Hey Niko....

Otravné titkanie budíka mi oznámilo príchod nového rána. Ďalší z plodných dní v Liberty City práve začal a zatiaľ čo v rádiu Lászlo opäť glosuje, hádžem na seba tepláky a vyrážam do ulíc. Pred domom mi parkuje fešné porsche (trofej a zároveň darček od kamoša Brucieho, maniaka do kreatínu a podobných scvrkávačov semenníkov) sadám doň a kým sa serkám s mobilom (u nás by zato bola pokuta, tak prečo si to neužiť vo virtuálnej realite?), už som na hlavnej výpadovke, smerujúcej na centrálny ostrov. V tom mi ale moja obľúbená stanica Beat púšťa hitovku flashing lights a ja v tom hudobnom opojení zabúdam odbočiť, čím sa nedobrovoľne dostávam k calovacím búdkam.

Dobrej duši za okienkom hádžem do ksichtu 5 centov a po zdvihnutí rampy pokračujem v spanilej jazde ďalej. Netrvá ale ani minútu a volá mi Packie. Beriem hovor a po objasnení situácie zadávam GPSku nový kurz: predajňa nóbl handier Perseus. Treba sa mi nahodiť do slušného kvádra, pretože inak nás do tej banky nevpustia. Nasleduje niekoľko dlhých minút prepravy, počas ktorých nešťastne zrazím tucet chodcov, spôsobím zopár zápch a rozfláknem svoje autíčko, ktoré ale ihneď mením za banshee, podobne namakaný stroj ako bol ten môj. Čo čert ale nechce, pôvodný vlastník sa ho nie a nie vzdať a tak držiac sa kľučky ho beriem zo sebou a aby som mu jeho jazdu trošku ozvláštnil, chytro s ním obieham najbližšie smetiarske auto. To aby sa chlapec nenudil. Chvíľka zábavy ale netrvá dlho, pretože moje šantenie si všíma policajná hliadka, ktorá bleskurýchle zahajuje pátranie s patričným zvukovým doprovodom. Keďže mi ale taká pozornosť nechýba, volím si cestu cez všetky možné jednosmerky, pričom druhým okom sledujem pomätené GPS, ktoré je z toho bordelu viac v prdeli, než tí policajti. Holt, chce to silný žalúdok jazdiť s imigrantom.

Po tejto nútenej odbočke ale konečne vyhadzujem svoj zadok pred butikom... vyhadzujem, pretože zabúdam ubrzdiť a tak vyskakujem za jazdy. V obchode majú tak predražené ceny, že svoj hnev nedokážem zdržať a svojou pumpou napumpujem do predavača zopár brokov. Samozrejme, vybuchne panika a tak vybieham z obchodu so zámerom skúsiť šťastie v ďalšom obchode. Moje auto je ale na cucky a tak si stopujem taxík. Chlapík po mojej výzve dupne na plyn a neberúc ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky zastavuje pred shopom v rekordne krátkom čase. Pomalým krokom vstupujem do predajne a bez akýchkoľvek obkecov kupujem prvé kvádro, na ktoré naďabím. Nasleduje pár momentov postávania na ulici (počas toho si všímam, že som si k obleku zabudol kúpiť nóbl batinky :), pretože nejaké slušnejšie auto nie a nie prísť. A ejha! Znova sa objavuje banshee, tentokrát ale bordové. S pištoľou priloženou k hlave prosím majiteľa či by mi ho nepožičal a keď dobrovoľne prikývne hlavou, sadám za volant tátoša a razím si cestu smerom k Packieho sídlu. Čo čert ale nechce, volá mi Little Jacob, či by sme neskočili do strip baru. Hovorím si, prečo nie? Mením kurz a stáčam to opäť do jednosmerky.

