takže, pustíte si hru a už od tejto chvíle na vás dýcha atmosféra WWII. Logo EA podfarbené dobovou hudbou, jeho spracovanie a hlavné menu a hudobný podmaz v ňom. Všetko dáva tušiť, že pre tento krát by nemalo ísť o priemer. Keďže ste asi sám, tak si rovno púšťate Singleplayer, volíte obtiažnosť a púšťate sa do hry. Zrazu na vás vyskočia dobové čiernobiele videá oboznamujúce vás s vtedajším stavom. Pred vami je mapka a na nej bliká Apeninský polostrov. Ako ste mohli vycítiť z predchádzajúcej vety, tak začnete jeho postupným oslobodzovaním v koži uja menom John Baker. Dostávate prvú misiu a celý naradostený sa púšťate do hrania samotného. Drobný briefeng pred misiou a už ste v centre diania. S pár vojakmi sa ocitáte na mape a idete si za splnením svojho prvého cieľa v hre.
Prechod z PC bude znamenať istý šok, WASD sú nahradené analógom, strieľate tlačidlom RIGHT, sekundárny útok, alebo priblíženie máte po svojom ľavom ukazováku, menenie zbraní a operácie ako prikrčenie máte na smerových šípkach a „freelook“ ovládate tlačidlami so symbolmi ▲□x○, čo je dosť nezvyk. Ale zas zvyknúť sa dá už po chvíľke a ovládanie vám prejde do krvi.
Dostávate sa teda do hry, ovládanie už máte ako tak zmapované a idete vpred jedinou možnou cestou a stretávate prvých nacistov. Okolo vás sa zhromaždila partia spojencov a tak po hŕstke nepriateľov po chvíľke nie je už doslova ani stopy. V stenách síce zostávajú stopy po guľkách, ale telá nepriateľov sublimujú prakticky hneď. Prídete na miesto, kde ležal, beriete lekárničku a meníte na MP40. Pokračujete ďalej jedinou možnou cestou a likvidujete ďalších náckov. Prepáčte mi, ale hra je lineárna jak divá sviňa a skriptami až presýtená. Je jasné, že séria MoH bola kráľom naskriptovaných hier, ale toto je až moc. Chápem, že možnosti konzoly sú obmedzené, ale dalo by sa to spraviť aj trošku inak. Nepriatelia nemajú ani prd sebazáchovy a inteligencii ani nehovoriac. Proste sa na vás rútia a veria v rýchlu a bezbolestnú smrť (keby sa jednalo o moslimov, tak by sa to dalo ešte tolerovať). Kooperácie medzi nimi sa tiež nedočkáte a podobne sú na tom aj vaši, ktorí sú schopní sa postaviť do trajektórie smrteľnej guľky vystrelenej práve z vašej zbrane (prípadne aj iného vášho kolegu). Mapy sú pomerne rozľahlé, obsahujú dosť tunelov a iných miest, ktoré nikam nevedú, prípadne nemajú väčší zmysel, len je na škodu, že hra vás vedie za ručičku tou jedinou správnou cestou a nemáte ani motiváciu v podobe skrytých lekárničiek, kvôli ktorým by sa oplatilo preskúmať okolie.
Variabilita misií je na tom už lepšie. Máte splniť primárne a sekundárne úlohy, primárne sú podmienkou na splnenie danej misie a sú z počiatku dosť rôznorodé. Po čase zistíte, že hra je skôr orientovaná na multiplayer, keďže väčšinou sa jedná o úlohy typu „zaber všetky vlajky na mape, prípadne zaber všetky vlajky a bráň ich pred nepriateľmi. Budete ďakovať Bohu, keď budete musieť ukradnúť nejaké dokumenty, vyhodiť niečo do vzduchu, alebo len tak po určitú dobu proste likvidovať nepriateľov, ktorí sa na vás rútia zo všetkých možných strán. Vedľajšie úlohy väčšinou spočívajú práve v získavaní nejakých dokumentov.