Tentokrát sa ale v nej objavuje statný 8 valec a po silnom náraze letím čelným sklom. Dopad na asfalt mi uberá zdravie a tak keď si všimnem neďalekého predavača orieškov, je o mojej stravovacej zástavke rozhodnuté. Po dobití energie už ale plnou parou vpred vyrážam za Little Jacobom. Minúta sa zbieha k druhej a zatiaľ čo si razím cestu daždivým brokerom, kolega Jacob čosi neustále melie. Porozumieť ale jeho slangu nedokážem a preto zachycujem len drobné útržky. Badman, seen, ya... a ešte niečo, ale už si nepamätám čo. Po zdarnom dosiahnutí našej destinácie už ale nasleduje priestor pre zábavu. Dve divy sa obtáčajú okolo tyče ako také p..., teda tanečnice, ale keďže neviem nájsť miesto na usadenie sa, zbesilo skúšam každú jeden čudlík. Ako sa ale hovorí, náhoda je sviňa a po nešťastnom vystrelení mozgu jednej zo striptérok (fakt som to nechcel... aj keď, ta druhá bola určite krajšia) vbeháva do miestnosti tucet ochrankárov, ktorý mi nešetrne zmaľujú ciferník. Po prevoze do nemocnice, za komentátorskej účasti T. Maštalýra sa ocitám na dlážke a nejak sa mi už pre dnešok do ničoho nechce. Dlabem teda na prácu a vydávam sa na centrálny ostrov, s cieľom omrknúť si mesto z výšky. Okružné lety vrtuľníkom ma vždy lákali tak prečo si to nevyskúšať aj tu? Veď predsa Liberty City je mesto neslýchaných možností...

Welcome to Amerika my cousin...

Zo začiatku to ale tak rozprávkové nieje a vy sa najprv v koži Nika Bellica musíte vysporiadať z jednou krutejšou pravdou než druhou. Totižto, váš podarený bratranec Roman sa akosi vo svojich mailoch nechal uniesť a tak namiesto viliek, nočných žúrov, chľastu či povoľných žien vás privíta len obyčajným dobytčákom, ani náznakom nepripomínajúcim to, čo horibilne vo svojich správach nasľuboval. Niko sa ale našťastie do Liberty City nevydáva len kvôli Romanovi ale aj vďaka svojej počernej minulosti, zanechavajúcej za sebou kopec nezodpovedaných otázok. Minulosť hlavnej postavy spätá s jeho pobytom v armáde, pašovaním, predávaním či obchodovaním s ľuďmi sa preto počas hry neraz dostane na pretras a aby som vás ešte trošku navnadil, hlavným hnacím motorom Nikovo konania bude hľadanie špecifických ľudí, majúcich čo dočinenia so stavom, v ktorom sa ocitol.

Keďže život imigranta je ale v Amerike všetko iné len nie nudný, je potrebné sa postaviť na vlastné nohy. A kde inde začať ak nie u svojho príbuzného? Prvé misie pre bratranca Romana sa teda logicky radia medzi to najjednoduchšie čo na ceste za svojim cieľom podstúpite, pričom samozrejme vám poslúžia aj ako odrazový mostík pre získavanie ďalších kontaktov, potrebných pre váš ďalší kariérny postup. Veľmi skoro sa tak napríklad zoznámite z nafúkaným magorom Vladom, ktorý okrem buzerovania ostatných zrejme nedokáže nič iné. A tak sa po sérií misií pre túto nulu dočkáte vytúženého finále, po ktorom bude v okrajových štvrtiach Liberty City opäť o jedného kriminálneho hajzla menej. Ďalším exótom v rade bude Brucie. Vtipný a značne excentrický charakter už vám ale narozdiel od Vlada prirastie aj k srdcu, rovnako ako sústavne húliaci týpek s brutálnym slangom Little Jacob, ktorý sa veľmi rýchlo stal mojou najobľúbenejšou postavou LC univerza. Seen?

Samozrejme, zatiaľ stále hovorím o prvých 5 hodinách hry, pričom čím budete príbehom postupovať ďalej, tým väčšiu zberbu budete oslovovať pojmom zamestnávateľ. Dimitri, Playboy X, Elizabetha, Manny (mimochodom, ten dopadne obzvlášť kruto), Ray Boccino či moja obľúbená rodinka McRearyovcov (ak rátam aj ženskú časť, tak postupne vás o pomoc požiada štvorica príslušníkov tejto rodiny), to všetko je len strohý výpis ľudí, s ktorými prídete počas vášho questu do styku. Prečo si ich ale tak dobre pamätám? Nuž, odpoveď je jednoduchá – vynikajúca mimika, dabing a animácie doplnené výborným vykreslením povahových charakteristík robia z každej persóny unikátnu osobnosť, dokonale hodnú vašej pozornosti.

Už to nieje len strohý úvod do misie, kedy si tie drísty tak povediac pretrpíte... v podaní GTA IV sa totižto každá prácička mení aj na vec osobnú, kedy vám ani tak nejde o peniaze či iné statky, ale o informácie, čo to objasňujúce o pozadí tej ktorej osoby. Skrátka, záleží vám na tom, kto je váš zamestnávateľ a čo ho viedlo k tomu, aby sa pridal na stranu zločinu. Tento pocit akejsi citovej naviazanosti na určitú skupinu osôb vo vás v konečnom dôsledku vyvolá pravé emócie, kedy to už nebude len o financiách, ale aj o dobrých vzťahoch a kamarátstvach. A verte mi, keď uvidíte, ako banda magorov tlčie vášho dobrosrdečného (a kozy milujúceho :)) bratranca, nedá vám to a svoj hnev na tlupe ihneď otestujete. Vrámci akejsi naviazanosti na herné charaktery pritom veľkú úlohu zohráva spoločenský život, zrejme najvýraznejšia novinka, posúvajúca sériu GTA do úplne nových hladín. Hladín, kde simulácia metského života nekončí len pred bránami zamestnávateľov, ale presahuje do sfér aktivít, ktoré sú skôr typické pre Simov a iné mierumilovné hračičky, než pre gangsterku z prostredia amerického podsvetia. O čom že je reč?

Už v úvodnej historke som naznačil, že vrámci vášho pobytu v LC nebudete sústavne len pracovať, ale sa v minimálne rovnakej miere aj zabávať. Užívať si slobody a voľného času, tak ako to robíte v reálnom svete. Liberty City vám totižto ponúka nepreberané množstvo mimo pracovných aktivít a aby toho nebolo málo, ku slovu sa dostanú aj rozličné závody či iné spestrenia, tak ako sa na metropolu 21. storočia patrí. Spolu s vybraným kamošom sa tak môžete vydať do spomínaného strip klubu či kabaretu (comedy show je ale jasný top – skeče vystupujúcich komikov sú skrátka nezabudnuteľné!) , ale určite by ste nemali vynechať ani partičku bowlingu, billiardu či šipiek, ktoré vás v podobe mini hry zabavia minimálne rovnako dobre, ako tie reálne.

I killed people, smuggled people, sold people. Perhaps here, things will be different.

Pre silné žalúdky tu potom nechýba ani možnosť opiť sa do nemoty, pričom následný stav vášho zverenca vám nielenže vykúzli úsmev na tvári (tackanie či pády na zem sú tak realistické, až to vo mne evokovalo spomienky na časy mojej pijackej kariéry :), ale rovnako vás presvedčí aj o tom, že integrácia nového fyzikálneho enginu bola tým správnym krokom. Popri výjazdoch s priateľmi sa ale ku slovu dostane aj randenie a ak si nežnejšiu polovičku dostatočne získate, pozve vás na šálku hot coffee (za čo okrem iného získajte aj achievment s názvom warm coffee :). Mimochodom, nesmelosť a ostýchavosť Nika pri vedení dialógov z potencionálnou partnerkou je tak sympatická, až sa človeku nechce veriť, že pod maskou tak plachého človeka sa skrýva masový vrah (aj keď, Dexter je tiež pohodár a pritom seká ľudí hlava nehlava). Všetky uvedené činnosti by ale bolo dosť ťažké zmenežovať bez adekvátneho vybavenia a tak s radosťou privítate ďalšiu novinku vo vašej výbave, a to konkrétne mobilný telefón.

Najprv to bude samozrejme korunový črep bez farebného pozadia, ale neskôr sa dostanete k mašinke, ktorú si nielenže budete môcť doplniť o nové témy či zvonenia, ale navyše s ňou budete aj nespočet krát fotiť, tak ako sa na high-end mobilového užívateľa patrí. Dôvod, prečo je mobil tak nesmierne zábavnou a zároveň užitočnou hračkou, je daný skutočnosťou, že väčšinu aktivít, misií či ďalších záležitosti budete riešiť práve prostredníctvom neho. Prostredníctvom mobilu vás budú kamoši pozývať na výjazdy, zamestnanci informovať o nových skutočnostiach či len tak s vami prehodia reč aby s Nikom udržali dobré vzťahy. Niekedy sa pre zmenu ozvete vy, a to či už za účelom spoločnej aktivity či s prosbou o rozličnú pomoc, to v prípade ak si tú ktorú postavu získate na svoju stranu. Roman vám napríklad pošle bezplatného taxíka, Little Jacob pristaví svoje auto so zbraňami či Dwayne vás vybaví partičkou gangstrov, aby vám náhodou počas nasledujúcej misie nebolo smutno. Okrem toho má ale mobil aj mnoho ďalších funkcií, vrátane organizéru (zaznamenávajú sa vám doň dohodnuté stretnutia a ďalšie aktivity) či smsiek, slúžiacich ako nástroj pre rýchly reštart misie po neúspešnom pokuse.