Treba si na tomto mieste položiť otázku: „Ako dlho sa pri tom vlastne sám zabavím?“. Odpoveď by som troška rozpísal na nasledujúcich riadkoch, ale nečakajte žiadne chvály. Po splnení každej misie ste ohodnotený istým ratingom a medailou. V každej krajine je misií chabý počet 5, čiže by bolo dobre, aby ste získali 5 zlatých medailí. Po oslobodení Talianska sa vrháte na Belgicko v koži Williama Holta. Prostredie sa nijak zvláštne neodlišuje, náplne misií sú rovnaké a po dobytí Belgicka idete na Holandsko za Jamesa Pattersona. Takto vám to teda nevydrží na moc dlho. Na každú misiu si dajte maximálne 20 minút a dostávate cca 5 hodín hracej doby, 20 minút vám to však nikdy nezaberie a reálna dobra hrania so pohybuje niekde okolo 3 hodín. Inak, ak si dobre všimnete mená, tak zistíte, že ste sa s nimi už stretli v niektorom z predchádzajúcich dielov série.
Preto je tu ešte Skirmish. V kampani si odomknete dosť veľa vecí, napríklad uniformy...práve pre skirmish a multiplayer. Okrem klasických napríklad aj exotické kusy ako spodné prádlo a pyžamo. V skirmishi sa potom môžete doň navliecť, vybrať si mapu a nastaviť ďalšie blbostičky a pustiť sa do hry. Hra proti botom je veľmi príjemné spestrenie, zabaví vás a navnadí na multiplayer. Ten som bohužiaľ nemal šancu vyskúšať. Môžete si vybrať buď cez internet proti 31 živým hráčom, alebo bezdrôtovo priamo až so 7 priateľmi. Keď zahrám, tak zhodnotím a napíšem špeciálnu MP recenziu.
Technické spracovanie zodpovedá značke Electronic Arts, jednoducho špičkové. Grafická stránka hry vás veľmi príjemne prekvapí, neviem k čomu známemu by som ju prirovnal, jednoducho super. Modely postáv sú pomerne detailné a pekne spracované, samozrejme v rámci možností. Pochvalu si zaslúžia animácie pohybu, zásahové zóny mi pripadali tiež na vysokej úrovni (je rozdiel kam Hansovi pošlete guľku a podľa toho niekedy aj spadne na zem). Nečakajte žiadne značkové efekty, preafektované výbuchy a rôzne záblesky (sem-tam nejaký dym po výbuchu vám bude stačiť), o tie je táto hra ochudobnená, ale uchváti vás spracovaním prostredia. Autorom sa pomerne úspešne podarilo odbúrať stereotypné múry a stále rovnaké exteriéry bez náznaku inovácie. Väčšina misií sa odohráva vonku, ale nájde sa aj perla v podobe poslednej holandskej odohrávajúcej sa na zámku.
Zvuky tiež nenarobia hanbu značke. Ako som spomenul už niekde na začiatku, tak sú špičkové, nemajú chybičky, hudba geniálne dokresľuje okolité dianie a dopĺňa atmosféru neutíchajúcich bojov. Zvuky všetkého v hre sú „uveriteľné“, zbrane znejú skutočne a z dvoch minirepráčikov PSP dostali čo sa len dalo.
Hra je pohodová chvíľková oddychovka pre samotára, ktorá má svoje muchy, ale aj nepopierateľné klady. Budete sa pri nej náramne baviť, nebudete frustrovaný zo zaseknutia, nie je prehnane náročná, skôr práve naopak. Vrátiť sa k nej neskôr už však asi nehrozí, kampaň vám bude stačiť raz. Navyše ponúka (vraj) vynikajúci multiplayer a práve v ňom by sa mala skrývať jej sila. Už len kvôli tomu by som ju odporučil všetkým vlastníkom PSP.
+ grafické spracovanie
+ zvuky
+ mapy
+ skirmish (vraj teda aj ten MP)
+ neskutočná pohoda pri hraní
+ videá
+ MP40
- linearita
- skripty (tie by sa ale dali pochopiť)
- sprvu divné ovládanie
- trošku odfláknutá kampaň
Hra vôbec nedáva najavo, že ide o malého príbuzného svojich veľkých súrodencov. Už na začiatku na vás vybalí vcelku slušnú prezentáciu, ale pekne od prvého spustenia.