Apropo, práca. Klasická šablóna brífingu, samotnej misie a následného debrífingu nachádza uplatnenie aj v prípade GTA IV a tak sa vždy najprv vrámci dialógov dozviete okolnosti nasledujúcej akcie, aby ste ju následne previedli a hneď na to aj o nej poinformovali zadávateľa „zakázky“, či už osobným stretnutím, alebo telefonicky. Škála úloh pritom nedoznala nejakých zásadných zmien a opäť sa tak môžete tešiť na nájomné vraždy, krádeže či podobné kriminálne činy, na ktoré ste u tejto série tak dlhodobo zvyknutý. Nechýba ani nespočet spestrujúcich úloh, medzi ktorými vyčnieva do bodky spackaná banková lúpež či fingovaný únos väzňa za účelom jeho následnej popravy.

Práca teda nepredstavuje žiaden revolučný krok, teda až na jednu novinku, výrazne oživujúcu inak klasicky výbornú hrateľnosť. Tou novinkou je schopnosť hlavnej postavy kryť sa za prekážkami, tak ako to dokázal Marcus v Gears of War respektíve Nathan Drake v Uncharted. Rukou v ruke s hutne upgradovaným systémom mierenia sa tak strelecké pasáže konečne dostávajú do roviny chytľavých, čo hra samozrejme plne využíva vo svoj prospech a servíruje vám zbesilé prestrelky doslova na každom rohu. Z predchádzajúcej vety teda vyplýva, že čisto šoférske pasáže mierne ustúpili do úzadia, čo je ale s prihliadnutím na realisticky poňatú fyziku a ovládanie vozidiel možno tým najlepším riešením. Áno, auta sa už konečne nesprávajú ako angličáky matchbox ale ako objekty so skutočnou váhou, vďaka čomu je aj vyberanie zákrut či prevádzanie ďalších závodníckych kúskov o dosť obtiažnejšie.

Na druhú stranu tým ale vynikne vynikajúce zapracovanie fyzikálneho enginu euforia, vďaka ktorému sa postavy a vozidlá pohybujú nesmierne realisticky, vrátane takých vecí ako sú nehody, kedy v prípade že do niekoho vpálite, jeho schránka sa nezachová ako handrová bábika, ale presne tak, ako v skutočnosti. To isté platí ale aj o vás, takže ak vás náhodou na prechode zrazí auto, nemusí to skončiť len s odreninami. Autori s fyzikou išli dokonca tak ďaleko, že jej podriadili aj pasažierov vozidla, ktorí dynamicky reagujú na to, či ste prudko pridali, alebo naopak prudko zabrzdili. A ak náhodou vrazíte v plnej rýchlosti do stojacej prekážky, čaká vás nepríjemný let čelným sklom... ktorý v prípade že skončíte pod kolesami ďalšieho auta znamená istú smrť.

Spomedzi ostatných noviniek nesmiem zabudnúť na úlohu polície. Ako už v tejto sérii býva zvykom, zabíjaním, kradnutím a ďalšou kriminálnou činnosťou upútavate pozornosť mužov zákona, ktorí na vaše dolapenie nasadia (v závislosti od vášho wanted levelu) príslušný počet hliadok. Novinkou v tejto ságe je ale samotná realizácia pátrania. Podľa toho, ako závažne ste sa voči zákonu previnili, okolo miesta vášho posledného pobytu sa vytýči okruh pátrania. Vašou úlohou je z tejto zóny sa dostať bez toho, aby vás spozorovala ďalšia hliadka. Ak by vás totižto zmerčila, pátranie by sa presunulo do oblasti vášho nového výskytu, čím by ste sa opäť dostali na začiatok vášho lovu. Musím uznať, že aj keď je toto riešenie vskutku benevolentné, je voči realistickému ladeniu hry nanajvýš férové. Z toho dôvodu sa preto polícia stáva len akýmsi nevyhnutým faktorom života kriminálnika a aj keď vám občas nepríjemne zakúri, nikdy to nebude situácia, z ktorej by ste sa nevylízali.

So you're in, big guy? Or are we gonna have to kill ya?

Dobre. Čo ďalej? Drobnosti a detaily. Tak napríklad v určitých okamihoch hry dostanete možnosť rozhodnúť sa pre jednú alebo druhú variantu, čím priamo ovplyvníte nasledujúci chod udalostí. Nechať obeť žiť, alebo ho poslať do pekiel? Zastreliť jedného, alebo druhého? Pridať sa na jednu, alebo na druhú stranu? Holt, rozhodovanie to bude vždy ťažké a preto ani neprekvapí skutočnosť, že singleplayer je hodný minimálne na jedno znovu zahratie, keďže pri prvej výprave nemáte šancu odhaliť oba konce. Poďme ďalej. Striedanie dňa a noci sa znateľne spomalilo, vďaka čomu autori pridali do hry denné cykly ako premávky, tak aj chodcov. Skúste ísť ráno a poobede po niektorej z hlavných tepien a na vlastnej koži okúsite, čo je to pravá americká dopravná zápcha.

Rovnako to platí aj o chodcoch, ktorých je v určitých denných hodinách na uliciach toľko, že máte problém sa tým davom predrať. Tieto osoby už ale pritom nechodia len ako bezduchí zombovia, ale veľmi reálne imitujú činnosti, na ktoré sme zvyknutý z nášho sveta. Čítajú si noviny, fajčia, pijú kávu, telefonujú, vlečú so sebou nákup, keď začne pršať vytiahnú dáždniky či sa len prikryjú novinami. Skrátka, simulácia mestského života par excellence. Zmeny počasia taktiež doznali výrazných zmien a taká brzdná dráha vozidla pri hustom lejaku je znateľne dlhšia, než v prípade slnečného dňa. V prípade hmly vozidlá automaticky rozsvietia svetla, pričom si môžete za cenu vytrubovania ostatných vodičov prepnúť aj na diaľkové. Samozrejme, ak ste ich už nestihli rozflákať, pretože inak budete odkázaný len na svetlo pouličných lámp. To sa ale taktiež radí do kolonky zničiteľných a tak ak ste mimoriadne schopným vodičom, môžete celú ulicu zahaliť do tmy. Potom si už ani vodič pod kapotou odstaveného auta neuvidí na koniec vlastného nosa. V takýchto situáciach pomôže už len užitočné GPS, vďaka ktorému je pohyb v meste skutočne hračkou a rozhodne tým pridáva hre na plynulosti, keďže odpadá zbytočné blúdenie s cieľom dostať sa z tej spleti uličiek preč.

Svoje auto ale pritom nemusíte len rozbíjať, ale môžete si ho dať vyspraviť v pay´n´sprayoch či umyť v umyvárkach, samozrejme za príslušný finančný obnos. A ak vás to jazdenie náhodou omrzí, nieje nič lepšie než vyraziť do ulíc a vrámci prechádzky počúvať vtipné dialógy okoloidúcich a popritom si dať hot-doga, tak ako sa na pravého Američana patrí. Alebo sa ísť nahodiť do nových handier či dokúpiť zásoby munície. Alebo... ak prahnete po informáciach, stačí si pustiť telku na izbe či skočiť do neďalekej internetovej kaviarne a na niekoľko hodín sa zaboriť do miestneho internetu, ponúkajúceho zmes tak absurdných bannerov a informácii, že ešte teraz udivene krútim hlavou nad tým, ako to všetko chlapci z Rockstaru stihli dať dokopy. Holt, profíci sú skrátka... profíkmi. Čo ale všetky tieto drobnosti vytvárajú? Žijúcu a dýchajúcu virtuálnu realitu, takú, akú sme mali možnosť uzrieť napríklad v Matrixe. Báchorky? Ani náhodou... a keď uvidíte, ako sa účastníci dopravnej nehody začnú hádať, čučkári popíjať či chodci len tak dohadovať, dáte mi za pravdu. Toto je skutočná simulácia mestského života, tak ako sme ju doteraz ešte nemali možnosť vidieť.