Takže, pustíte si hru a už od tejto chvíle na vás dýcha atmosféra WWII. Logo EA podfarbené dobovou hudbou, jeho spracovanie a hlavné menu a hudobný podmaz v ňom. Všetko dáva tušiť, že pre tento krát by nemalo ísť o priemer. Keďže ste asi sám, tak si rovno púšťate Singleplayer, volíte obtiažnosť a púšťate sa do hry. Zrazu na vás vyskočia dobové čiernobiele videá oboznamujúce vás s vtedajším stavom. Pred vami je mapka a na nej bliká Apeninský polostrov. Ako ste mohli vycítiť z predchádzajúcej vety, tak začnete jeho postupným oslobodzovaním v koži uja menom John Baker. Dostávate prvú misiu a celý naradostený sa púšťate do hrania samotného. Drobný briefeng pred misiou a už ste v centre diania. S pár vojakmi sa ocitáte na mape a idete si za splnením svojho prvého cieľa v hre.
Prechod z PC bude znamenať istý šok, WASD sú nahradené analógom, strieľate tlačidlom RIGHT, sekundárny útok, alebo priblíženie máte po svojom ľavom ukazováku, menenie zbraní a operácie ako prikrčenie máte na smerových šípkach a „freelook“ ovládate tlačidlami so symbolmi ▲□x○, čo je dosť nezvyk. Ale zas zvyknúť sa dá už po chvíľke a ovládanie vám prejde do krvi.
Dostávate sa teda do hry, ovládanie už máte ako tak zmapované a idete vpred jedinou možnou cestou a stretávate prvých nacistov. Okolo vás sa zhromaždila partia spojencov a tak po hŕstke nepriateľov po chvíľke nie je už doslova ani stopy. V stenách síce zostávajú stopy po guľkách, ale telá nepriateľov sublimujú prakticky hneď. Prídete na miesto, kde ležal, beriete lekárničku a meníte na MP40. Pokračujete ďalej jedinou možnou cestou a likvidujete ďalších náckov. Prepáčte mi, ale hra je lineárna jak divá sviňa a skriptami až presýtená. Je jasné, že séria MoH bola kráľom naskriptovaných hier, ale toto je až moc. Chápem, že možnosti konzoly sú obmedzené, ale dalo by sa to spraviť aj trošku inak. Nepriatelia nemajú ani prd sebazáchovy a inteligencii ani nehovoriac. Proste sa na vás rútia a veria v rýchlu a bezbolestnú smrť (keby sa jednalo o moslimov, tak by sa to dalo ešte tolerovať). Kooperácie medzi nimi sa tiež nedočkáte a podobne sú na tom aj vaši, ktorí sú schopní sa postaviť do trajektórie smrteľnej guľky vystrelenej práve z vašej zbrane (prípadne aj iného vášho kolegu). Mapy sú pomerne rozľahlé, obsahujú dosť tunelov a iných miest, ktoré nikam nevedú, prípadne nemajú väčší zmysel, len je na škodu, že hra vás vedie za ručičku tou jedinou správnou cestou a nemáte ani motiváciu v podobe skrytých lekárničiek, kvôli ktorým by sa oplatilo preskúmať okolie.
Variabilita misií je na tom už lepšie. Máte splniť primárne a sekundárne úlohy, primárne sú podmienkou na splnenie danej misie a sú z počiatku dosť rôznorodé. Po čase zistíte, že hra je skôr orientovaná na multiplayer, keďže väčšinou sa jedná o úlohy typu „zaber všetky vlajky na mape, prípadne zaber všetky vlajky a bráň ich pred nepriateľmi. Budete ďakovať Bohu, keď budete musieť ukradnúť nejaké dokumenty, vyhodiť niečo do vzduchu, alebo len tak po určitú dobu proste likvidovať nepriateľov, ktorí sa na vás rútia zo všetkých možných strán. Vedľajšie úlohy väčšinou spočívajú práve v získavaní nejakých dokumentov.
Treba si na tomto mieste položiť otázku: „Ako dlho sa pri tom vlastne sám zabavím?“. Odpoveď by som troška rozpísal na nasledujúcich riadkoch, ale nečakajte žiadne chvály. Po splnení každej misie ste ohodnotený istým ratingom a medailou. V každej krajine je misií chabý počet 5, čiže by bolo dobre, aby ste získali 5 zlatých medailí. Po oslobodení Talianska sa vrháte na Belgicko v koži Williama Holta. Prostredie sa nijak zvláštne neodlišuje, náplne misií sú rovnaké a po dobytí Belgicka idete na Holandsko za Jamesa Pattersona. Takto vám to teda nevydrží na moc dlho. Na každú misiu si dajte maximálne 20 minút a dostávate cca 5 hodín hracej doby, 20 minút vám to však nikdy nezaberie a reálna dobra hrania so pohybuje niekde okolo 3 hodín. Inak, ak si dobre všimnete mená, tak zistíte, že ste sa s nimi už stretli v niektorom z predchádzajúcich dielov série.
Preto je tu ešte Skirmish. V kampani si odomknete dosť veľa vecí, napríklad uniformy...práve pre skirmish a multiplayer. Okrem klasických napríklad aj exotické kusy ako spodné prádlo a pyžamo. V skirmishi sa potom môžete doň navliecť, vybrať si mapu a nastaviť ďalšie blbostičky a pustiť sa do hry. Hra proti botom je veľmi príjemné spestrenie, zabaví vás a navnadí na multiplayer. Ten som bohužiaľ nemal šancu vyskúšať. Môžete si vybrať buď cez internet proti 31 živým hráčom, alebo bezdrôtovo priamo až so 7 priateľmi. Keď zahrám, tak zhodnotím a napíšem špeciálnu MP recenziu.
Technické spracovanie zodpovedá značke Electronic Arts, jednoducho špičkové. Grafická stránka hry vás veľmi príjemne prekvapí, neviem k čomu známemu by som ju prirovnal, jednoducho super. Modely postáv sú pomerne detailné a pekne spracované, samozrejme v rámci možností. Pochvalu si zaslúžia animácie pohybu, zásahové zóny mi pripadali tiež na vysokej úrovni (je rozdiel kam Hansovi pošlete guľku a podľa toho niekedy aj spadne na zem). Nečakajte žiadne značkové efekty, preafektované výbuchy a rôzne záblesky (sem-tam nejaký dym po výbuchu vám bude stačiť), o tie je táto hra ochudobnená, ale uchváti vás spracovaním prostredia. Autorom sa pomerne úspešne podarilo odbúrať stereotypné múry a stále rovnaké exteriéry bez náznaku inovácie. Väčšina misií sa odohráva vonku, ale nájde sa aj perla v podobe poslednej holandskej odohrávajúcej sa na zámku.
Zvuky tiež nenarobia hanbu značke. Ako som spomenul už niekde na začiatku, tak sú špičkové, nemajú chybičky, hudba geniálne dokresľuje okolité dianie a dopĺňa atmosféru neutíchajúcich bojov. Zvuky všetkého v hre sú „uveriteľné“, zbrane znejú skutočne a z dvoch minirepráčikov PSP dostali čo sa len dalo.
Hra je pohodová chvíľková oddychovka pre samotára, ktorá má svoje muchy, ale aj nepopierateľné klady. Budete sa pri nej náramne baviť, nebudete frustrovaný zo zaseknutia, nie je prehnane náročná, skôr práve naopak. Vrátiť sa k nej neskôr už však asi nehrozí, kampaň vám bude stačiť raz. Navyše ponúka (vraj) vynikajúci multiplayer a práve v ňom by sa mala skrývať jej sila. Už len kvôli tomu by som ju odporučil všetkým vlastníkom PSP.
+ grafické spracovanie
+ zvuky
+ mapy
+ skirmish (vraj teda aj ten MP)
+ neskutočná pohoda pri hraní
+ videá
+ MP40
- linearita
- skripty (tie by sa ale dali pochopiť)
- sprvu divné ovládanie
- trošku odfláknutá kampaň
napísal ace 25.3.2007
Páči sa mi!
7.5
MEDAL OF HONOR: HEROES
